Školská jedáleň inak: Na výbere jedál do obedového menu sa podieľajú aj deti

RELAX - Rozhovory | 12.3.2026, 09.22, prispievatelia

Školská jedáleň nemusí byť len miestom, kde deti dostanú obed podľa pevne stanoveného jedálneho lístka. Existujú školy, ktoré posúvajú školské stravovanie na vyššiu úroveň – zapájajú žiakov do rozhodovania, vedú ich k zodpovednosti a zároveň hľadajú cesty, ako znižovať potravinový odpad.

Foto: Besst

Jedným z príkladov je model, v ktorom sa na tvorbe jedálneho lístka podieľajú samotné deti. Každá trieda si vyberá jedlo, ktoré jej chutí, navrhuje vlastné obedy a tie sa následne postupne zaraďujú do menu. Nejde pritom len o zvýšenie spokojnosti stravníkov.

Žiaci sa aktívne zapojili aj do merania zvyškov jedál, zbierania dát a ich vyhodnocovania. Zistenie bolo jednoznačné – deti jedia viac a s väčšou chuťou to, čo si samy vybrali, a tým sa prirodzene znižuje aj množstvo odpadu.

Ako sa dá v praxi skĺbiť legislatíva, výživové normy, normy pre školské stravovanie, finančné limity, moderné trendy a zároveň radosť detí z obeda? O svojich skúsenostiach hovorí manažérka školského stravovania škôl Besst v Trnave Lucia Naďová.

Zapájanie žiakov do tvorby menu je vo vašej škole výnimočné. Ako tento systém funguje v praxi?
- Systém zostavenia jedálneho lístka udáva Ministerstvo školstva, no konkrétnu skladbu jedál si vytvárame sami s použitím oficiálnych receptúr. V našej škole má náš jedálny lístok 12-týždňový cyklus a bol zostavený prevažne na základe preferencií žiakov.

Deti vyplnili dotazníky, v ktorých hodnotili jedlá. Tie s nízkym hodnotením sme vyradili a obľúbené pokrmy zaraďujeme častejšie. Čo je však výnimočné – deti si môžu navrhnúť aj nové jedlo a každá trieda si vyberá obed, ktorý jej chutí. Tieto triedne návrhy následne postupne zapracúvame do jedálneho lístka.

Tomuto všetkému predchádzalo veľké množstvo práce zo strany žiakov. Vážili zvyšky nedojedených jedál, pýtali sa spolužiakov, či im chutilo a údaje vyhodnocovali na hodinách matematiky.

Zistili, že deti majú iné chute ako dospelí, a preto im umožňujeme podieľať sa na tvorbe jedálnička aj naďalej. Pomáha to predchádzať odpadu, pretože deti jedia to, čo im naozaj chutí.

Lucia Naďová.

Téma potravinového odpadu je dnes veľmi aktuálna. Darí sa vám vďaka týmto aktivitám minimalizovať plytvanie?
- Na Slovensku sa ročne vyhodí približne 15-tisíc ton potravinového odpadu zo školských jedální. Sú to obrovské čísla.

Aj napriek všetkým aktivitám so žiakmi je toto číslo aj u nás stále vysoké, preto sa snažíme robiť osvetu komplexne. V triedach majú deti bio koše, triedime odpad, škola má vlastné kompostovisko a funguje u nás krúžok „Malá akadémia udržateľnosti“.

Organizujeme množstvo prednášok, aby deti chápali hodnotu potravín a význam zodpovednej spotreby.

Čo všetko beriete do úvahy pri skladaní jedálneho lístka tak, aby bol zdravý, chutný a zároveň finančne zvládnuteľný?
- Prioritou je nákup kvalitných surovín od overených lokálnych dodávateľov a prvovýrobcov. Suroviny pripravujeme zdravo – varením alebo dusením. Finančné limity určuje ministerstvo a naša škola je zaradená do 1. finančného pásma, kde rodič dopláca za suroviny najmenej.

Našou úlohou je rokovať s dodávateľmi a vyjednať za kvalitné suroviny čo najlepšie ceny, aby sme hospodárili efektívne a zároveň neplytvali.

Do akej miery vás normy a legislatíva obmedzujú v kreativite?
- Legislatívne normy nám niekedy zväzujú ruky a komplikujú kreativitu, no musíme ich dodržať. V maximálnej miere však využívame prípustné zámeny, aby jedlo nebolo len o „bielkovinách, sacharidoch a tukoch“, ale malo aj pridanú nutričnú, vizuálnu a estetickú hodnotu.

Používame čerstvé bylinky, kvalitné koreniny, sušené kvietky či deťmi vypestovanú mikrozeleninu, ktorá dodáva jedlám sviežosť a vitamíny. Sme jediná škola v kraji s certifikátom Zelená škola a zároveň držiteľom strieborného certifikátu Skutočne zdravá škola.

Menia sa chute detí v priebehu rokov? Ktoré moderné pokrmy si získali ich obľubu?
- U škôlkarov sa chute výrazne nemenia – mäsko s ryžou a cestoviny budú vždy obľúbené. U starších detí však vnímame posun. Veľmi dobre reagujú na ázijské jedlá, obľúbené sú ryžové rezance či polievka ramen.

Staršie deti môžu pri týchto jedlách namiesto príboru používať paličky, čo ich veľmi baví. Ramen je jedna z mála polievok, na ktorú sa všetci tešia – očaril ich najmä spôsob podávania, keďže si ju môžu vyskladať zo surovín podľa vlastnej chuti.

Pri príprave obedov sa stretávate aj s rôznymi diétami. Ako riešite bezlepkové či bezlaktózové varianty?
- V prípade alergií vieme na základe žiadosti rodiča a potvrdenia od lekára zabezpečiť elimináciu lepku alebo mliečnej bielkoviny. Snažíme sa ponúknuť jedlo čo najviac podobné tomu, ktoré majú ostatné deti, aby sa necítili obmedzované a mohli si obed užiť rovnako ako spolužiaci.

Aké sú najčastejšie mýty o školských obedoch?
- V súčasnosti sa stretávame s tvrdením, že „obedy sú zadarmo“. Ja by som to skôr preštylizovala na „obedy nie sú zadarmo“. Je za tým obrovské úsilie a fyzicky náročná práca zamestnancov jedálne.

Hoci štát dotuje nákup surovín pre niektorých žiakov, iní – napríklad v materských či stredných školách – ich platia v plnej výške. Aj keby bol obed plne dotovaný, jedáleň musí stále hradiť odvoz odpadu, ktorý vzniká z nedojedeného jedla.

Ako si predstavujete ideálnu školskú jedáleň o 10 rokov?
- Predstavujem si ju ako samoobslužnú jedáleň s bufetovým pultom, kde si deti samy naložia to, čo im chutí. Vždy by si tam našli niečo pre seba a nestávalo by sa, že odídu bez obeda len preto, že je v menu napríklad ryba.

Takýto systém už funguje v niektorých krajinách Európy, pomohol by znížiť počet hladných detí a množstvo potravinového odpadu aj u nás.

(ac)