NÁZORY: Jozefa Adamca si zapamätám ako veselú kopu

ŠPORT - Futbal - Spartak | 27.12.2018, 12.23, Ján Král

O hráčskej či trénerskej kariére Jozefa Adamca sa toho napísalo veľa, zmapovaná je aj v knihách. Ako novinárovi mi však na neho zostalo aj veľa pracovných spomienok.

Jozef Adamec hrával futbal ešte aj v 70-tke. Okrúhliny vtedy oslávil na palubovke Mestskej športovej haly v Trnave exhibičným zápasom s priateľmi. Foto: Michal Hlavatovič

Ešte ako začínajúci novinársky elév som prišiel na tréning po jeho vymenovaní za trénera Spartaka so snahou o rozhovor. Neuspel som. Nepoznali sme sa a vypoklonkoval ma preč behom pár sekúnd ako slabší kus.

Až časom som si uvedomil, že to vtedy bola vlastne jeho obranná reakcia. Pre svoju búrlivú povahu nebýval v médiách vykresľovaný len pozitívne a voči neznámym žurnalistom si držal odstup.

Človek ako on nikdy nemohol prejsť po ulici bez toho, aby ho niekto nezastavil a nezačal s ním debatu o futbale. Určite mu to svojím spôsobom lichotilo, pretože slávu mal nepochybne rád. Tiež však musel byť z toho občas unavený.

Ako tréner bol búrlivák:

K Jozefovi Adamcovi patrilo rozdávanie úsmevov, aj svetové hviezdy (v ponímaní futbalu ňou Adamec určite bol) však majú dni, keď by boli najradšej sami.

Postupne sme si vybudovali profesionálny vzťah a hoci som býval v článkoch k Spartaku občas aj kritický, vytvorili sme si vzájomný rešpekt.

V posledných rokoch sme už mali až priateľské vzťahy. Keď som ho oslovil na rozhovor, nikdy nemal problém. Ani s tým, aby občas prišiel svojou prítomnosťou spestriť nejakú akciu.

Jozef Adamec strelil hetrik do siete Brazílie:

Hatrlo, ako ho prezývali, bol veľký filigrán. Rád si z ľudí vystrelil, miloval úsmevné historky, to bolo jeho.

Nezabudnem ako som s ním a Jozefom Štibrányim robil spomienkový rozhovor k Majstrovstvám sveta v Čile 1962.

Debata sa zvrtla na Štibrányiho pamätný gól do siete Španielov. Z televíznych záberov nie je jasné, kto mu naň odkopom zo šestnástky prihral, hovorí sa o Popluhárovi, Adamec však nezaváhal ani na chvíľu: "Predsa ja!"

Štibrányi sa začal smiať: "Ak to Jožo hovori, bude to tak!" zažmurkal.

Hru som rýchlo pochopil, ale slovo legendy, je slovo legendy. Do článku tak išla veta: "...podľa vlastných slov Jozefa Adamca bol autorom gólovej prihrávky práve on".

Predpokladám, že sa s futbalovými kamarátmi neskôr pri vínku pri čítaní týchto riadkov dobre pobavili...

Ako strieľal góly (z ankety Futbalista roka, kde odovzdával ceny):

Ako novinár som zažil jeho mnohé emócie, pozitívne i negatívne. Spájali sa prevažne s futbalom, no v pamäti mi zostal aj moment, ako mu stiahlo hrdlo a vyhrkli slzy, keď dostal ocenenie v podobe Čestného občianstva Mesta Trnavy a asi dve minúty v kuse mu k tomu postojačky aplaudovala zaplnená sála Marianum plná známych osobností.

Bolo to takmer štyri roky dozadu, futbalu už sa aktívne nevenoval a aj z búrliváka sa stával kľuďas uvedomujúc si vek a možno aj zdravotné limity.

Rozhovor pri príležitosti 71. narodenín:

Keď som išiel za Jozefom Adamcom prvýkrát na rozhovor, bol pre mňa obrovskou futbalovou ikonou, niečím až abstraktným. Mužom s geniálnou ľavačkou, o ktorom som veľa čítal a počul.

Za roky našej spolupráce som ho spoznal pomerne dobre aj ako človeka. S jeho kladnými i negatívnymi vlastnosťami. A hoci som nezažil jeho aktívnu hráčsku kariéru, odnášam si z jeho života veľa pozitívneho ako pozorovateľ.

Jeho odchod je pre trnavský futbal obrovskou stratou, takú výraznú osobnosť klub len tak rýchlo mať nebude.

Veľmi mi však bude chýbať jeho charakteristický úsmev, za ktorým sa vždy skrývalo niečo nevypočitateľné. Niečo, čo robilo Adamca Adamcom.

Odpočívajte v pokoji, Legenda. Bolo mi cťou!

JÁN KRÁL

Doplnené: Ako informuje na svojom webe Slovenský futbalový zväz, posledná rozlúčka s Jozefom Adamcom bude v piatok 4. januára 2019 o 15:00 na Štadióne Antona Malatinského.