Futbalová glosa: Hrnčiarovce v Smoleniciach prišli o 83 rokov

ŠPORT - Futbal - Futbalová glosa | 23.8.2019, 07.01, prispievatelia

Futbalista Hrnčiaroviec Peter Vozár sa drží hesla, že šport aj život treba brať s nadhľadom. V tom duchu píše aj svoje glosy.

Ivan Jedinák. Foto: Ján Král

reklama

Tentoraz písal o zápase Smolenice - Hrnčiarovce 4:3.

Milí priatelia,
ako rýchlo sezóna začala, tak rýchlo to vyzerá, že už aj skončila. Teda pre niektorých.

Dostaneme sa k tomu.

reklama

V 2. kole podhorskej ligy, sme hrali už pod horámi, v Smoleniciach a situáciu v kabíne nám trochu komplikovala neúčasť kľúčových hráčov.

Široký káder však ponúkol variantu s Holom a Luskym v strede poľa, čím sa následne uvoľnilo miesto v útoku a tak som dostal od začiatku príležitosť na epický comeback.

Aj to chvíľu vyzeralo, že dopredu tak skoro nikoho nepustím, najviac v 7. minúte, ked som narysoval kolmicu na Peťa medzi obrancov, ktorý si loptu prebral a špicom nedal domácemu gólmanovi po zemi šancu - 0:1.

Ibaže o dve minúty mi nezavinene vytočilo koleno a už podla zvuku bolo jasné, že táto jesen je stratená, alebo už úplne ma čaká iba jesen života.

Nastúpit tak musel Jeďo, ktorý sa vrátil z vodolenky a zápasovo sa cítil tak na 30 minút.

Ešte pred striedaním však domáci takmer využili zaváhanie našej defenzívy, domáci útočník obišiel aj Matúša van Rihu, loptu si však posunul do príliš velkého uhla. Alebo mu brána uhla.

V 11. minúte na ľavej strane si Paťkoló loptu chystal, chystal až časovaným centrom našiel na päťke dobre postaveného Kladivára, ktorý však klinček netrafil tak ako chcel.

V tomto dueli bolo najaktívnejšie slnko, preto miestami ten pohyb na ihrisku aj tak vyzeral, oba tímy to skúšali strelami zdiaľky, miestami to vyzeralo, že ani lopte sa nechce.

V 26. minúte sme Juricovi naľavo otvorili celú ľavú stranu, miesto ťahu na bránu na naše šťastie spoza šestnástky mieril len do spojnice.

Zvonilo aj na opačnej strane v 35.minúte, Jeďo zakombinoval s Paťkolóm, ktorý poslal prudký prízemný center do šestnástky, ktorý domáci neodvrátili, stotrojky nohy do súboja vložil Kladivár, lopta sa dostala k Jeďovi, ten však nastrelil spoza päťky iba brvno.

O necelú minútu sa dostal k svojej povestnej obalovačke, ale kde mal volit razanciu, zvolil techniku a naopak. 

Polčas 0:1 v náš prospech.

Druhý polčas sa snažili domáci niečo s výsledkom urobiť, vydržalo im to prvých 5 minút, potom sme iniciatívu prevzali my, ukončená však bola nepresným Jeďovým halfvolejom, po Paťkolovóm centri a Kladivárovom ponechaní lopty.

Potom sa domáci zamerali najviac na Queta, ktorého trikrát po sebe sundali na našej polovici pri autovej čiare. "Čo tam má čo tancovat, né?"

Nasledovala šanca domácich, po priamom kope hlavou nedočiahol hlavou na loptu nikým v päťke nekrytý Nídel, na opačnej strane vyskúšal pozornosť brankára domácich Paťkoló, Kvapil sa však neukvapil a aj keď loptu neulapil, vytlačil ju na roh.

V 64.minúte však pod Karpatami zahrmela rozhodcovská píšťala, predtým však Rihann kryl gólový pokus domácich, pri dorážke sa domáhajúcich penalty, píšťala však zostala nemá, aby zahrmela o chvílu v bežnom súboji, na našu smolu však stále v pokutovom území.

Matúš bol právom po penalte nasrdený, lebo si na nu aj siahol, ale ona mu predsa len utiekla.

Vyrovnané 1:1.

Domáci vycítili šancu na obrat a zvýšili obrátky, po krátkej klučke spoza šestnástky Matúško končekmi prstov vyrazil strelu Štibraného na žrd.

V 76. minúte po nevinne vyzerajúcej akcii to skúsil jeďo na dePetrisa a zo 40 m oblúčikom opečiatkoval len brvno domácej brány.

Udrelo však na opačnej strane. Po priamom kope domácich loptu podcenil Matúšisko, útočník hostí ho prehlavičkoval a na bránkovej čiare loptu sklepol do siete Jurica.

Takí sme boli zaskočení, že nás ani nenapadlo reklamovat evidentný ofsajd.
2:1.

Smoleničani sa dostali na kona, aby z neho po chvíli vyslovene drbli. Jednu čistú loptu do košíka tam ešte Matúško zazmatkoval a vyboxoval, napravil to však výborným zákrokom po strele do vingla.

A že futbal je svina arabská, sme dokázali, ked sa domáci hrajkali v obrane, do nepodarenej malej domov vbehol Paťkoló a v 82. minúte bolo zrovnané 2:2.

O tri minúty Queto poslal loptu na Jeďa, ten posunul na stred Peťovi, ktorý mal dostatok času si ju pripravit a bodkočiarkou poslal loptu k tyči a nás do vedenia.

Holo, 2:3. 85. minúta.

No lenže na tej svini arabskej sme sa neudržali dlho ani my, o tri minúty sme otvorili stred a nedostúpili Štibraného a ten bodkočiarkou k tyči vyrovnal - 3:3.

Kalich horkosti sme si vypili až do dna.

V 90. minúte center z prava, Matúš kričí: "Mááámm...ššš", lopta sa dostala k Bednárovi, ten ešte strelou neprekonal hradbu tiel, lopta sa však dostala za nu, kde stál takmer na čiare Jurica, ktorý loptu z uhla poslal do siete - 4:3.

Neskoro plakať nad rozliatym mliekom a tažko povedat, či by postranný, ktorý tam nebol, dvihol zástavku, aj ked bolo očividné, že na línii medzi bránkou a domácim útočníkom, bol už len jeden náš hráč.

A tak sme sa ani nevadzili, lebo evidentné to bolo až takto z opakovaných záznamov, skór nás trápili naše herné chyby.

Na hody sme teda odohrali kolotočársky zápas, hore a dole a dopadli sme jak Bohuš, že sme nemali ani tušku.

Naviac cez týžden nahlásil dlhšiu rekonvalescenciu Jeďo, čo s ním máme dokopy 83 rokov, tak uvidíme, kdo a či vóbec ešte nékdo nás dá nékedy dokopy.

Myslím po zdravotnej stránke, to utužovanie kolektívu dáme aj na vozíčkoch.

Nazdááár.

PETER VOZÁR