Šoková terapia: Manželská posteľ na obtiaž

BLOG - Šoková terapia | 2.7.2012, 09.48, Tatiana Čuperková

V jednom mojom obľúbenom filme vysvetľovala hlavná hrdinka, že po rozvode (rozchode) je dôležité spať uprostred postele. Lebo spať len na jednej strane, keď na tej druhej nikto nie je, je nezdravé.

Ešte pred pár mesiacmi som bývala v jednoizbovom byte. Keďže som sa v ňom chcela hýbať, možnosť postele som zavrhla. Kúpila som si rozkladací gauč, ktorý dobre slúžil. Navyše, bola som dlhodobo bez partnera. Takže nikomu nemohlo nič prekážať.

Už som spomínala, že som sa pred časom presťahovala do domu. Naskytala sa mi tak možnosť samostatnej izby nazývanej spálňa. A takáto cimra si vyžaduje aj poriadnu manželskú posteľ.

Odkedy bývam na dedine, nespím celú noc vkuse. Hneď z niekoľkých dôvodov. Som majiteľkou tučného kocúra, ktorý si zvyčajne myslí, že najpohodlnejšie sa mu bude spať na mne. Zväčša trafí močový mechúr.

Zobúdzam sa tak na nutnosť navštíviť sociálne zariadenie. V noci brešú psi. Musela som si na to zvyknúť. A navyše susedov kohút kikiríka pravidelne o pol tretej ráno (a nie je to metafora, ale skutočný operenec).

Napriek týmto faktom som sa rozhodla, že teda skúsim spať uprostred postele. Niežeby ma mátali nepríjemné pocity samoty. Počas môjho jediného vážnejšieho vzťahu som si nestihla zvyknúť na prítomnosť jedinca mužského pohlavia na druhej strane. Ráno sa však zobúdzam zväčša schúlená len na jednej strane. Žeby pracovalo podvedomie?