Tréner Martin Javorka vyhral so Siladicami 7. ligu, v klube ale nepokračuje

ŠPORT - Futbal - Futbalové ligy | 9.6.2026, 09.12, Ján Král

Futbalisti Siladíc sú tradičným účastníkom najvyššej súťaže Oblastného futbalového zväzu Trnava nepretržite už od roku 1992. V tomto ročníku po viacerých druhých miestach udreli aj na titul. Po sobotnom zápase s Ružindolom prevzali pohár pre víťaza súťaže. K triumfu v siedmej lige ich priviedol skúsený tréner Martin Javorka, s ktorým sme rozoberali viaceré témy.

Tréner Siladíc Martin Javorka sa lúči so Siladicami v dobrom. Foto: Ján Král

Ako vnímate sezónu?
- Bola to ťažká sezóna. Z troch cieľov sa nám dva nepodarilo splniť. Prvým cieľom bolo zvládnuť jesennú časť bez straty kvetinky. To sa nám nepodarilo v poslednom domácom zápase s Veľkým Orvišťom, keď sme remizovali.

Druhý cieľ súvisel s Bestrent cup-om. Do finále sme sa dostali, ale podľa môjho názoru sme nezvládli druhý polčas. Musím zagratulovať Majcichovu k víťazstvu.

Tretí cieľ - prvenstvo v dlhodobej lige sa nám podarilo splniť, aj keď naše výkony v posledných zápasoch neboli také, ako by som si predstavoval.

reklama

Prešli ste viacerými klubmi v regióne, ale v Siladiciach ste prvýkrát. Aké prostredie ste tu našli?
- Na oblastnej futbalovej úrovni pracujem druhýkrát. V rámci okresnej súťaže sú Siladice klub s obrovskou infraštruktúrou a zázemím ľudí, ktorí milujú futbal. Či sú to funkcionári, fanúšikovia alebo samotní hráči.

Z tohto pohľadu boli moje ambície v Siladiciach naplnené. Hráčov som nemusel učiť hrať futbal, skôr ich bolo niekedy potrebné správne nastaviť a motivovať. V podstate sa naplnilo to, prečo som sem prišiel – stabilizovať situáciu a zabojovať o prvenstvo aj o pohár.

V klube končím a odchádzam spokojný s prácou hráčov aj funkcionárov.

Z akého dôvodu končíte?
- Poviem to jednoducho. Neodchádzam zo Siladíc, ale odchádzam zo 7. ligy. Mali sme tichú dohodu s funkcionármi, pričom rozhodnutie bolo, samozrejme, na nich, či sa postúpi do vyššej súťaže alebo nie.

Chcel som ísť s týmto mužstvom vyššie, do krajskej súťaže. Funkcionári aj hráči sa rozhodli inak, a preto som sa rozhodol v 7. lige nepokračovať.

Člen výkonnéhu výboru ObFZ Trnava Ivan Prvý odovzdáva medailu futbalistovi Siladíc Ľubošovi Rauovi, za ním Peter Gažo oceňuje Michala Babica.

Už viete, kam povedú vaše ďalšie futbalové kroky?
- Mal som už nejaké ponuky, ale zatiaľ som ich odmietol a ani som nepripustil rokovania, pretože si potrebujem od futbalu na chvíľu oddýchnuť. Možno keď príde niečo zaujímavé, k futbalu sa určite vrátim.

Bola to však náročná sezóna. Na úrovni amatérskych súťaží sa pracuje veľmi ťažko. Hráči majú rodiny, zamestnanie, niektorí už aj vyšší vek a pribúdajú zranenia. Je to od zápasu k zápasu veľmi individuálne a príprava je náročná.

Pokus s vystrelenými oslavnými konfetami.

Keď ste prišli do Siladíc, nahradili ste domácu ikonu Petra Vargu. Zostal však pri mužstve ako váš asistent. Aké bolo nahrádzať takú klubovú stálicu?
- Paradoxne, práve Peter Varga ma oslovil s ponukou trénovať v Siladiciach. Najprv som váhal, potom sme mali niekoľko stretnutí. Po rozhovoroch nielen s Petrom, ale aj s ďalšími funkcionármi, bola jednou z mojich podmienok práve jeho prítomnosť pri mužstve.

Aká bola vaša spolupráca?
- Výborná. Poznáme sa dlhé roky. Je to bývalý hráč s menom a ako tréner dosiahol svoje úspechy. Patrí do kabíny a prináša pozitívnu atmosféru do klubu.

Striekajúce šumivé víno na oslave triumfu nemohlo chýbať.

Siladice majú skúsených hráčov aj mladých futbalistov. Koho by ste z kádra vyzdvihli za túto sezónu?
- Je veľmi ťažké vyzdvihnúť jednotlivca. Nemyslím si, že by niektorý z hráčov nemal kvalitu na to, aby nastupoval za mužstvo bojujúce o postup. Ak by som mal niekoho spomenúť, tak oboch brankárov Mareka Dúckeho a Mira Krajčoviča.

Veľmi dobre do mužstva zapadol aj Filip Doboš, ktorého sa nám podarilo priviesť. Zo stálic musím spomenúť Miša Babiča a Denisa Bališa, ktorí dohrávali sezónu s veľkým sebazaprením napriek zraneniam.

Veľký progres zaznamenal Lukáš Trnovec, ale aj ďalší hráči, ktorých som trénoval už v minulosti, ako Lukáš Zolvík, Lukáš Buchanec či Mišo Kovársky. Treba tiež spomenúť Ľuboša Raua, Kirila Stojkova, Fera Lančariča či Martina Vida. Menovať by som mohol ďalej.

Nechcem na nikoho zabudnúť. Všetci chlapci si zaslúžia absolutórium za to, že na môj vkus napriek vyššiemu vekovému priemeru dokázali vyhrať dlhodobú súťaž.

Kvalitou sa dajú vyhrať jeden, dva či tri zápasy, ale dlhodobá súťaž má svoje špecifiká. Pri staršom kádri je to vždy riziko zvládnuť celú sezónu a nám sa to podarilo zvládnuť.

Peter Dvorský so zraneným členkom nestihol utiecť brankárovi Marekovi Dúckemu.

Ako ste spomenuli, v oblastnej súťaži ste dlhšie nepôsobili. Akú futbalovú úroveň ste v lige našli?
- To je ďalší z dôvodov, prečo veľmi nechcem pokračovať v 7. lige. Nechcem sa nikoho dotknúť, pretože v dnešných ekonomických podmienkach robia ľudia v kluboch maximum, aby futbal fungoval.

Táto súťaž je však podľa mňa o niekoľkých mužstvách. Červeník má veľmi dobré mužstvo, rovnako Majcichov. Šúrovce mali podľa mňa jedno z najlepších mužstiev v súťaži, len sa zrejme nedokázali pravidelne schádzať v dostatočnom počte. Silný bol aj Zvončín.

Ostatné mužstvá mali kolísavú výkonnosť. Občas vyskočili Moravany, Veľké Orvište alebo Krakovany, ale medzi špičkou a zvyškom súťaže bola pomerne veľká výkonnostná priepasť.

Čo si zo svojho pôsobenia v Siladiciach zapamätáte najviac?
- Všetkých ľudí, ktorých som tu stretol. Bolo to pekné obdobie.

Triumf poriadným dúškom zapil aj kapitán tímu Ondrej Sekereš.

Najskúsenejšia časť siladického tímu. Zľava Jozef Trnovec, Michal Mesároš, Michal Lančarič, tréner Martin Javorka, František Lančarič a Peter Varga.