Futbalová glosa: Aj v Bohdanovciach je kultúra!

ŠPORT - Futbal - Futbalová glosa | 5.7.2018, 15.00, prispievatelia

Futbalista Hrnčiaroviec Peter Vozár sa drží hesla, že futbal treba brať s nadhľadom. V tom duchu píše aj svoje glosy.

Spoločná fotografia účastníkov PetroPavlovského zápasu v Bohdanovciach. Autor foto: Miroslav Sučák

reklama

Milí priatelia,

majstrovstvá sveta vo futbale sľubovali byť vrcholom tohto leta. Miesto toho sa vo väčšine prípadov pozeráme na schématicky naprogramované motorové myši. Teda, ak sa o niečo hrá.

Ak sa nehrá, tak oproti tej uspávanke pôsobí aj najnudnejšia etapa Tour de France ako trojitá káva. Ten futbal je už tak prepracovaný, že orgazmy z neho dostávajú už len futbaloví teoretici.

Nejak tomu chýba šťava, nemôžem si pomôcť, takí tí enfant terrible fotbalu jak Gascoigne, Best, Maradona, alebo hviezdy ako Pelé, Van Basten, Bergkamp, nech poteším Sklíčka.

reklama

Osobnosti, ktoré vyskočia normálne z obrazovky povodzá ta po obývačke a ty ešte tri dni si hovoríš, že čo ci mete, hento neni pravda, to čo bolo?

A pritom, mohli vyskočiť aj teraz, ale prepracované stratégie ich zabili. Ako chudák Leo Kdessi, ktorý mal menej priestoru ako päťčlenná rodina v tokijskej garsónke. Aj keď chudák, no. Za sto melónov ročne by som si aj ja poplakal na nejakom súkromnom ostrove v tichomorí.

Ronaldo zase trénuje, ako by mal viesť prvú portugalskú misiu na Mars a štartovať by mali v päťke z výskoku, ale tiež to nebolo to pravé orechové, no a Nejmarko ten pravdepodobne prestúpi točiť nejaké shitové akčné filmy do Bollywoodu.

Samostatná kapitola také Španielsko. Vraj zmeškali prvé dva odlety, lebo si pred terminálom ešte prihrávali. A tak, o vrcholový futbal som sa ani neobtrel a keby som nevidel v novinách systémy, že 4-5-1, alebo 3-5-2, tak by som si to ani nevšimol, možno, že im brankár chýba.

Ale niekedy mám pocit, že šach je ofenzívnejší.

A to je vlastne len úvod k tradičnému Petro Pavlovskému zápasu proti výberu FIFA v Bohdanovciach. FIFA asi znamená "fakt indisponovaní futbaloví amatéri", alebo niečo v tom štýle. Neriešil som to. Konečne esencia futbalovej radosti nezviazaná taktikou.

Miesto vysilujúcej hodinovej rozcvičky guláš a pivo, prípadne číre a prírodné preparáty s oktánom 40 percent a viac a išlo sa na to.

Od úvodu sa hral svižný futbal, zo začiatku mal viac šancí na kopačkách výber FIFA, strelami z diaľky skúšal pozornosť mladého gólmana Heriban, postupne sa do hry dostávali aj Petro Pavlovci, najmä Kevo hýril v strede aktivitou.

Gól, ktorý visel na vlásku, však dlho ani z jednej strany nepadol. Oba tímy sa v prvom rade zamerali na útočenie a tak v šetnástke súpera bolo postupne čoraz viac útočiacich ako brániacich hráčov, ktorí si však čoraz viac zavadzali, ako pomáhali.

A ten Kevo tak sa snažil, ale Kopo mu z pred nohy vyfúkol nožničky. To chcelo občerstvovaciu prestávku.

Po nej sa to predsa len zlomilo. Po chybe v zadných radoch sa vedenia ujali Petro Pavlovci a keby som ten gól nedal ja, tak toto ani nepíšem.

Vyrovnaný obraz hry pokračoval, závary v jednej aj druhej šestnástke, stred poľa je však pre tých, čo chcú behať a tak tam väčšinou pobehovali mladé pušky, my starší sme boli buď úplne vzadu, alebo vpredu.

Druhá prestávka.

Výber FIFA potom zapol na vyššie obrátky a vyrovnal. Po brutálnom faule v šestnástke hostí sa k lopte postavil Muška a s prehľadom skóroval. 2:1.

Už predtým sa dostal do dobrých príležitostí, ale lopta tesne v päťke nepochopiteľne menila trajektóriu.

Vzápätí hostia opäť dorovnali. 2:2. To si už žiadalo ďalšiu prestávku.

A pivo.

A cigu.

Už keď sa zdalo, že zápas sa na prekvapenie skončí remízou, pretože jedna aj druhá odmietala premeniť aj tie najväčšie tutovky, hostia opäť udreli.

Minúta do konca a 2:3. Posledný útok Petro Pavlovcov a štyri strely z päťky na hosťujúceho gólmana, štyri razy sa do tej päťky aj vrátila, aby som ju z metra pred čiarou dokopol do opustenej svätyne.

Porád ma lanárili spátek do Bohdanoviec.

3:3.

Nasledoval penaltový rozstrel, na ktorom sa zúčastnili všetci hráči oboch tímov, ktorí vládali stáť na nohách.

A už ani neviem, ako to skončilo, ale zaplnený štadión obe mužstvá ocenil mohutným aplauzom, netakticky som potom zožral tri porcie gulášu, takže už ani pivo do mna nešlo.

Na koniec sme si pozreli aj konečne dobrý futbal. Aj misky a pohár sme po sebe upratali a odišli sme. Jak japonci.

Ale totok nikdo nenapíše, že aj v Bohdanovciach je kultúra.

Nazdáááár.

PETER VOZÁR