Jeden tajil päťky, druhý nevie prehrávať

ŠPORT - Futbal - Spartak | 10.5.2011, 00.00, Ján Král

Tomu sa hovorí starostliví tatkovia! Bratia Hanzelovci sa svojim prvorodeným deťom denne venujú, ako to len ide. Ľuboš strávi pri kočíkovaní malého Kevina neraz aj štyri hodinky, Tomáš by pre svoju ani nie dvojmesačnú dcérku Sofiu spravil azda všetko na svete. S mladými rodinkami sme strávili slnečné poludnie v jednom z trnavských parkov.

Rodinná prechádzka pasuje mamičkám i tatkom. Foto: Ján Král

reklama

Rodina
Zmenil sa váš život po narodení dieťaťa?
Ľuboš: „O sto percent. Dovtedy som nemal až takú zodpovednosť voči rodine, riešil som len kamarátov a futbal. Teraz je na prvom mieste rodina, až potom ostatné veci. Hodnoty sa mi pretočili, futbal ma stále, samozrejme, veľmi baví. Rodina je však na prvom mieste.“
Tomáš: „Všetky starosti idú teraz bokom. Človek sa teší, aj keď sa vo futbale niekedy nedarí. Viem, že keď prídem domov, čaká ma manželka s dcérou, a to je najväčšia radosť.“
Dáva vám dieťa zabrať alebo máte pokojné noci?
L: „Musím zaklopať na drevo. Kevin je výborné dieťa, o ôsmej – deviatej zaspí. Občas sa síce v noci zobudí, priateľka mu ale dá najesť, a spí až do rána. Noci máme pokojné.“
T: „Maličká je pokojná, dvakrát za noc sa zobudí. To je celkom dobré. Verím, že horšie to nebude.“
Ako vám idú domáce práce?
Ľ: „Nemám problém prebaliť dieťa, párkrát som Kevina už aj kúpal. Snažím sa pomôcť. Doma varí partnerka, občas mávam chvíľky, keď mám nutkanie spraviť jednoduché jedlá aj ja. Kuracie mäso upraviť zvládnem. Upratať nemám problém, aj keď to však chcem spraviť, viem, že je to zbytočné, lebo priateľka chce mať veci uložené podľa seba.“
T: „Snažím sa pomôcť manželke, už som maličkú aj kúpal. Radšej to ale ešte nechávam na ňu. Prebaľovať viem, s tým problém nemám, no navariť nenavarím. Upratovanie mi problém nerobí, aj počas manželkinho tehotenstva som dával dom do poriadku.“
Napriek tomu, že bývate neďaleko štadióna, na tréningy chodíte na aute. Nepodpichuje vás okolie?
Ľ: „Je to zvyk. Ak by však priateľka potrebovala v ten deň auto, nemám problém prejsť sa peši.“
Po svadbe ste sa presťahovali do Kátloviec. Ako sa vám tam žije?
T: „Dedinský život mi vyhovuje. V Zavare, odkiaľ pochádzame, sa mi žilo dobre, nemal som problém si ale zvyknúť ani v Kátlovciach. Žije sa mi tam výborne.“
Obaja ste futbalisti, povediete aj svoje dieťa k športu?
Ľ: „Kevinovi sme futbalový dres ešte nekúpili, počkáme, kým trošku vyrastie. S loptou sa však už trošku hrá. Vyzerá to teda sľubne, možno raz z neho bude tiež futbalista.“
T: „Budem len rád, ak sa bude venovať športu a prežije aktívny život. Rozkazovať jej, čo má robiť, ale určite nechcem. Ak ju niečo bude baviť, dáme ju na to a podporíme ju. Netreba to ale siliť.“

Tomáš i Ľuboš sa cítia v úlohe otcov ako doma. Foto: Ján Král

reklama

O bratovi
Aký je váš brat futbalista?
Ľ: „Tomáš má určite na najvyššiu slovenskú súťaž. Prestup do Petržalky mohol možno byť o rok skôr, keď to nevyzeralo, že v Trnave bude hrávať. Možno ten rok stratil. Všetko zlé je ale na niečo dobré. Petržalka má teraz určité finančné problémy, ale ak sa cez to prekúše a Tomáš bude hrávať, verím, že sa čoskoro môže znova dostať do ligy.“
T: „Ľuboš je dobrý futbalista, ľaváci sú cennejší hráči. Je sebavedomý, vie, čo chce vo futbale i v živote dosiahnuť. Verím, že si za tým naďalej pôjde a dostane sa do starej formy.“
Aký sú najpozitívnejšie povahové vlastnosti vášho súrodenca?
Ľ: „Je zodpovedný, dá sa mu veriť, v každej situácii pomôže.“
T: „Cieľavedomosť. Vie, čo chce dosiahnuť, je rodinne založený. Vidno, že Kevinovi sa veľmi venuje.“
Aký bonz na brata vytiahnete?
Ľ: „Ide skôr o príhody z detstva, keď občas zaklamal. Neraz sa stalo, že prišiel domov, rodičia sa spýtali, čo bolo v škole. Povedal, že nič, a na rodičovskom sa dozvedeli, že má v žiackej navyše dve - tri päťky.“
T: „Vie byť tvrdohlavý, vždy musí mať svoju pravdu, nikdy nebol poriadkumilovný. Nevie prehrávať. Vždy, keď sme v detstve spolu hrali futbal alebo tenis, pohádali sme sa. Tenis si pôjdeme zahrať aj teraz, čakali sme, kým bude mať úplne koleno v poriadku. A kto vyhrá? Jednoznačne mladší z bratskej dvojice, teda ja.“

