Aj vtedy ľudí žrali ceny

RELAX - Retro | 28.1.2011, 00.00, prispievatelia

Trnavský hlas, ktorý vyšiel 23. januára 1991, stál rovnú 1 Kčs (korunu československú). Na titulnej strane sa tešil z toho, že v rámci transformácie štátnej správy sa definitívne skončila éra riadenia poľnohospodárstva z centra.

Do Trnavy prišla ponuka z KC VPN v Bratislave na syry od firmy Rupp Käsle zo Švajčiarska. Šance sa chopil OKV VPN. Ponuku prijal. V minulých dňoch došla zásielka 118 krabíc kvalitného nátierkového syra. Snímka dokumentuje chvíľky napätia pri rozbaľovaní zásielky v trnavskom Detskom domove. Kuchárky – pani Helena Jarošová a Ľubica Kudlová s radosťou predložia pred drobizg takúto pochúťku. Snímka: R.Selický

Ďalej píše, že vznikla nová organizácia, ktorá má prechodnú existenciu, a vytvorí sa z nej ďalšia nová organizácia. Po rokoch to bola ďalšia a možno ešte ďalšia, a tak v rámci dvadsaťročnej decentralizácie sa prelievajú peniaze z jedného úradu do druhého. Nie všetko sa zmení ihneď, ako by sme chceli. A nejde iba o jednu oblasť. Príspevok Tip pre podnikateľov informuje: „Dobrý ekonóm si zráta, že návratnosť vynaložených investícií je rýchlejšia, ako v iných odvetviach podnikania. Vo vyspelých štátoch platia firmy odberateľom stovky šilingov, mariek či dolárov. Len nepatrné množstvo odpadu končí v spaľovniach. Papier, umelá hmota, kovový odpad, sklo sú triedené a ponúknuté na ďalšie spracovanie.“ Výzva pre podnikateľov na podnikanie s ekologicky prospešnou činnosťou si tiež zopár rokov počkala na aspoň aké-také fungovanie.

Pred pultom s mliečnymi výrobkami v predajni potravín v Piešťanoch stála dlho, predlho táto žena (neprezradila mi meno). Vyberala a opäť vracala tvaroh, maslo. S plačom mi vysvetľovala, že je diabetička. K prežitiu potrebuje denne čerstvý tvaroh. Mesačne to predstavuje úctyhodných tristo korún. Takmer celý jej mesačný príjem. K prežitiu však potrebuje i ďalšie potraviny... Snímka: R. Selický

Marža kritériom predajnosti
„V minulom týždni sme sa v redakčnej šnúre zacielili na ceny mliekarenských výrobkov a chleba v predajniach Jednoty, Zdroja a Priora.“ Teraz sa môžu začítať tí, čo ako môj starý otec, radi spomínajú, ako bolo všetko kedysi oveľa lacnejšie: Piešťanský chlebík stál 11 korún, modré maslo 23 za veľkú kocku, mlieko 6 Kčs, šľahačková smotana 11,70. Pri určovaní marže by zodpovedné pracovníčky mali byť operatívnejšie, s rozvahou by mali objednávať tovar, aby nevznikli prebytky. Pod snímkou litrovej fľaše fritovacieho oleja za 95 korún, ktoré by sporovlivé gazdinky určite nikdy nekúpili, je aj odporúčanie zodpovedným, nech si ho strčia... Takto múdro a rozvážne riešia situáciu s cenami redaktori novín.

Obsluhe plniacej linky chito-tonicu sa venuje Jozefína Mitošinková. Snímka: R. Selický

Pivo, nealko – zložitá otázka
Po tom, ako Slovenské sladovne v Trnave rozhodli o prebudovaní hlohovského pivovaru, zhltla rekonštrukcia niekoľko miliónov korún. Po pokusnej výrobe nabehli na fľaškovanie chito toniku a uvažovali o výrobe africoly. I napriek tomu, že hlohovské pivo nemohlo konkurovať kvalitou a trvanlivosťou väčším pivovarom, „...zariadenia pre výrobu piva nie sú odstavené a ak to ekonomicky vyjde, k pivu sa rozhodne chceme vrátiť,“ informoval námestník Ing. Vlastimil Poláček. K výrobe piva sa už nevrátili. Pivovar založený v roku 1722 dosiahol svoju najvyššiu produkciu v rokoch 1966 až 1969. Dnes v jeho areáli nájdete byty a súkromnú firmu.

Súdnička a nedobré príklady
Ohňostroje boli a budú sprevádzať oslavy príchodu nového roka. Traja štrnásťroční chlapci zo Zelenča experimentovali s výbušnou zmesou a jednému z nich hrozila amputácia pravej ruky od zápästia. „Celá tragédia chlapca, ktorý ešte len vchádza do života, je aj výsledkom nedobrého príkladu starších!“ Dnes sa najmä oteckovia realizujú a domáce ohňostroje sú niekedy oveľa krajšie ako obecné či mestské. Zaujímavo tieto nevinné hračky odsúdil autor príspevku: „Ufóni – dva zlepené vrchnáčiky od piva, navŕtané a napchaté výbušninou. Do navŕtanej dierky sa vopchá horľavý knôt a už to letí – BENG. Potešenie na strane šťastného, často i podnapitého otca, potešenie detí, nevinnými očami, ale s výbornou pamäťou sledujúcimi výkony hlavy rodiny. Najčastejšie je to zmes Travexu a cukru s plnidlom, napríklad podrvenými novinami. Nebojím sa to uviesť, pretože recept je všeobecne známy. Naopak, uvádzam to ako výstrahu.“

JÚLIA KAMPFOVÁ