Futbalová glosa: O futbale v Trstíne a jarmočných balónoch

ŠPORT - Futbal - Futbalová glosa | 11.9.2017, 19.23, prispievatelia

Futbalista Hrnčiaroviec Peter Vozár sa drží hesla, že futbal treba brať s nadhľadom. V tom duchu píše aj svoje glosy

Jarmočný balón musí byť. Foto: archív pv

reklama

Tentoraz písal o zápase Trstín - Hrnčiarovce 2:1 (kliknite pre bližší kontext).

Milí priatelia,

kto videl film Back to the future? Sú tri. I., II., III. a Myzmesi vyskúsili štvorku.

reklama

Presne takto o rok bude v Hrnčárovcách vyzerat hriščo jak v Tsrtíne. Sahara. Oni ho tam asi zakrývajú, ked prší.

To je na margo toho, že nám končí hospodár.

Tak, ale čo, tam sa kreujú hráči, malý zubatý Ronaldinho též hned nekričal tatovi, že pome na Maracánu.

S terénom boli lepšie oboznámení domáci a tak aj zápas začal. Ťažko mi to písať, ale ak je to pravda, nič s tým nenarobím, a to, že domáci boli lepším tímom, častejšie sa dostávali do šancí, alebo do situácií, čo také niečo vzdialene pripomínalo.

Odhadnúť trajektóriu lopty na nerovnom teréne nevyšlo Marcelinhovi, v 9.minúte sa do úniku dostal Taranda a zoči voči Dudkovi chladnokrvne premenil. Karamba!!!

9.minúta 1:0.

Za šecko aj tak móže Vozo a tak som išiel v 16.minúte dole a strašne dlho tiekla studená, vybehol som von, ale fotbal v štýle "boleoč" pokračoval.

A že sa v Trstíne premnožá muchy, môžu ďakovať Jurajovi Vajsáblovi, ktorý v 43. minúte vymietol z 20 metrov nádhernou strelou šibenicu našej brány spolu s celou pavúčou rodinkou - 2:0.

Som zvedaf, či sa teraz naučí štrikovať siete, alebo bude po chotári s mucholapkou chodiť.

Polčas.

Druhé dejstvo tiež veľa futbalovej krásy neprinieslo, domáci sa zamerali na udržanie výsledku, paradoxne najviac som sa sa na tribúne zapotil ja, ked to na mna smerovali sprava, zlava.

Tréner to tam pomenili, opticky sa to zlepšilo, ale objektívne sme na viac ako ten jeden gól v Trstíne nemali. Aspoň ten stál za to.

Sedlo v strede zachytil rozohrávku, posunul Jeďovi, ten vycvičil obrancov, pozrel voľný kút domácej brány a s rozumom skóroval. 79.minúta, 2:1.

Až do konca to bol potom futbal opäť s množstvom nepresností a našou miernou prevahou, ale to v štýle že do dvanástej napájaš čajku na diskotéke a o jednej ju dúzni nejaký miestny Rómeo.

Okrem toho, že sme prehrali, jeden hráč sa nám roztrhol, druhý vytkol, tretí vykolenoval, štvrtý vykartoval a piaty nas...ný toto píše.

Ale celá nedeľa úplne zle.

V sobotu večer sa pýtam paničky, čo fúka balóne, že čo by stálo, keby som doniesol balóniky z minulého roka. Že však za polovicu ceny klasického balóna.

Hovoríme o cenách 6 - 7 eur za balón.

Tak v nedeľu na bicygli, ale to som išiel na Trojičné, s myšlienkou, že opýtam sa, či by mi za 10 eur nenafúkali tri. Minútu predtým som však dostal nápad, spýtať sa inak.

"Za koľko by ste mi mohli dofúkať tieto balóne?" "Tento je od konkurencie, to bude za ojro, tieto sú od nás, tak grátis."

Čávo, teda ja, že dve. "Dvojka, to je dobré, dík!" Osem eur zarobených, v hlave som si gratuloval, jaký som šikovný obchodník. Uvázal som si ich na kormant, oprotiva vetru ma fackali až po Linčanskú.

Taký výkon si zaslúži odmenu, tak som sa zastavil v miestnom komunitnom centre, aby som sa pochválil.

Necelých 100 metri od cieľovej destinácie, balónike som na kormane ešte dvakrát obtočil a s pocitom superhrdinu smelo vstúpil.

Máličko som sa zakecal a ešte než som dopil drink šampiónov, hodil som krátky kukuč na bicyglo.

Prázdne.

Osa, Mimoň a Srdiečko v péčku.

Kuknem ešte raz, no jasné, že tam neboli.

Podľa predpovede počasia sa asi pohybovali niekde nad Cíferom. Čo vščúl??? Tak naspátek na jarmek, že dobrý, poprosím jedného Mimoňa, Osu a hentaké srdiečko.

"Nech sa páči, mladý pán, poprosím 16 eur."

A zase naspátek na Linku, fackali ma celú cestu, ale prišiel som až do cieľa a tam že jéééééj, krásne a po minúte že: "ale ten bývalý bol väčší..."

"Reku, nie zlatko, ja som najvačší ... na svete."

Nazdááááár

PETER VOZÁR