Stačí sekunda

BLOG | 26.12.2010, 00.00, Tatiana Čuperková

Život a zdravie je to najcennejšie čo máme. Je jedno, či žijeme zo sociálnych dávok alebo zo státisícových zárobkov. O svoje zdravie a život sa obávame všetci rovnako. No väčšinou až vtedy, keď jedno či druhé niečo skutočne ohrozuje. Keď si uvedomíme blízkosť problémov, s ktorými si sa mi nevieme dať rady.

Preto ma zaráža to, ako ľudia hazardujú. Nielen so svojim zdravím, ale aj so svedomím druhých ľudí. Pred týždňom v Trnave poriadne snežilo. Mestom sa ťahali nekonečné kolóny áut na neupravených a šmykľavých cestách. Sama som v nich strávila takmer hodinu ako šoférka. Napriek tomu, že má moje auto zimné pneumatiky a že som takmer celú trasu išla na dvojke v dvadsaťkilometrovej rýchlosti, mala som miestami problém ubrzdiť bez toho, aby som necítila ako mi vynáša zadné kolesá.
Aj preto som zašla nad správaním sa niektorých ľudí. Ich nepochopiteľné prebehovanie cez cestu na nevyznačených miestach mi dvíhalo adrenalín. Na neupravenej ceste sa totiž nešmýkali len autá, ale aj ľudia. Tí dokonca niekoľkonásobne. Pre pár sekúnd, ktoré ušetrili tým, že prebehli cez cestu mimo priechodu pre chodcov, riskovali svoj život. Stačilo jedno ich pokĺznutie, jedno nedobrzdenie pomalého auta, a zlomeniny by boli ich najmenším problémom.
Presne toto sú situácie, kedy by som v uliciach privítala viac policajtov. Nestačí rozdávať pokuty len vodičom, treba byť prísny aj na chodcov. Tí svojim neuváženým konaním ohrozujú seba a môžu spôsobiť problémy šoférovi, ktorý je v takejto situácii bezmocný. Trnava ich minulú stredu potrebovala. Možno by boli prekvapení, koľko pokút by vybrali aj bez vyhlásenia policajnej akcie.
Prečo si vážime svoj život až vtedy, keď ho niečo ohrozuje? Prečo nepredvídame a nesnažíme sa byť príkladom pre iných? Pretože skutočne stačí krátky okamih, a odrenina môže byť náš najmenší problém.