Diadém v pamäti otcov

RELAX - Retro | 25.8.2011, 00.00, prispievatelia

Nový Trnavský hlas extra číslo 4 vyšiel 31. júla 1991. Vo Voderadoch posvätil arcibiskup mons. Ján Sokol novopostavenú budovu farského úradu. V hoteli Slávia sa mala konať letná škola baháí.

Babička Mária Ulianková z Kľačian prežila už kadečo. Nesťažuje sa. Iba tá predajňa s potravinami by mala byť lepšie zásobená. Adriana Majzlová s dcérou Lenkou jej slová iba potvrdzuje. Snímka: R. Selický

Poslanca Federálneho zhromaždenia za SNS Ing. Hrivnáka hnevala v parlamente nejednotnosť a nič ho tam nepotešilo.
Iniciatíva Tirnavia písala otvorený list prednostovi okresného úradu a primátorovi mesta Trnava. Žiadala o vyjadrenie, aké má nádeje Trnava na zriadenie univerzity, či mesto bude centrom župy a čo preto môžu občania urobiť. Posledným bodom bol povzdych. „Náš diadém však ešte stále drieme v pamäti našich starých mám a otcov.“ Iba maketa vo výklade a prísľub pripomínali ostatným Najsv. Trojicu.

Ubil, pokradla
Zo zápisníka polície na titulnej strane novín sa dozvieme o dvoch prípadoch, ktoré spolu nesúvisia. Iba ak tým, že zákon bdel a trestné činy vyšetril a potrestal. „Ktovie, čo predchádzalo tomu, že vzdelaný človek, inžinier, sa rozbehol natoľko, aby nevedel kontrolovať svoje činy. Po slovnej hádke bil svoju manželku po hlave, škrtil ju pulóvrom. Potom z nej strhol spodné prádlo so slovami – doriadim ťa tak, že sa na teba už žiadny chlap ani neobzrie. Manželka sa musela podrobiť ošetreniu a manžel objasňovaniu skutočnosti i príčin jeho činu.“ Malá poznámka: Vzdelanie nie je dôkazom inteligencie. „Nie iba rodinné spory vedú k porušovaniu paragrafov. Poštová doručovateľka trnavskej pošty vybrala od občanov v svojom rajóne, v marci a apríli, inkasné peniaze. Ponechala si ich doma. V celkovej sume pätnásť tisíc korún. Porušila zákon a dopustila sa trestného činu sprenevery. Tiež sa spamätala až vtedy, keď je pri dverách zazvonil zákon.“
 

Ľudia radi chodia
Milan Petrovič pôsobil v masážnom oddelení kúpaliska v Hlohovci i doma. Denne naprával bolestivé stavy takmer tridsiatim ľuďom. Chiropraxia je spôsob liečby, pri ktorom mechanickým pôsobením liečiteľa na chrbticu majú dosiahnuť výsledky i v iných častiach tela. „Pri masážach odborných je to jednoduché. Beriem všetkých. Ak mi však príde niekto sem do masážneho salónu so špekulatívnymi zámermi s nepravdou, zistím to rýchlo a poviem mu rázne dovidenia. U pacientov, ktorých som prijal, sa mi ešte nestalo, aby sa im neuľavilo.“ Autor článku zasvätene dodáva: „Aby som pravdu povedal, naozaj tu nejde o nijaké fantazmagórie. Prosto, prirodzený cit pre spoznanie príčiny, citlivý, ale rázny zákrok, odborná príprava. Tú si stále zvyšuje. Uľaví sa aj vám, skúste!“

Adamec spomína
V tretej časti úryvku z knihy Jozefa Adamca zaujme veta: „Ale čo sa to s mojimi bielo-červeno-čiernymi Trnavčanmi robí?“ Deväť zápasov prehrali na nulu. On bol zatiaľ v Dukle najlepším strelcom. V Čile na majstrovstvách sveta naši získali striebro. „Pomaly sa lúčim s mundúrom a zvažujem: Vrátiť sa do Trnavy alebo prejsť do Slovana? Boli to krušné dni. Nie, nezabudol som na svoj sľub, že sa vrátim do Trnavy, ale v prísahe predsa nestálo, že do druhej ligy.“ Vrátil sa a jedno víťazstvo striedalo druhé. Po roku predsa prestúpil do Slovana, o necelé dva roky však už bol naspäť v Spartaku. Toni-báči, Anton Malatinský, mu povedal: „Vieš, že tu nemôžeš vystrájať nervy si drž na uzde a nedaj sa vylúčiť. Za každú vylomeninu sa u nás platí. Výhody nebudeš mať nijaké, oceníme ťa podľa hry.“ Roku 1966 bol Spartak desiaty. V ďalšej sezóne skončili tretí. Slovan bol pred nimi len o bod a Adamec sa stal najlepším ligovým kanonierom. „A potom to prišlo: zlaté roky trnavského futbalu, päť titulov v šiestich ročníkoch.“

JÚLIA KAMPFOVÁ