Potulky Trnavou: V útrobách najstaršieho zachovaného divadla
RELAX - Na ulici | 25.7.2012, 19.07, Katarína Rosinová
V lete majú okrem školákov voľno aj herci. Počas divadelných prázdnin sa divadlo upratuje a pripravuje na ďalšiu sezónu. Tohtoročné tretie Potulky Malým Rímom nás zaviedli za oponu Divadla Jána Palárika.
Točňa sa používa už len výnimočne.
V hľadisku už bol hádam každý z nás, no niektoré priestory sú pred očami divákov ukryté a nazrieť do nich môžu len pri špeciálnych príležitostiach. Jednu takú mali aj v tretiu júlovú nedeľu popoludní.
Túto šancu využilo neobvykle veľa ľudí, pri pohľade do slušne zaplneného hľadiska ich mohlo byť aj stopäťdesiat. Na javisko vystúpil riaditeľ divadla Emil Nedielka a porozprával niečo o histórii starobylej budovy.
Postavili si vlastné
Myšlienka postaviť v Trnave mestské divadlo vznikla začiatkom devätnásteho storočia. Dovtedy tu fungovalo barokové divadlo v súčasných priestoroch sály Marianum, ktoré však bolo cirkevné. Ako tomu býva aj dnes, cirkev a mešťania sa nie vždy zhodli, a to bol aj hlavný dôvod na výstavbu vlastného stánku Tálie.
reklama

Retro vybavenie šatne herečiek.
Najstaršia zachovaná budova divadla na Slovensku bola postavená v roku 1831 za rekordných deväť mesiacov. Prispeli na ňu aj občania v spoločnej zbierke. Každý dal to, čo mohol. Dodnes o tom vypovedá latinský nápis na priečelí budovy: Isthanc aedem Thaliae po suit senatus ac popolus Tirnaviensis, čo v preklade znamená: Mestská rada a obyvatelia Trnavy vybudovali tento dom Tálie.
Zaujímavosťou je, že v tom čase na našom území zúrila epidémia moru, no napriek tomu sa podarilo divadlo úspešne dobudovať.
Ako to bolo s Palárikom?
Kapacita divadla bola štyristoštyridsať ľudí, čo je o dvesto viac, ako v súčasnosti. Spočiatku sa tu hrávali len nemecké alebo maďarské hry. V roku 1868 sa trnavskí ochotníci listom obrátili na magistrát a žiadali ho, aby povolil odohrať hru v slovenčine. Vyhoveli im. Podľa rukopisu i štýlu žiadosti sa dá usudzovať, že ju zostavil Ján Palárik.
To je hlavný dôvod, prečo sa 1. januára 2002 Trnavské divadlo premenovalo na Divadlo Jána Palárika. Pre spresnenie – od roku 1974 do roku 1990 nieslo názov Divadlo pre deti a mládež a účinkovali v ňom absolventi VŠMU. Toto obdobie sa v rôznych zdrojoch spomína ako najväčší trnavský divadelný paradox – najmladší súbor hral v najstaršom divadle a dosiahol aj najväčšie úspechy v doterajšej histórii divadla.
Žiadny luxus
Hoci riaditeľ hovoril veľmi zaujímavo, všetci netrpezlivo čakali na druhú časť – prehliadku zákulisia. Na chvíľu sme sa zahrali na hercov a dostali sme sa aj to tých najtajnejších zákutí. Zoznámili sme sa s javiskovým osvetlením a ďalšími technológiami, riadiacimi chod javiska. Pozreli sme sa do bufetu a šatní, v ktorých oddychujú herci.

Riaditeľ Emil Nedielka ukončil prehliadku v zrkadlovej sieni.
Mnohí z nich do divadla prichádzajú ráno a odídu až neskoro večer, preto v ich šatniach nesmú chýbať pohovky, na ktorých si môžu oddýchnuť. Ak by ste čakali ktovieaký luxus, nedočkáte sa. Zariadenie šatní aj celého zákulisia už má čo-to za sebou a niektoré kusy sú poriadne retro.
Nakukli sme aj do maskérne s veľkou zásobou šminiek a parochní, či do garderóby, ktorá na prvý pohľad pripomínala preplnený second-hand. Pozorné oko však odhalilo kostýmy zo známych predstavení repertoáru divadla.
Šesť premiér
Výprava sa presunula do suterénu, kde si mohla zospodku pozrieť otočnú časť javiska, takzvanú točňu, a prepadlá z roku 1950. V tom období patrilo javisko trnavského divadla k najmodernejším. Dnes už tieto zariadenia takmer nepoužívajú z bezpečnostných a praktických dôvodov.
Po návšteve štúdia, ktoré vybudovali pri rekonštrukcii v roku 2003, sa osádka presunula do slávnostnej zrkadlovej siene, v ktorej Emil Nedielka porozprával niečo o samotnom súbore a plánoch do budúcnosti. Napríklad to, že v nadchádzajúcej tridsiatej deviatej sezóne ponúkne šesť premiér.
Foto: Marek Boháček







Turnaj štyroch kociek sa bude môcť vrátiť na Tehelnú, Trnava obnoví sídliskové dvory
Ježiško odpovie na listy, treba ich poslať najneskôr do polovice decembra
Jubileum oslávi známy Trnavčan Štefan Boleček











