Hororová noc v Orešanoch

RELAX - Retro | 17.9.2011, 00.00, prispievatelia

Nový Trnavský hlas číslo 9 vyšiel 4. septembra 1991. V sezóne zavárania ani nežná revolúcia nezabezpečila dostatok zaváracích pohárov. Telovýchovná jednota Slávia organizovala na počesť 47. výročia SNP 14. ročník turistického Pochodu mieru.

Malého Oskara dostala Pezinská vináreň Lipa za čisté obrusy, ochotného čašníka a chutné jedlo. Takto informovali noviny o otvorení nového gymnázia: „Na obzore sa rysujú svetlá, ktoré nás napĺňajú radosťou a sviežou mladosťou. Aj keď stojíme pred tisícami úloh, možností aj napätia, zmiešané do chutí ako aperitív k dobre pripravenej hostine. Na katolíckom Gymnáziu Angely Merici privítame tohto roku vyše dvestodvadsať žiačok a okolo dvadsať učiteľov. Kresťanská škola vie, že jej úlohou je formovať mladého človeka, nie vytvárať nového, ale pretvárať a pomáhať k rastu toho človeka, ktorého má pred sebou a ktorý sa na ňu obrátil.“ Iba podotýkam, že toto nepísal redaktor novín.

Trnavské zlodejky
„Ponúkam zaujímavý tip pre čiernych šerifov, mestských policajtov či iných ochrancov zákona. V obchodnom dome Jednota, a nielen tam, sa rozmohlo miznutie peňaženiek z tašiek i vrecák. Nie vinou nepozornosti majiteľa, ale pričinením mladých aj postarších Cigánok. Ó, pardon, nie Cigánok, Rómiek. Nechcem, aby ma obvinili, že som rasista. Stálo by za uváženie postaviť sa strážcom zákona na miesto, odkiaľ by videli šikovné ruky v cudzích vreckách, taškách.“ Prosím a vyzývam strážcov zákona aj mestských poslancov, aby túto večnú trnavskú tému raz a navždy vyriešili. Centrum Trnavy, Trojičné námestie, stánok a zastávky na Zelenom kríčku sú miestom ich denných pokusov o krádeže. A keď sa k nim posledný mesiac pridali ďalší súkmeňovci, ktorí vám vnucujú lacné značkové parfémy, prechod námestím sa stáva rizikovým. Bolo by fajn, keby Trnava bola Malým Rímom len pre kostoly, nie pre kmínov.

Začala z ničoho
„Kto by to o nej povedal. Nežná žena. Tridsaťročná. A koľko energie v nej. Šesť rokov pracovala ako učiteľka v Autoškole Zväzarmu v Trnave. „Po šesťročných skúsenostiach viem,“ hovorí Elena Ďuračková, „že štátne autoškoly nevedia svojich žiakov pripraviť až tak kvalitne, ako školy súkromné. Spôsob práce nie je diferencovaný tak voči učiteľom, ako aj voči žiakom.“ Stojí ju to mnoho práce. Dá sa povedať, že od rána do noci nie je na nohách, ale na pedáloch. Ako nám povedala, šla hlavou proti múru. Na pôžičku si vzala dve škodovky staršieho typu. V prenájme je luxusná Škoda Favorit pre skúšobné jazdy náročných zákazníkov. Takmer z ničoho, svojou svojhlavosťou a kultúrou podnikateľského myslenia dokázala vybudovať svoj podnik.“ Bolo to ako hodiť sa do vody a až potom zistiť, či viem plávať. Všetko bolo nové a všetci prví to mali ťažké. Ale šikovným šťastie praje. Firma pod menom pani Eleny má pobočky v piatich mestách trnavského kraja.

Základný klub Zväzu mladých v Šúrovciach usporiadal súťaž o najkrajšie dievča dediny – Miss Junior. Pohľad na tri najúspešnejšie súťažiace – Silviu Kučerovú, Adrianu Mitasovú a Silviu Drábikovú.

Z policajného zápisníka
„Po predchádzajúcich potýčkach medzi J. Sch. a J. K. v Horných Orešanoch došiel príbeh 23. augusta tohto roku približne o 23.30 hodine až k vražde a samovražde. Obeťou bola tiež súložnica oboch A. D. Obaja, vrah-samovrah i zavraždený mali v poslednom čase záujem o priazeň tejto osoby. Štyridsaťročnej ženy, ktorá do týchto dní nikde nebývala, iba sa potulovala po príbytkoch osamotených chlapov. Pred prípadom žila u 62-ročného J. K. dlhší čas. Potom presedlala k J. Sch. O tri roky staršiemu dôchodcovi. Tu išlo o spoločenskú nechutnosť. Ožranka, ktorá z nich oboch iba ťahala peniaze na svoj každodenný alkoholický obrok. V osudný deň J. K. výstrelmi z brokovnice zabil nielen svojho soka, ale tiež ženu, ktorá bola predmetom sváru. Uvedomil si zlobu svojho činu, utiahol sa do garáže a tam sa zastrelil. Až takto môžu skončiť vášne. Musia však? Ani jeden z mŕtvych nemohol za svoj osud? Alebo hádam...“

Videonoviny
„Zaujímavý nápad sa zrodil v hlavách pracovníkov Mestského úradu, Mestského kultúrneho strediska a Domu kultúry, š. p., Drôtovňa v Hlohovci. Do výkladnej skrine tamojšieho zlatníctva na Štefánikovej ulici nainštalovali televízor, v ktorom majú okoloidúci občania možnosť sledovať mestské videonoviny. Relácie, ktoré sú odvysielané počas pracovného dňa od 10. do 12. a od 14. do 18. hodiny, obsahujú udalosti zo života 25-tisícového Hlohovca.“ Nad týmto sa len pousmejme. V tých časoch to bolo výnimočné. Našťastie, dobu videokaziet nahradili CD a internet, a tak nemusíme postávať pred výkladom, keď sa chceme dozvedieť, čo je nové v našom meste.

JÚLIA KAMPFOVÁ