Futbalová glosa: V Suchej sme miestami chápali pocity hráčov Anderlechtu

ŠPORT - Futbal - Futbalová glosa | 24.9.2018, 18.00, prispievatelia

Futbalista Hrnčiaroviec Peter Vozár sa drží hesla, že futbal treba brať s nadhľadom. V tom duchu píše aj svoje glosy.

Ilustračné foto: archív trnavskyhlas.sk

reklama

Tentoraz písal o zápase Suchá nad Parnou - Hrnčiarovce nad Parnou 2:4.

Milí priatelia

v súboji dedín rovnakou riekou napájaných sa už žiadalo konečne aj vyhrať. Od zostupu do sedmičky sme v každom zápase dominovali, ale súhrou objektívnych a subjektívnych dôvodov sa to vždy dojebabralo.

reklama

Nastúpili sme v novom rozostavení a od úvodu mohli mať v Suchej pocit, že majú hody. Kolotoče rovno na ihrisku.

Hneď v prvej minúte si na rohový kop Pílku nabehol Sedlo a hlavičkou z päťky rozhádal domácu obranu.

Hocijako tomu chalanovi hovoria: "dedko, najmenší hráč, najstarší hráč nám dá góla...", pravda ale je, že na hlavičky je odborník a vekom je to stále ešte mladík, však nemal ani 40.

Prvá minúta a 0:1.

V Hrnčiarovciach sa cez týždeň podsievalo, tak sme trénovali na vedľajšom, čo je ekvivalent bíňovského hrišča a tak sme si v Suchej na dobrom trávniku zahrali ako za odmenu. Teda prvých 30 minút.

Na domácu bránu sa valil útok za útokom, loptu sme si posúvali po zemi, do strán, späť do stredu, narážačka, kolmica dopredu, spätná prihrávka...

V ďalšej šanci sa ocitol Pílka pred hranicou šestnástky nikým neatakovaný opáčil loptu ľavou, ale jeho volej ohrozil najviac jeho.

O pár minút z podobnej akcie, na konci ktorej bol Lusky, spoza šestnástky, obaľovačkou len tesne minul pravý vingel, Jeďo chvíľku na to minul ľavý vingel, trikrát loptu smerujúcu k žrdi vyrazil skvele chytajúci domáci gólman, ktorý dostál slávnemu, aj keď hádzanárskemu menu Hirner.

V podstate to vyzeralo tak, že hráme súťaž o najkrajší gól. V polovici prvého dejstva ešte Dudko otočil dlhým centrom za obranu na mňa, z uhla som však odkrytý kút brány netrafil a tak som sa spravil, akože som prihrával na Jeďa, to však už rys ostrovid na čiare mával ofsajd.

V súťaži bol zatiaľ víťazom Sedlo, lebo dal jediný gól. 

V 30. minúte hlavný nepostrehol evidentný ofsajd domáceho útočníka, toho na hranici šestnástky zastavil nedovolene Dudko, nebezpečný priamy kop skončil na múre, loptu sme však z našej polovice nedokázali dostať do bezpečia, domáci záložník vyslal propagačnú bodkočiarkovanú strelu do stredu našej brány, skrehnutému Matúšovi však vypadla z košíka priamo pred dobiehajúceho Fridricha, ktorý ju dotlačil do prázdnej brány.

Pochopili sme, čo asi pociťovali hráči Anderlechtu.

Súťaž o najkrajší gól sme zrušili a vyhlásili novú, aby sme vôbec nejaký gól aj dali.

Do konca prvého polčasu to však už zostalo nervózne, domáci vycítili šancu a hru mierne vyrovnali, vzadu ich však do ničoho nepustila pevná obrana.

Druhý polčas sme začali opäť ako prvý. Cez prestávku sme schladili horúce hlavy a v 48. minúte po najkrajšej akcii zápasu loptu zasunul Jeďo.

Ako útočník si loptu vypýtal na vlastnej polovici. Ťukol si so Sedlom, atakovať ich začali dvaja ofenzívny hráči súpera, rýchla narážačka, Jeďo opäť v strede voľný. Loptu si potiahol, vybehli proti nemu dvaja defenzívni hráči, loptu na krátko posunul Pílkovi, ktorý ho prehadzovačkou našiel úplne voľného na hranici šestnástky.

A teraz bolo normálne vidieť tie myšlienkové pochody: prehodím ho...?, nie, to by som ho akurát trafil, zas ma Vozo zdehonestuje, a utekám sem až z vlastnej polovice, teraz to nesmím pokazit, čo urobím...?... Mám to, dám to na pána po zemi!!!

A takto to bolo, akurát sa mu to odohralo v hlave behom 48 stotín sekundy.

48. minúta a 1:2.

A tak sme sa dostali na koňa a trochu ukľudnili, loptu sme opäť väčšinu času mali vo svojej moci, avšak bez výraznejších šancí.

Udrelo však na opačnej strane. Po rohovom kope domácich lopta našla na vzdialenej žrdi Fridrichovu hlavu, Milanko ju síce odkopol, bohužiaľ však až spoza našej bránkovej čiary. 59. minúta a 2:2.

A ten Fridrich sa furt motal, kde nemal, lebo hral stopéra a dva góly. Na naše šťastie, ešte kým domáci mohli začať cítiť šancu na dobrý výsledok, Marcelinho si vzadu pozrel celé ihrisko pred sebou ako generál a kolmicou poslal depešu Pílkovi, aby zasadil súperovi smrtiacu ranu.

Ten sa obratne vyhol zrážke s domácim gólmanom, ktorého zaskočil odskok lopty na vlhkej tráve a Pílka z uhla namieril presne - 2:3, 61. minúta.

Hlavný rozhodca po chybe z prvého polčasu, kedy prehliadol evidentný ofsajd, si už potom našťastie dával pozor a pre istotu pískol už všetko. Aj to, čo nebolo.

Ibaže to už sme útočili my. Posledné domáce remízy nám ukázali, že stav 3:2 býva zradný a gól sa dá dostať z ničoho, preto sme sa snažili o navýšenie skóre a definitívu.

Tá nám vyšla až v 84. minúte. Pílkov rohový kop ešte obrana odvrátila, lopta sa však dostala k číhajúcemu Paťkolóvi, ktorý si ju zo zhruba 20 metrov prvým dotykom prebral a prudkou krížnou strelou od žrdi zvýšil v 84.minúte na 4:2.

Konečne svetlo na konci tunela a konečne zápas, ktorý sme už museli doviesť do úspešného konca.

A skóre mohlo byť ešte lepšie. Po rýchlej kontre Dudko vyviezol loptu až k šestnástke domácich, spätnou prihrávkou našiel Pílku, ten sa zbavil dvoch obrancov a do nádhernej ulice poslal loptu Kladivárovi, ktorý loptu v sklze dostal do siete.

Ale ako som spomínal, hlavný už si dal pozor a preto v poslednej minúte odpískal neexistujúci ofsajd.

A že vraj ho má skúmať NASA, lebo je z takého materiálu, že na neho sa nič nechytá, on si ide stále svoje.

O týždeň Dobrá Voda v sobotu, tak dobehnite aj na dobrý futbal a dobré pivo.

Nazdáááár.

PETER VOZÁR