V Červeníku sa lúčil s kariérou Andrej Adamkovič: Ak človek hrá srdcom, dostaví sa aj úspech

ŠPORT - Futbal - Futbalové ligy | 28.9.2020, 14.06, Ján Král

Vo futbalových stopách otca idú synovia Alex a Dominik.

Andrej Adamkovič si so synom Dominikom spoločne zahrali proti Pečeňadom v záverečných dvadsiatich minútach. Foto: Ján Král

reklama

Zápas Červeníka s Pečeňadmi, v ktorom domáci vyhrali suverénne 8:0, mal špecifický nádych pre Andreja Adamkoviča (44). Pre stredopoliara domácich išlo o rozlúčku s aktívnou hráčskou kariérou.

Bol to prvý a zároveň asi aj posledný súťažný zápas, v ktorom si zahral po boku svojho syna Dominika (17).

Cez polčasovú prestávku Adamkovičovi domáci funkcionári odovzdali pamätnú plaketu a fotoknihu, ktorá zachytáva jeho futbalový život v Červeníku a práce na štadióne, na ktorých sa sám vo veľkej miere podieľal.

reklama

"Na dedine vždy všetko stojí na práci miestnych ľudí, pomáhať chodili starí páni aj áčkari. Prerobili a zveľadili sme veľkú časť areálu, sociálnu budovu, okolie, obe ihriská... Všetko si väčšinou robíme svojpomocne. V podstate všetok voľný čas som roky trávil na štadióne futbalom alebo prácou. Za to patrí aj vďaka mojej manželke Denise, že toto všetko so mnou vydržala," vraví Andrej Adamkovič.

Andrejovi Adamkovičovi poďakovali v mene klubu za kvalitné služby (zľava) Ľuboš Lenčeš, Martin Vančo a Marek Vančo (úplne vpravo). Foto: Ján Král

Pri pohľade na dnešný vzhľad areálu môže byť pyšný aj na seba. "Čo pre mňa znamená futbal v Červeníku? Láska na celý život, je to srdcovka," pokračuje muž, ktorý ešte bude ďalej hrávať za starých pánov a pomáhať klubu ako funkcionár.

V Červeníku strávil takmer celú kariéru s výnimkou mládežníckej anabázy v Leopoldove a krátkej etapy vo Veľkých Kostoľanoch.

Prezývku Bukalo dostal po otcovi. Andrej Adamkovič hrával na poste stredopoliara, vždy patril k motorom zálohy, góly skôr pripravoval ako ich strieľal. I preto jeho strely dostali v obci prezývku Bukalovky.

"Cha-cha. To je strela, ktorá ide vysoko nad. A keďže okolo ihriska v Červeníku premáva vlak, zlé jazyky hovoria, že lopty sa takto dostali až do Čiernej nad Tisou, kde ich potom vyberali z vozňov," zasmial sa Adamkovič pri vysvetľovaní.

"Viac som veru na góly prihrával, než ich strieľal. Mal som však z dobrých asistencií vždy radosť," pridal.

Futbalisti Červeníka. Foto: Ján Král

Prednedávnom Červeníku pomáhal aj ako tréner. Túto kapitolu však neplánuje opäť otvárať.

"Keď skončil u nás Fero Hadviger, zobral som to. Návrat na lavičku však neplánujem, napokon, Peter Varga dal u nás dokopy veľmi dobrý tím a hrávame pekný futbal. Rád sa pozriem na futbal z druhej strany - z tribúny."

Červeník má sezónu výborne rozbehnutú, vyhral všetkých šesť stretnutí strelil 35 gólov, inkasoval len jeden a vedie tabuľku.

"Postupové vody sú strašne klamlivé, je pred nami ešte dlhá cesta. Uvidíme, čo príde, čo spraví s futbalom koronavírus. Chlapcom by som postup doprial, uvidíme, ako na tom budeme finančne a aká bude situácia."

Denis Adamkovič (vľavo) za svoj prístup k futbalu dostal možnosť zatrénovať si s hráčmi áčka Spartaka. Na fotografii s Jánom Vlaskom. Foto: Lukáš Grinaj

Andrej Adamkovič si plánuje futbal užívať z pozície diváka. Sledovať chodí syna Dominika, ktorý hrá za A-mužstvo Červeníka ale aj trinásťročného Denisa, ktorý je súčasťou žiackeho tímu trnavského Spartaka.

Inak, mladý Denis sa zatiaľ javí ako veľký talent. Prednedávnom ho dokonca v Spartaku odmenili za ukážkový prístup počas letnej prípravy a ako mládežníckeho hráča mesiaca mu umožnili zatrénovať si s A-mužstvom andelov.

Podobnej pocty sa inak v septembri dočkal aj 12-ročný Adrián Kollár a v októbri má nasledovať ďalší mladík.

"Denis je veľký makač a talent. Hráva stred zálohy, vpravo alebo v útoku. A či bude lepší ako ja? Veľmi by som si to želal," dodal.

Pridal aj pohľad na staršieho z dvojice synov.

"Dominik je veľmi šikovný, rýchly, dravý, technický, len keby viac chcel. Netlačím ho do futbalu, lebo po odchode zo Spartaku bol v Trebaticiach a potom chcel skončiť s futbalom. Veril som, že začne za áčko Červeníka hrávať a raz sa stretneme na ihrisku. Som rád, že to vyšlo."

A s akou myšlienkou posiela synov na zápasy? "Ak človek hrá srdcom, dostaví sa aj úspech," uzavrel.