Za dverami: Mariánov odkaz

BLOG - Za dverami | 29.4.2012, 10.25, Katarína Rosinová

To už uplynulo päť rokov? Neuveriteľné. Opäť som si naňho spomenula. Na jeho prednášky, ktoré sme mali radi, lebo vedel naučiť i rozosmiať. Na ľudský prístup a na to, ako každému vyšiel v ústrety...

Ako bol oponentom mojej bakalárskej práce a navrhol ju na cenu dekana. Ako poslal do univerzitného časopisu, v ktorom som pôsobila, otvorený list. Hovoril v ňom o ceste, ktorou fakulta masmediálnej komunikácie kráča. Medzi riadkami sa z neho dalo vyčítať, že sa s nami lúči. Navždy.

Nabádal v ňom ľudí, aby nekritizovali, ale robili maximum . „Nezabúdajte, prosím, že svet, a teda aj naša alma mater je ako granátové jabĺčko. Každé pekné a milé zrnko ho robí krásnym. Každý zhnitý kúsok ho degraduje a prenáša svoje predsudky a nálady aj na nás, ktorí máme svoju prácu veľmi radi. Sľubujem aspoň za seba a pár ľudí vo vedení, že budeme pracovať až do konca s dychom...“ Platí to stále.

Vybavujem si, ako som v jeden februárový deň sedela v autobuse do Košíc a cestovala spolu s ďalšími študentmi na jeho pohreb. Bol to ten najdojímavejší pohreb, na akom som kedy bola. Kto poznal prodekana Mariána Matyáša, ten naňho nikdy nezabudne. Kto ho nestihol spoznať osobne, dodnes počúva o jeho eláne a šialených plánoch, ktoré sa akoby zázrakom podarilo uskutočniť.

Na Mariánovu počesť udeľuje fakulta každoročne výročnú cenu Granátové jablko. Som nesmierne rada, že ju tento rok udelili aj mne. Neviem, či si ju zaslúžim, ale verím, že Marián by neprotestoval. :)