Pred Ujlakym sa sklonil aj Poór, vyčistil mu kopačky

ŠPORT - Futbal - Spartak | 4.6.2019, 08.30, Ján Král

V Zelenči bola v nedeľu futbalová slávnosť. Do stredu ihriska s vápnom nakreslili veľkú desiatku, na svetelnej tabuli svietilo pri nástupe hráčov iba toto číslo, no hlavne, na drese ho mal chlapík, ktorému sprevádzalo celú hráčsku kariéru. S aktívnou činnosťou sa lúčil Marek Ujlaky.

Pred Ujlakym sa sklonil aj Poór, vyčistil mu kopačky

Vladimír Poór čistí kopačky Marekovi Ujlakymu, vľavo Marek Ondrejka. Foto: Ján Král

reklama

Ikona deväťdesiatych rokov trnavského Spartaka a bývalý slovenský reprezentant sa rozhodol zavesiť kopačky definitívne na klinec.

Pri tejto príležitosti prišli Burusovi, ako ho prezývali svojho času v Trnave, poďakovať za prínos pre futbal generálny sekretár Slovenského futbalového zväzu Jozef Kliment, za Západoslovenský futbalový zväz Štefan Korman, za oblastný Vladimír Púčik a Peter Dubec.

Pravicou prišli potriasť aj zástupcovia obce na čele so starostom Ľubomírom Jedličkom či riaditeľkou základnej školy Danielou Depešovou.

reklama

V strede ihrisko nakreslili veľké číslo 10, ktoré Marek Ujlaky vždy nosil na drese.

Lúčili sa samozrejme aj zástupcovia klubu z „Linča“ či vôbec prvý Ujlakyho tréner Viliam Novanský. Chýbať nemohli rodinní príslušníci a tiež predstavitelia Spartaka – riaditeľ klubu Marek Ondrejka a majiteľ Spartaka Vladimír Poór.

Hlavný akcionár trnavského klubu odovzdal Ujlakymu ako darček kyticu ruží, na ktorej boli prilepené cigarety a karty, okrem toho ešte veľký obraz z Ujlakyho hráčskej kariéry.

Poór však všetkých prekvapil, keď si pred Ujlakyho kľakol a začal mu čistiť kopačky.

„To gesto bola hlboká poklona pred ním. Marek je ako člen mojej rodiny. Mám ho veľmi rád. Ide o chalana, ktorý bol celý život pri Spartaku a srdcom i dušou do neho stále patrí. Jeho ľavačka, to bolo ako delostrelecká paľba. Dával nádherné góly. Keď kopal priamy kop z ľavej strany pri šestnástke, vedeli sme, že keď trafí na bránku, bude to gól,“ vravel Poór.

Vladimír Poór pri nohách Mareka Ujlakyho.

Kvôli slávnosti ukončil skôr svoju letnú dovolenku. „Marek je veľmi dobrý a milý človek. Keby bol trošičku agresívnejší typ, hrá vo veľkých mužstvách a veľkých ligách. Po športovej stránke na to mal, ale jeho dobrota všetko prevážila všetko. Jednoducho, patril do Spartaku,“ dodal.

Z ihriska na bicykli

Rozlúčkovým zápasom Ujlakyho bol duel 6. ligy s Červeníkom. Na trávniku pobudol 44 minút, na brankára hostí vyslal aj štipľavú jedovku, do listiny strelcov sa však napokon už nezapísal.

Keď zišiel z ihriska, predseda zelenečského klubu Marek Vavro mu odovzdal ďalší darček – bicykel, na ktorom legendárny futbalista prešiel cez hraciu plochu až ku kabínam.

Tribúny tlieskali, za jednou z brániek sa rozhorela pyrotechnika a Ultras Spartaka vytiahli transparent s nápisom Marek, ďakujeme!

Ihrisko opúšťal na bicykli za potlesku divákov.

„Marek svojho času prestúpil do Zelenča zo Šúroviec spoločne s ďalším výborným futbalistom Jarom Timkom. Ten dostával od nás cestovné, Marek nie, keďže žije priamo v Zelenči. S úsmevom to vtedy okomentoval, že by sme sa mu mali zložiť aspoň na bicykel. Nezabudli sme a po rokoch sme túto požiadavku splnili,“ vysvetlil s úsmevom bicyklový dar Peter Tibenský, dlhoročný vedúci A-mužstva Zelenča.

