Futbalová glosa: Ešte nie sme staré rožky vhodné do prézlí

ŠPORT - Futbal - Futbalová glosa | 27.3.2019, 18.46, prispievatelia

Futbalista Hrnčiaroviec Peter Vozár sa drží hesla, že šport aj život treba brať s nadhľadom. V tom duchu píše aj svoje glosy.

S 22 gólmi najlepší kanonier SWAN 7. ligy A Andrej Kobetič síce strelil za Kátlovce gól, ale na body proti Hrnčiarovciam to nestačilo. Foto: Ján Král

reklama

Tentoraz písal o zápase Kátlovce - Hrnčiarovce 2:4.

Milí priatelia,

po domácej facke od Bučán sme vycestovali do ambicióznych Kátloviec, kde nám veru pšenka kvitnút nezvykne.

reklama

Minule nám tri body v posledných minútach vyfúkol rozhodca, jak ked nočný mráz spáli vinárom úrodu, predtým sme tam lúbili dostávat aj sedem kusov.

Domáci aj začali ako favorit. Najmä po pravej strane, čistou zhodou náhod zrovna na tej, kde som stál ja v opačnom garde, tak práve tade im to šlo.

Taký mladík s desinou na chrbte, že keby niekde v osade, dedom by som mu mohol byť, mi tam robil nohy.

V piatej minúte vyzval k centru nabiehajúceho obrancu, na krížny center na naše šťastie nikto nedočiahol, v 15. minúte mi poza chrbát vbehol až k čiare, spätnou prihrávkou našiel voľného Andrejka Kobetiča, toho však Matúško bravúrne vychytal.

To ešte boli domáci kludní, nič sa nedeje. Andrejko po odrazenej spoza šestnástky mieril tesne vedľa, o päť minút Sliva z takej istej pozície mieril tesne nad.

A to už som bol dole, lebo som sa roztrhal, teda nie od jedu, aj ked posledne menovaný ma tam párkrát pekne vytočil.

Presne to isté sa stalo v tej chvíli aj na opačnej strane aj Šúpačovi a ten má dvakrát menej rokov ako ja, takže to nemôže byť vekom, dvojnásobné striedanie, ale lavička plná, tak žiadny problém.

On je Šúpač, lebo on lúbi góly šúpat. A tak si domáci hoveli na obláčiku menom ,"Že čo by sa asi mohlo stať, keď tých hrnčiarovanov takto bijeme", do útoku zavelil trojzáprah Sedlo, Jeďo, Holo.

Prví dvaja si loptu na dvakrát prihrali, Sedlo posunul Holovi ten si ju na päťhalierniku sekol na lavačku a poslal loptu do protipohybu.

26.minúta, Peťo 0:1.

Domáci opäť zatlačili, vonku ideálnych 20 stupňov, naša obrana a Matúško pocitových 45 v tieni, tak nám zatápali.

V 36.minúte Matúš vytiahol nepríjemnú bodkovanú strelu na roh, ten zahrali domáci na krátko, následný center však nedokázal náš Dudko našťastie pre nás dopraviť do siete, ale iba tesne mimo oprotiva stojacej žrde.

To už aj domáci začali byť nervóznejší, najmä keď Matúš chytil svoj deň a obrana hokejovým spôsobom blokovala strely.

Polčas.

Do druhého dejstva opäť vstúpili aktívnejšie domáci, ale prílišná snaha im zväzovala nohy.

Naopak, rožky sme začali vystrkovať aj my, žeby nebolo povedané, že my sme už také staré rožky hodné akurát tak do prézlí.

Čím viac času ubúdalo, tým menej domáci mysleli na zadné vrátka a nám sa otváral priestor na kontry.

V momentoch, kedy sa začala hra vyrovnávať, sme však inkasovali z pokutového kopu za nastrelenú ruku.

Izakovič v 59. minúte do stredu brány 1:1.

Domáci však už stihli vypadnúť z tempa, obrana statočne odolávala, v najhorších chvíľach zachraňoval Matúško a aký je futbal jednoduchý, ukázala akcia zo 69. minúty.

Marcelinho, keby sa nekrotil, tak prekopne aj celé ihrisko a to sme už hrali do kopca. Loptu hlavou predĺžil Jeďo na Ondríka, nábeh za obranu, v súboji so stopérom si loptu stlmil, napriahol a došúlal loptu do brány.

A to už Kátlovani boli z rytmu viac jak Travolta, neprenú prihrávku do stredu zachytil Jeďo, potiahol, loptu posunul nabiehajúcemu Sedlovi a ten sa zoči voči bezmocnému Haršánimu nemýlil. 71.minúta a 1:3.

Trochu vekovo nadpriemer títo naši chlapci, ale funkčne ako parné stroje, tiež potrebujú istý čas na zahriatie sa, ale postupom zápasu idú jak mašiny.

Rozdiel oproti tým mladším, dobrý dizajn, aj na začiatku všetko v poriadku, ale skončí záruka a furt nejaká chyba.

A to ešte nebolo všetko, to najlepšie si nechali na koniec.

Domácim sa ešte podarilo znížiť prekvapivou strelou do opačného kúta našej brány v 80. minúte Kobetičom - 2:3.

To už ale boli rozbehnuté naše lokomotívy a k navýšeniu skóre neprišlo aj vďaka predfinálnym nepresnostiam.

V hľadisku sme aj tak odpočítavali čas, lebo šit ólvejs hepens, pochváliť však treba hlavného rozhodcu, ktorý odpískal totálnu rovinu a to naozaj a bez irónie.

Trochu horšie bol na tom postranný, ktorý však na druhej strane bol jedným z najlepších obrancov. A potom prišla 90. minúta.

Danko loptu umne vyviezol až k rohovej zástavke, po súboji s dvomi obrancami sa lopta dostala k Jeďovi, ktorý sa predral cez tretieho, ten ho stiahol na zem, ale ten chalan je terminátor, buldog, dvihol sa, jasným zrakom vykonal rekognoskáciu terénu, na opačnom perimetri zbadal solitérneho Peťa a ten nemal problém dopraviť loptu do opusteného sita.

Holo, 90. minúta a 2:4. Vymalované.

Krásna nedeľa.

Nazdáááár

PETER VOZÁR