Sme sluhovia, musíme slúžiť

RELAX - Retro | 28.8.2011, 00.00, prispievatelia

Nový Trnavský hlas extra číslo 7 vyšiel 21. augusta 1991. Chystalo sa otvorenie prvej cirkevnej školy v Piešťanoch. Obchodná akadémia začínala od septembra nultý ročník experimentálneho päťročného štúdia s rozšíreným vyučovaním nemeckého jazyka.

Vo dvore má František Belica z Dolných Orešian aj traktor. Zatiaľ sa mu naň nepodarilo získať štátnu poznávaciu značku. Koník je teda spoľahlivejší. František je bývalý učiteľ, spolu s manželkou sa dali na hospodárenie ešte za bývalého režimu. SNÍMKA: R. Selický

Okresné a mestské úrady vydali ku koncu polroka 7450 povolení na súkromné podnikanie. V novej rubrike s výstižným názvom Pichliač chcela redakcia uverejňovať príspevky od čitateľov o tom, čo sa im nepáči v ich okolí, v meste. Vymysleli aj Minioscara, mali to byť zase pochvalné reakcie. Tento týždeň udelili titul Pichliač očnej optike v Trnave. Čitateľ stratil ústrižok od okuliarov. Slušne sa predstavil a ospravedlnil za stratu. „Predavačka odpovedala: Na toto sa okuliare nevydávajú, treba k tomu občiansky preukaz, zaplatiť 15 Kčs pokuty a v pondelok, keď budem mať čas, tak to pohľadám. Zdá sa mi, že zákazník je iba číslom, nie zákazníkom, pretože nemá žiadne práva. Milá pani predavačka, trošku ochoty v tejto novej dobe by vám určite nezaškodilo.“
K tomu zostáva iba dodať, že pichliače by som rozdala do každej druhej predajne. Nová doba trvá už dvadsať rokov a s neochotou a neúctou voči zákazníkom sa stretávam denne. Jaroslav Žídek v relácii Ano, šéfe, povedal jednu krásnu vetu. Podotýkam, že s pokorou i napriek svojmu veku a postaveniu: „Sme sluhovia a našou prácou je slúžiť...“ Toto platí pre kuchárov, čašníkov, predavačky, kaderníkov, upratovačky. Ak nie pre iné, tak aspoň pre to, že čo robím, mám robiť dobre.

Na Tehelnej ulici v Trnave číslo desať vidieť veľa možností usporiadania predzáhradok. Jednou z nich je táto – skalničková. Verme, že vydrží. FOTO: rs

Cukrár a zberateľ
Štefan Cyril Parrák bol známym pekárom a cukrárom, ale zmyslom jeho života bolo zberateľstvo. V marci 1991 si jeho pamiatku uctili odhalením busty vo vstupnom priestore Západoslovenského múzea. „Splatili tým dlh človeku, ktorý po celý život zbieral doklady zručnosti a umu našich predkov a na konci života celú svoju zbierku odovzdal za minimálnu sumu do fondov múzea.“
V roku 2008 pri príležitosti 120. výročia jeho narodenia v múzeu sprístupnili novú expozíciu. Jej základom bolo asi tristo predmetov z veľkolepej zbierky. Tá mala pôvodne až deväť tisíc kusov. Štefan Parrák zbieral fajansu, nábytok, sakrálne plastiky, maľby na skle. Sklené poháre z devätnásteho storočia dokladujú technologickú zručnosť vtedajších sklárskych majstrov.

Obnova jednej z kaplniek krížovej cesty na starom cintoríne. Brigádnikom je Štefan Kubovič.

Park na Starom cintoríne
Starý cintorín vznikol v osemnástom storočí vedľa kalvárie, postavenej v roku 1730. V roku 1979 dal bývalý režim priestory cintorína prebudovať na park. Krížová cesta a pietny vŕšok Golgota zostali. Súkromná dielňa umelecko-remeselnej výroby Chovan z Banskej Štiavnice pracovala na rekonštrukcii štrnástich kaplniek. „Na diele pracujeme štyria. Marián a Peter Chovanovci, moji bratia, tiež Pavol Fehérpataky, absolvent umelecko-priemyslovej školy v Bratislave. Aj ja som jej absolventom,“ hovorí Ján Chovan. „Obaja sme navštevovali reštaurátorský kurz. Brat Peter je študentom architektúry, zacielený na reštaurovanie cirkevných i občianskych stavieb.“ Investorsky zabezpečil stavbu dekanský úrad pri Chráme sv. Mikuláša v Trnave. Na starom cintoríne zostal pochovaný Martin Branislav Tamaškovič. Jedna z ulíc v Trnave nesie jeho meno. Rodáka z Dechtíc prezývali Trnavský Svätopluk. Otvoril si v Trnave hostinec, pri ktorom zriadil čitáreň. V rokoch 1848 – 1849 sa zúčastnil slovenského povstania. Bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, Slovenskej národnej besedy, Spolku dedičstva Cyrila a Metoda, člen výboru Spolku svätého Vojtecha. Zomrel v roku 1872. Druhý odpočívajúci v pokoji dodnes pri kalvárii je František Richard Osvald. Aj po ňom je pomenovaná ulica v Trnave. Bol cirkevným hodnostárom, vydával časopis Kazateľňa. V rokoch 1918 – 1926 bol predsedom Spolku svätého Vojtecha, zároveň aj predsedom Matice slovenskej a Muzeálnej slovenskej spoločnosti. Zomrel v roku 1926.

JÚLIA KAMPFOVÁ