Večery s Vostokom z Mongolska

RELAX - Retro | 1.10.2011, 00.00, prispievatelia

Nový Trnavský hlas extra číslo 11 vyšiel 17. septembra 1991. Okresný úrad práce rozbiehal dobročinnú akciu. Sociálne najodkázanejším občanom vydával denne päťdesiat desiatových polievok. Dokonca po rokovaniach s TJ Spartak poskytli sto zľavnených vstupeniek na zápasy pre nezamestnaných. Dali ľuďom chlieb a hry.

Medzi prvými pogratuloval Capanovi k šesťdesiatke jeho bývalý spoluhráč Stanislav Jarábek. SNÍMKA: R. Selický

Aj keď je pravda, že robili čo mohli. Najhoršia situácia v evidencii uchádzačov o zamestnanie bola v Západoslovenskom kraji, 9,49 percenta. Absolventi učňovských, stredných a vysokých škôl dostávali podporu za to, že nič nerobili. Zmenu malo priniesť nové uznesenie vlády. Počas dvanástich mesiacov od nástupu absolventa do zamestnania hradili jeho tarifnú mzdu z prostriedkov úradov práce. Nezamestnaným mladým ľuďom sa týmto zvýšila šanca na získanie zamestnania.

Capanova paráda
Piatok trinásteho dopadol dobre pre trnavský jarmok, ale predovšetkým pre šesťdesiatnika, zaslúžilého majstra športu Imricha Stachu. Odbor priateľov Spartak TAZ mu pripravil originálny darček. Stretnutie internacionálov Spartaka proti výberu Viedne. „Do tritisíc divákov si vychutnávalo akcie hráčov veľkého Spartaka. Tlieskalo svojim niekdajším miláčikom – Adamcovi, Kunovi, Dobiašovi, Jarábkovi, Hagarovi. Rôčky síce pribudli, ale oni to na ihrisku stále vedia... Potlesk patril aj Capanovi. Zaslúžene. Veď Imro patril k veľkým postavám trnavského futbalu. Počas svojej kariéry dvadsaťštyrikrát obliekal dres česko-slovenskej reprezentácie, v rokoch 1953-60. Bol účastníkom majstrovstiev sveta vo futbale vo Švajčiarsku a Švédsku.“ Je to príjemné, keď dokážeme aj po rokoch oceniť výkony a zásluhy. Slávne spartakovské obdobie bolo ako symbol, na ktorý boli Trnavčania hrdí.

Čo s nimi?
Téma v tom čase dosť aktuálna. Komunizmus skončil, čo s komunistami? V obci, kde prevažná väčšina žiakov navštevovala náboženskú výchovu, zvolili za riaditeľa školy aj jeho zástupcu komunistov. „Riaditeľa sme jednohlasne navrhli, i keď je komunista, ateista. Je mladý, perspektívny, skrátka sme mu dôverovali. Návrh riaditeľa na svojho zástupcu znel: Je pracovitý, morálne bezúhonný, odborne zdatný. Áno, ale hlboko presvedčený komunista a ateista, zatrpknutý novembrom. Ten ukončil jeho kariéru, ktorú mal ako komunistický káder. Vrana k vrane sadá, a tak má naša škola vedenie čisto komunistické, čisto ateistické. I keď v obecnom zastupiteľstve nie je ani jeden komunista.“ Podobné voľby prebiehali takmer všade, ťažko bolo nezvoliť komunistu do vedenia nielen škôl, ale aj fabrík. Každého šikovného, ktorý mal šance na postup, časom do strany zlákali. Veľa z nich tam nešlo z presvedčenia. A dobrí vedúci a riaditelia si získali dôveru aj po zmene režimu i so straníckym preukazom vo vrecku.

Vedúci čistiarne odpadových vôd v Piešťanoch nám predstavuje stav usadzovacích nádrží v novom technologickom procese.SNÍMKA: R. Selický

Biely láma
V kongresovej hale piešťanských kúpeľov sa na štyri večery usadil Dr. Viktor Vostok zo Soviestkeho zväzu. „Tlmočníčka ho predstavila ako tibetského bieleho lámu, liečiteľa chorôb na diaľku, riaditeľa centier tibetskej medicíny. Sympatický muž stredných rokov rozprával prítomným, že sa narodil na hraniciach Mongolska a jeho predkovia boli obdarení prírodnými silami. Ako šesťročného ho vzali lámovia do kláštora, kde sa zaúčal tajomstvám prírodnej medicíny. Neskôr vyštudoval medicínu a bol držiteľom piatich lekárskych diplomov. Podľa tibetských lámov sa človek môže dožiť až tristo rokov, pritom v súčasnosti je reálnych 154 rokov. Ľudí lieči dotykom, pohľadom, masážami a prenášaním svojej sily na iného. Na pódiu uviedol do prirodzeného spánku desiatky osôb.“ Vystriedalo sa u nás veľa liečiteľov, ktorí dokázali naplniť veľké haly dôverčivými ľuďmi. Túžba po dlhom živote a zdraví je večná a nekonečná téma. Tak isto je večná aj nepoučiteľnosť ľudí. Ľahko sa dá zneužiť, a potom si môže doktor od mongolských hraníc dovoliť cestovať na Slovensko.

JÚLIA KAMPFOVÁ