Šoková terapia: Ktorému chlapcovi dať?

BLOG - Šoková terapia | 9.7.2012, 14.21, Tatiana Čuperková

Ani trochu nezávidím tínedžerom ich vek. Snáď len tú možnosť mať dva mesiace prázdnin. Byť násťročným v súčasnosti nie je vôbec také čarovné ako kedysi.

Pred dvadsiatimi rokmi som mala dvanásť. Trávila som leto o babky v Zelenči, chodila sa s kamarátmi kúpať na priehradu za humná, lozili sme po starých vŕbach, zobkali zrelé slnečnice a každú noc sme sa rozprávali o živote v búde. Tak sme volali autobusovú zastávku na hlavnej ulici.

Mám pocit, že súčasní tínedžeri chcú za každú cenu preskočiť jednu etapu svojho života. Nevychutnávajú si detstvo, resp. ranú mladosť, nestvárajú somariny, z ktorých by starí rodičia ešte viac šediveli. Chcú byť dospelí.

Pravidelne sa mi stáva, že počujem dievčatá zo základných škôl ako nariekajú nad chlapcami. Ktorého by chceli, ktorému by dali... Dali čo? Myslíte, že si vôbec uvedomujú, čo je to sex? Nebodaj to, že človek si ho skutočne vychutná až v staršom veku, keď sexu konečne rozumie? Obavám sa, že to netušia.

Som smutná z toho, že si vôbec nevychutnávajú tento bezstarostný vek. Pretože ten má byť v danej chvíli ich najväčšia rozkoš. Dievčatá sú kvôli chlapcom celé hodiny zavesené na mobiloch a facebooku. Poprípade na facebooku na mobile. A pritom ten skutočný krásny život im uniká pomedzi prsty.