Kevin Hanzel. Foto: Ján Král

Ľuboš a návrat
Prekonali ste náročné zranenie. Cítite sa už v pohode?
- Veľmi ma teší, že koleno drží. Určite mám ešte rezervy v kondícii, obratnosti a rýchlosti. Snažím sa na tom pracovať. Verím, že najneskôr od novej sezóny budem stopercentne pripravený. Naplno zarezávam od februára. Trénoval som aj v januári, ale keď sa robila rýchlosť, ešte som nemal za sebou kyslíkové behy. Počas rehabilitácie som sa pripravoval v Bratislave pod dohľadom kondičného trénera Martina Rušňáka, ktorý pôsobí aj pri reprezentácií. Venoval sa mi na sto percent.
Ako hodnotíte jarnú časť Spartaka?
- Máme striedavé výkony. Najprv sme uhrali výsledky, potom prišli prehry, bojkot fanúšikov, po posledných zápasoch to vyzerá, že máme všetko vo svojich rukách. Šanca dostať sa do Európskej ligy žije, rozohrané je to dobre.
Dolieha na mužstvo to, čo sa deje okolo klubu, výmena trénera a následný bojkot fanúšikov?
- Zmena kouča ide mimo nás. Samozrejme, na ihrisku to výsledkami môžeme ovplyvniť, podržať trénera. Bojkot fanúšikov určite nie je príjemný. Lepšie sa hrá pred ôsmimi tisíckami ľudí, než pred ôsmimi stovkami ako naposledy.
Aké máte ciele do najbližšieho obdobia?
- Chcel by som sa dostať späť do zostavy, hoci viem, že je to ťažké. Niektoré zápasy mi nevyšli a dostal som sa späť na lavičku. Musím ale povedať, že niektorí hráči nezahrali tri – štyri zápasy v rade a stále nastupujú. Ale to je rozhodnutie trénera. Jednoducho, musím čakať na šancu, dostať sa do optimálnej formy a už nikoho na svoj flek nepustiť.

Sofia Hanzelová. Foto: Ján Král

Tomáš a odchod
V zime ste prestúpili zo Spartaka do Petržalky. Ako hodnotíte tento krok s odstupom času?
- Našiel som klub, kde mám možnosť hrávať pravidelne. Hlavne z psychického hľadiska bol pre mňa odchod z Trnavy, kde som posledný rok nedostával veľa šancí, úľavou. Hodnotím to teda pozitívne. Máme dobrého trénera, výborný mančaft, dobrú partiu mladých chalanov. Prvá liga je kvalitnejšia súťaž, ako keď som hral len za béčko Spartaka. Neľutujem svoj odchod.
Na verejnosť vyplávala informácia o finančných problémoch Petržalky. Vplýva to na mužstvo?
- Nedostali sme nejaký čas výplaty, ale sústreďujeme sa na futbal. Veríme, že sa všetko dorieši v blízkej budúcnosti. Chýbajúce peniaze nepomáhajú psychike, ale musíme čakať a veriť, že sa všetko na dobré obráti.
Rovnako ako Ľuboš máte na konte aj reprezentačné štarty v mládežníckych výberoch. Druhá liga teda asi nie je vrchol vašich ambícií...
- Čo má prísť, príde. V prvom rade chcem pravidelne hrávať v Petržalke, keď sa rozohrám a dostanem do formy, rád by som skúsil zahraničie.
Sledujete ešte vystúpenia Spartaka?
- Keď sa začínala jarná časť ligy, chodieval som na domáce zápasy pravidelne. Posledné duely som vynechal. Určite prídem, keď bude brat hrávať.
Čo hovoríte na súčasné dianie okolo klubu?
- Veľmi do toho nevidím, viem len, čo bolo pred mojím odchodom. Verím, že sa všetko vyrieši.
 

Kaviareň a ulica
Pokým Tomáš je s Veronikou ženatý, Ľuboš a Michaela si ešte sľub pred Pánom nedali. „Rozprávali sme sa o tom, máme plány. O presnom dátume sa ale zatiaľ rozprávať nedá,“ povie Ľuboš, o ktorom jeho priateľka povedala: „Ľuboš je veľmi dobrý a starostlivý, ako otec i ako partner. Stará sa najmä o malinkého, prebalí, pomôže,“ hovorí Michaela. „Spoznali sme sa v kaviarni, kam chodievali futbalisti na obed. Ja som tam občas zašla s kamarátmi na kávu,“ opisuje začiatky vzťahu.
Veronika a Tomáš sa spoznali cez spoluhráča Lukáša Hlavatoviča, ktorý rovnako ako Veronika pochádza z Kátloviec. „Náhodne sme sa stretli na ulici v Trnave pri Maxe. Tomáš si vypýtal od Lukáša číslo a o dva dni mi napísal,“ usmieva sa Veronika a jedným dychom pochváli manžela: „Spolu sme štyri roky. Je neskutočne dobrý, starostlivý otec, veľa mi pomáha.“