Kopačky mu čistil aj Adamec

Pohla vami nedeľná rozlúčka s futbalom? - spýtali sme sa Mareka Ujlakyho.

- Vedel som o plánoch klubu, no nečakal som, že to v Zelenči pojmú tak vo veľkom. Zaspomínal som si na kariéru, oficiálne to bolo poslednýkrát, čo som hral súťažný zápas.

Kedy ste sa rozhodli, že definitívne končíte?

- Na jeseň. Už bolo menej tréningov, celé telo zle reagovalo po zápasoch. V zime som povedal, že končím. Chalani z vedenia aj zo Zelenča ma milo prekvapili rozlúčkou.

Rozlúčiť sa prišli aj prvý tréner Mareka Ujlakyho Viliam Novanský (uprostred) a predseda TJ Slávia Zeleneč Marek Vavro.

Ešte by vás nezlomili na pár minút, keby povedzme chýbali Zelenču hráči?

- Už som im povedal, nech mi dajú registračku, že ju rozstrihnem.

Kto z ľudí, čo vám oficiálne prišli poďakovať za prínos pre futbal vás najviac potešil?

- Teším sa za každého jedného. Prekvapil ma pán Poór, že si našiel čas.

Gestom vám vyčistil kopačky. Už vám niekto takú poctu zložil?

- Nebohý Jožko Adamec, vtedy tréner Spartaka. Strelil som gól Trenčínu, vyskočil do výšky a keď som pribehol k striedačke, začal mi čistiť kopačky. To bola obrovská pocta od najväčšej legendy futbalovej Trnavy.

Generálny sekretár SFZ Jozef Kliment venoval Marekovi Ujlakymu reprezentačný dres s číslom 40.

Na čo z kariéry najradšej spomínate?

- Ťažko povedať, futbal sa hrá pre víťazstvá, zažil som veľa krásnych etáp. Nezabudnem, keď som ako 16-ročný prišiel do kabíny Spartaka, ako mladé ucho. Pokračovalo to hrou o titul, európskymi pohármi, reprezentáciou. Môj prvý tréner v áčku bol Valerián Švec. Pamätám si, že sa vrátil z angažmán na Cypre, vytiahol ma zo žiakov do mladšieho dorastu. Tam ma mal rok a pol, po prechode k áčku si ma zobral do prvého mužstva a ako 17-ročný som dostal úvodnú šancu.

Štyri ligové góly do siete Prešova zostanú pamätné?

- Áno, mám to pred očami. A to som ešte dve tutovky v úvode zahodil. Potom sa roztrhlo vrece s gólmi. Viac gólov som v jednom ligovom dueli nedal.

Mrzí vás niečo z futbalového života?

- Už som to viackrát spomínal. Titul mi chýba, ale to už sa nedá vrátiť.

Ujlakymu poďakovali aj Ultras Spartaka.

V rodnom Zelenči ste už mohli zhodiť okovy profesionalizmu a iba sa baviť futbalom. Bolo to tak vo vidieckych ligách?

- Pred Zelenčom som ešte hral tretiu ligu za Šúrovce. Tam som sa tiež bavil futbalom, aj keď tam boli mnohé ťažké zápasy. V Zelenči ma zlákali kamaráti, prostredie, rád som sa stretol so starými kamarátmi, s niektorými sme hrávali ešte ako deti.

Čomu sa dnes venujete okrem pracovného života?

- Po dlhých rokoch mám voľné víkendy, konečne si to môžem užívať, niečo doma porobiť, byť s rodinou. Syn hráva v Trnave za Spartak. Keď som mal futbal, soboty – nedele som venoval zápasom.

Váš syn má tiež meno Marek. Zdedil po otcovi aj futbalové gény?

- Nastupuje v obrane a na rozdiel odo mňa je jeho silnejšou nohou pravačka. Niečo má do seba, ale je ešte mladý a musí na sebe pracovať. Do ničoho ho ale netlačím, dôležité je, aby ho futbal bavil.