Vytlačené z https://www.trnavskyhlas.sk | 23.4.2024
https://www.trnavskyhlas.sk/c/11311-blog-trnavcanov-nestastia-a-tragedie-nezlomili-ale-posilnili/blog-trnavcanov-nestastia-a-tragedie-nezlomili-ale-posilnili/
História a hlavne vývoj Trnavy je čarovný sám o sebe. Skladá sa z mnohých zaujímavých príbehov, maličkostí a hlavne z veľkých udalostí, ktoré prudko menili vývoj dejín nášho mesta.
Trnava oslavuje tento rok 775 rokov slávnej histórie. Ilustračné foto: jkr
Okrúhle 775. výročie, ktoré sme nedávno oslávili, patrí práve k týmto významným udalostiam. V roku 1238 sa Trnava zaradila medzi uhorské mestá s kráľovskými privilégiami. Na Slovensku bola navyše prvým mestom tohto druhu a na túto výsadu môžeme byť dodnes právom hrdí.
Ako rodený Trnavčan som sa na tieto privilégiá pozeral takisto s veľkou hrdosťou. Inak sa vlastne ani nedá. Pri pohľade na minulosť si však všímam niečo iné a oveľa dôležitejšie.
Trnava sa nestala výnimočnou len vďaka kráľovským privilégiám, mohutným hradbám, ktoré sa stali symbolom mesta už v 13. storočí, či dokonca kostolom.
Nie, Trnava je najsilnejšia v niečom úplne inom. V niečom, čo si možno ani veľmi neuvedomujeme.
Mor, požiare, povodne, zemetrasenia, vojny. Toto všetko poznačilo Trnavu za 775 rokov jej existencie pod statusom slobodného kráľovského mesta.
„Felices anime quibus est fortuna peracta iam sua... Šťastní sú tí, čo to už majú za sebou,“ skonštatoval notár v roku 1683, ktorý týmito slovami zacitoval Vergília tesne po najväčšom požiari v histórii Trnavy.
Na čele s mestským kapitánom a s jeho celou rodinou zomrelo v trnavských hradbách vyše 4000 ľudí, pričom sa v meste zachovalo len 58 domov.
Napriek tomu sa Trnavčania z podobných nešťastí a tragédií dokázali postaviť na vlastné nohy a začali stavať mesto od začiatku. Viera v Boha, túžba niečo vybudovať a nevzdať sa dostali Trnavu tam, kde je teraz.
Vybudovalo sa silné mesto, s pevnými základmi, ktoré pretrváva dodnes. Veru tak. Najväčšia sila Trnavy pramenila v ľuďoch, ktorí mesto bránili a boli jeho každodennou súčasťou. Museli si prejsť skutočne ťažkými životnými skúškami. A oni obstáli.
Najlepšie to vystihol jeden neznámy cudzinec z 18. storočia, ktorého uvádzajú autori knihy „Dejiny Trnavy“ zaujímavý slovami:
„...človek sa musí čudovať, že mesto tak často dobyté, vyplienené a vypálené sa vždy vedelo vzchopiť. Je to krásne mesto kde sa pohodlne žije a veľa šľachty sa tu združuje v časoch mieru i vojny.“
Aj táto pochvala svedčí o tom, že každý z Trnavčanov môže byť skutočne hrdý na svoj pôvod.
Rok 1238 sa zapísal zlatými písmenami do dejín mesta. Vďaka kráľovským privilégiám dostala Trnava iný rozmer. V tej dobe bola na totálnom vzostupe.
Každým rokom si preto túto udalosť a jej význam pripomíname. Lenže nemali by sme zabúdať ani na to, čo sa za trnavskými hradbami odohrávalo za posledných 775 rokov.
Pri spätnom pohľade na minulosť a hlavne pri jej rekapitulovaní, by sme možno na rok 1238 aj zabudli. Takú bohatú históriu má naše mesto.
RÓBERT HETEŇÁK
prispievatelia | 24.9.2013 | Trnavskými očami | https://www.trnavskyhlas.sk