Trnava v Hornom Uhorsku zvaná Dirna

RELAX - Na ulici | 3.1.2011, 00.00, prispievatelia

Na prechádzke ulicami historického centra niekoľko nadšencov pre dejiny Trnavy neobišlo ani Kostol sv. Mikuláša. Spoločne so svojím sprievodcom v mníšskom habite navštívili kryptu i mariánsku kaplnku nad ňou. V prehliadači frátra Georgia videli neznámu fresku z rímskej Baziliky sv. Márie v Aracoeli. Nesignovaná, sedemstopäťdesiat rokov stará maľba Madony s dieťaťom, pravdepodobne od Pietra Cavalliniho, sa až neuveriteľne podobala na Trnavskú Pannu Máriu.

V roku 1360 napísal Marek z Káltu, kňaz Kostola Petra a Pavla v Budíne, knihu nazvanú podľa množstva iluminácií Obrázková kronika. Na obrázku je spomínaný kostol. Repro: Laco Šebák

„V závere tohtoročného deväťdňového sviatku vyhlásil arcibiskup našej diecézy Róbert Bezák obdobie do skončenia ďalšej novény za Rok Panny Márie Trnavskej,“ ozval sa Georgius. „Jej obraz bude netradične po celý tento dlhý čas prebývať na hlavnom oltári farského kostola.“

Basilica minor

Františkán akoby vybadal drobný zmätok z viacerých pomenovaní toho istého kostola, chrámu či dómu. „Ako farský bol označovaný už predchodca tohto kostola v osemsto rokov starej korešpondencii medzi pápežom Inocentom III. a ostrihomským arcibiskupom Jánom. Už vtedy bol hlavným kostolom farnosti, postavený pri križovatke dvoch dôležitých európskych ciest, zasvätený zrejme nie náhodou maloázijskému svätcovi z 3. storočia. Biskup Mikuláš bol totiž oddávna patrónom obchodníkov, hospodárov i cestovateľov. Aj detí, ale že 6. december je dňom jeho úmrtia, to im radšej nehovorte.
Názov dóm používame pre veľké sakrálne stavby, postavené v gotickom slohu. Pred dvoma rokmi trnavský Dóm sv. Mikuláša pápež Benedikt XVI. ovenčil vzácnym titulom basilica minor. Kostol je aj hlavným pútnickým miestom Trnavskej arcidiecézy - takzvané sanktuárium. Ľudovo sa nazýva Hrubý kostol. Iste nie podľa dodatočne spevňovaných múrov priečelia a veží. Tento prívlastok sa v dávnejších časoch používal na označenie hlavného, teda farského kostola. Na označenie tejto stavby môžete používať hocktorý z týchto názvov, všetky sú aktuálne a teda aj správne.“

Mária s Jánovou rukou

Medzi rečou sme v Georgiových pätách vyšli zo severnej lode okolo oltára Nepoškvrneného počatia pred stupne vyvýšenej svätyne. Spomedzi dlhočizných zástav v pápežských a trnavských mestských farbách s veľkým písmenom M sa na nás z hlavného oltára pod vitrážami pozerala Panna Mária. Jej zdvihnutá pravica bola takmer totožná s rukou Jána Krstiteľa z tej istej rímskej fresky Madony. Neznámy umelec, ktorého podľa tradície poveril namaľovaním kópie študent František Forgáč, vytvoril touto kombináciu pre Trnavčanov vlastne originál.
Zdalo sa, že františkán je v myšlienkach už niekde inde. Rozhliadal sa po svätyni s dreveným obkladom i po vyrezávaných laviciach po oboch stranách. „V časoch od presídlenia ostrihomskej arcidiecézy a kapituly do Trnavy, teda takmer po tri stáročia, bol tento kostol kapitulským chrámom. V rokoch zápasu s protestantizmom bol na základe plnenia nariadení Tridentského koncilu aj dejiskom niekoľkých synod. Prvú synodu pre celú provinciu zvolal už na jar roku 1560 arcibiskup a zanedlho aj uhorský palatín Mikuláš Oláh. Počas povstania Gabriela Betlena a obsadenia Trnavy jeho vojskom kostol zabrali kalvíni. O pár rokov neskôr jeho priestory poslúžili pri zrode Trnavskej univerzity. Slávnostné Te Deum tu zaznelo aj na počesť tu prítomného cisárskeho generála Siegberta Heistera po porážke kurucov pri riečke Parná na sklonku roka 1704 aj o šesť rokov pri zázračnom zastavení moru,“ dokončil záplavu informácií Georgius s pohľadom na zelenkasto osvietenom obraze.

