Trnavské rybníky
reklama

Chirurgovia ratovali obete i vrahov leopoldovskej tragédie

RELAX - Retro | 1.12.2011, 17.13, Benjamín Škreko

V Novom Trnavskom hlase extra spred dvadsiatich rokov, ktorý vyšiel 3. decembra 1991 ako 22. číslo 1. ročníka po zmene vydavateľa a modifikácii názvu, dominujú na prvej strane zločiny.

Chirurgovia ratovali obete i vrahov leopoldovskej tragédie

Marcelu Melicháčovú sme zastihli pri natáčaní EKG. Vitálne hodnoty pacientov zapisuje staničná sestra Táňa Bôžiková. Obe boli v tú sobotu na nohách celú noc. Snímka: R. Selický

reklama

 

Prvý raz sa po tragédii z 23. novembra, keď siedmi väzni pri úteku zabili piatich dozorcov a dvoch ťažko zranili, stretli občania Leopoldova s reprezentáciou ministerstva vnútra a policajného zboru. Odchádzali však riadne naštvaní, lebo žiadne záruky, že podobný masaker sa už nemôže zopakovať, nedostali. Šarže taktne mlčali pri hromžení publika na prezidenta Havla a jeho amnestie. Stretnutie sa dokonca zmenilo na predvolebnú kampaň. „Zástupca komunistov hovoril o tom, že za tzv. totalitného režimu by sa toto nemohlo stať. Iniciátor kresťanského hnutia tvrdil, že všetkému je na príčine nedostatok viery v Boha, ďalší pridávali svoje názory na riešenie trestnoprávnych skutočností.“ Autor článku Ondrej Kollár zhrnul atmosféru v Leopoldove do silného záverečného slova: „Strach.“


Na súde sa bodalo
Aj priamo na chodbe okresného súdu došlo pár dní predtým k pokusu o vraždu. Obžalovaný Jozef Kabát dostal podmienku za ublíženie na zdraví. Poškodený Jozef Bihári nebol s trestom spokojný a vzal spravodlivosť do vlastných rúk. Hneď pred súdnou sieňou viackrát pichol Kabáta nožom. Dáša Ondrušková sa spýtala predsedu súdu Ľubomíra Bundzela, ako sa to vôbec mohlo stať. Dozvedela sa, že budova je otvorená pre verejnosť a nemá ani vrátnika. Na otázku, či by nemohli súd strážiť policajti, predseda odpovedá: „Obrátil som sa opätovne na nich, avšak dostal som odpoveď, že nie sú schopní kapacitne túto službu zabezpečiť.“ A ako popisuje sudca Bundzel pomery v budove počas pojednávaní? „Situáciu komplikujú napríklad početné rómske rodiny alebo priatelia obžalovaných či svedkov... Nie je výnimkou ani požívanie alkoholu na chodbách.“


Dorazte ho skalpelom
Leopoldovskú tragédiu noviny podrobnejšie rozoberajú na 3. strane. „Hodiny v leopoldovskej väznici ukazujú 17.30,“ začína sa reportáž Štefana Rehuša. Vzhľadom na to, že hrôzostrašný príbeh už desať dní do najmenších detailov rozpitvávali všetky denníky, televízia aj rozhlas, autor sa zameral na dvojdňové nasadenie lekárov a zdravotného personálu pri záchrane obetí aj beštiálnych útočníkov. Aké to boli náročné operácie, svedčí rozsah zranení: Jeden dobodaný dozorca mal prepichnutý hrudník aj pľúca, poškodené priedušky, päť bodných rán v podpaží. Ďalší prežil svoju smrť, pretože mal prepichnuté pečeňové žily, a to je poškodenie, pri ktorom až šesťdesiat percent obetí zomiera na mieste. Pedagóg nápravnovýchovného ústavu mal zlomenú sánku a bodnú ranu v chrbte. Lesník, ktorého napadli zločinci na úteku, mal zlomený mostík a podliatiny na celej hlave. Vo vážnom stave bol väzeň, ktorý dozorcov bránil. Iniciátor masakry Tibor Polgár bol zasiahnutý zo škorpióna, strela mu ponad lopatku preletela do krku a skončila medzi tretím a štvrtým stavcom. „Čo ste ho nezastrelili? – spýtal sa jedného z policajtov pacient, ktorý v tom čase ležal v nemocnici. – Musíte povedať lekárom, aby hlbšie zarezali skalpelom, – odpovedal policajt, nespúšťajúc oči z vraha.“

reklama

 

Na základnej škole v miestnej časti Trnavy Hrnčiarovciach dokončili prvú etapu oddychového športového areálu. Snímka: R. Selický


Päť mužských zadkov
Čitateľ sa po týchto hrôzach trochu otriasol na siedmej strane. Trnava odhaľovala pamätnú tabuľu saleziánovi Jánovi Hlubíkovi. V tom čase ubehlo práve polstoročie od vzniku sociálneho domu a oratória na Kopánke. Ján Hlubík na čele zariadenia mal zásluhy na spoločenskom i duchovnom povznesení tejto chudobnej mestskej štvrte. Prezident Havel zasa poctil ako jedného z prvých novým česko-slovenským radom T. G. Masaryka in memoriam maliara Cypriána Majerníka, rodáka z Veľkých Kostolian. Dáša Ondrušková rekapitulovala Divadelné inšpiratívne vystúpenia. Museli byť na tie časy riadne avantgardné. „Kto má rád nahé telo na scéne, ten si na DIVe mohol prísť na svoje,“ píše autorka. „Niekedy funkčne, niekedy samoúčelne, s jedinou nežnou výnimkou kmitlo sa aspoň päť mužských zadkov.“


Hapala na Hapalovi
Spartak skončil vo federálnej lige neslávne, po prehre 0:2 v Olomouci si na zimu ustlal na dvanástom mieste. A prečo Trnava na Sigme hapala? Jeden z gólov nám strelil donedávna úspešný tréner Žiliny, vtedy reprezentant Pavel Hapal. Na Základnej škole vo vtedy ešte miestnej časti Trnavy Hrnčiarovciach dokončili prvú etapu oddychového športového areálu. Pásku prestrihol primátor Štefan Bošnák, kúsok z nej by mal ešte byť niekde na radnici. Na sobotu 7. decembra sa chystal v hale Slávia (premenovanej potom, ako slovo Družba stratilo svoj symbolický odkaz na večné puto so Sovietskym zväzom) 10. ročník medzinárodného turnaja v karate. Prečo sa toto podujatie konalo práve okolo Mikuláša? Autor článku Marián Pavlík to riadne zaklincoval: „Vtedy je totiž viac pohody nielen v našich dušiach, ale aj v termínovom kalendári.“
 

reklama

Podeľte sa s nami o váš názor!

Aktuálne správy
TRNAVSKÝ HLAS je registrovaná ochranná známka Právne informácie | Ochrana osobných údajov | Etický kódex | Reklama | RSS | Kontakty | Nastavenie cookies | Cookies politika
Copyright © 2010-2024. Všetky práva vyhradené
Tento web beží na serveroch webhouse.sk
Mazda balík výhod
reklama