Darček od Mikuláša - samostatný grafický list s diskutabilnou vedutou Trnavy. V polovici 17. storočia ju aktualizoval Georg Hoefnagel scénou v popredí. Pravdepodobne znázorňuje, ako richtárom - šľachticom Trnavy (meč a berla) víta ostrihomského arcibiskupa (1543) a jezuitu (1561). Panorámu mesta i s celým názvom, že ide o Trnavu, odkopíroval so zmeneným figurálnym motívom v popredí o niekoľko rokov neskôr aj Gasper Bouttats. Repro: Laco Šebák

Hrubý, Žigmundov kostol

Hneď na to sa Georgiov zrak škriabal po zástavách až samotnému stropu s rebrovými klenbami. „Málo sme si povedali o jeho výstavbe. Pôvodný kostol zrejme utrpel pri veľkom požiari mesta a možno bolo treba postaviť aj väčší, s dvoma zvonicami na priečelí. V druhej polovici 14. storočia s finančnou podporou Ľudovíta Veľkého prebieha v Trnave, kde má panovník aj svoj hrádok, výstavba františkánskeho kláštora, novú podobu dostáva kostolík pri mestskom špitáli aj kláštor klarisiek. Nie dlho pred Ľudovítovou smrťou sa začína stavať v gotickom slohu nový Kostol sv. Mikuláša. Dokončí ho asi o pol storočia manžel jeho dcéry Márie Žigmund Luxemburský. Počiatočný výzor trojloďového chrámu z účtovných kníh nevyčítame. Mohol sa podobať na dvojvežový kostol s bočnými podperami a menším presbytériom v Budíne, ako ho namaľoval v Obrázkovej kronike v roku 1360 Marek z Káltu. Mohol mať jednu vysokú strednú vežu a dve nižšie pre zvony, ako je zobrazený na vedute Georga Hoefnagela z polovice 17. storočia. Napriek nápisu, že ide o Trnavu v Hornom Uhorsku, obecne nazývanú Dirna, mesto s biskupstvom, väčšina súčasných bádateľov ju považuje za nedokončenú, prípadne za historický omyl autora rytiny pre vydavateľa knihy Okolo miest sveta.“

Frátrove dôkazy

Na vedute, ktorú bádateľom v trnavskej histórii ukazuje fráter, vidno viacero nezrovnalostí. „No treba povedať,“ upresňuje Georgius, „že predlohy máp a panorám zobrazovali často oveľa staršiu realitu. Dielne ich niekedy kupovali z pozostalostí po starších kolegoch kartografoch, niekedy skopírovali starý cudzí obrázok, pridali aktuálny figurálny motív do popredia a vlastný typ písma. Podľa mňa je autorom pôvodnej panorámy o storočie starší taliansky staviteľ hradov Nicolo Angielini a zobrazil Trnavu krátko pred začiatkom opevňovacích prác, ktoré vykonával jeho kolega Pietro Ferrabosco. Zaujímavé je aj to, že za posledných 450 rokov sa nikto neprihlásili s tvrdením, že ide o panorámu iného mesta ako Trnava. Aha, aby som, nezabudol,“ siahol Georgius hlboko do záhrenia, „tu vám Mikuláš posiela každému jednu takúto vedutu.“
Pokračovanie nabudúce

LACO ŠEBÁK