Tréner Smoleníc Stanislav Jarábek: Pane Bože, keď si hore, pomôž

Vytlačené z https://www.trnavskyhlas.sk | 29.3.2024
https://www.trnavskyhlas.sk/c/1219-trener-smolenic-stanislav-jarabek-pane-boze-ked-si-hore-pomoz/trener-smolenic-stanislav-jarabek-pane-boze-ked-si-hore-pomoz/

Nahodí sa do športového, vybehne na ihrisko a začne rozdávať pokyny. Stanislav Jarábek je stále futbalovo činný. Cenné skúsenosti rozdáva od jarnej časti v tíme účastníka piatej ligy Chemolak Smolenice.

Stanislav Jarábek má trénerských skúseností na rozdávanie, futbal už berie s nadhľadom. Foto: Michal Hlavatovič

 

Čím vás Smolenice presvedčili, aby ste im trénersky pomohli?
- Dospelých som už pôvodne nechcel trénovať. Naklonený som bol mládeži, ale iba ak by mala dobré tréningové podmienky na prípravu. Zlomil ma vnuk Juraj, futbalista Smoleníc, ktorý mi povedal po štarte prípravy, že sa v klube poriadne netrénuje, chodia štyria – piati a hrozí zánik mužstva. Prostredníctvom vnuka ma oslovil prezident klubu Radoslav Horník. Vysvetlil mi situáciu. Ja, dobrá duša, ktorá má ešte nervy v poriadku a chápe problémy dedinského futbalu, som prikývol. Podmienil som to návratom niektorých chlapcov, ktorí hrávali pred nejakým časom za Smolenice. Vrátili sa do kádra.
V akom stave je tím?
- Žiaľ, poriadne sa začalo trénovať až týždeň pred súťažou. Teraz nastane obdobie doháňania toho, čo ešte nemajú natrénované. Samozrejme, rozumným spôsobom. Zapracujeme aj na súhre mužstva.
Dá sa teda hovoriť, že situácia v Smoleniciach je stabilizovaná po funkcionárskej i hráčskej stránke?
- Z funkcionárov poznám len pána Horníka, ktorý chodí azda na každý tréning. Oboznamujem sa s povahami hráčov, robím si svoj názor. Povedali mi, pán Jarábek, stačí, že ste tu, už vaša prítomnosť priniesla niečo iné. Mne ako trénerovi ide o to, aby futbal v Smoleniciach brali hráči tak, že ho treba trénovať. Ak sú tréningy trikrát do týždňa, budem chodiť trikrát. To, aby sa niekto ukázal raz za dva týždne, nemá s futbalom nič spoločné.
Berú hráči svoje povinnosti seriózne?
- Tí, o ktorých sa opieram, chodia na tréningy. Desať – dvanásť hráčov mám vždy k dispozícii. Niektorí podľa možností dochádzajú z Trnavy či okolitých obcí. Káder sa utriasal počas celého marca.
O koho sa opierate?
- V kádri sú kvalitní hráči ako Pobjecký, Kubiš, Haber, Neitz, Augustín, Mikláš, z Trstína prišiel Vajsabel. Filozofiu chceme stavať hlavne na domácich hráčoch. Hovoril som im, chlapci, vy si musíte urobiť futbal, hrajte tak, aby ste do hľadiska pritiahli ľudí, ktorí sa budú na vás chodiť dívať. Pravda je, že veľa ľudí v Smoleniciach na futbal nechodí, záujem sa akosi vytratil.
Príchod Borisa Mikláša z Jaslovských Bohuníc, kde ste ho svojho času trénovali, je vaša robota?
- Nie. Vychádzali sme si dobre v Jaslovských Bohuniciach, aj v čase, keď som trénoval na Lokomotíve. Boris, keď sa dozvedel, že som v Smoleniciach, prišiel. Napokon aj dotiahol nejakých futbalistov, ako napríklad Vajsabla z Trstína. Odchod z Jaslovských Bohuníc bol ale jeho rozhodnutie.
Krst do súťaže ste mali poriadne ostrý. Privítali ste ambiciózny Hlohovec. Spokojný s bodom?
- Hlohovec má solídne vybudovaný mančaft, získal posily, je to kandidát na postup. Sám som bol zvedavý, v akom svetle sa predstavíme. Súper bol herne lepší, ale nevytvorili si žiadne šance. Rovnako ani my. Súper mohol vyhrať z penalty, kopali v poslednej minúte hracieho času. Práve zvonili na kostole zvony, hovorím si: Pane Bože, keď si tam hore, pomôž. Naraz brankár strelu chytil a zachránil remízu 0:0.
Na bod ste siahali aj v Krakovanoch. Tam to ale nevyšlo. Prečo?
- Druhý zápas v Krakovanoch bol lepší. Po polčase sme mohli vyhrávať. Opäť sme sa ale stretli s tým, čoho sa najviac bojím v týchto súťažiach. Rozhodcovia... Katastrofa, katastrofa! Hráč ide sám na bránu, faul a žiadna karta. Takéto okolnosti ma asi budú trochu znervózňovať.
S Hornými Obdokovcami to dlho vyzeralo nádejne...
- Začali sme dobre, plní odhodlania, vypracovali sme si tlak, chlapci hrali tak ako ešte doteraz nie. Veľa štandardiek a prevahu sme však nevyužili. Prišiel gól z kategórie, akoby nik nestál v bráne. V priebehu pár minút strela z tridsať metrov a brankár neskoro reagoval. Bolo 0:2 a išli sme do kolien. Hostia boli agresívnejší, rýchlejší, postupne sa prejavila fyzická nepripravenosť. Bohužiaľ, sklamal brankár.
Ambíciou klubu je záchrana v súťaži?
- Mužstvá pred nami majú bodový odstup. Pôjde nám teda o záchranu. Všetky mužstvá z čela tabuľky máme doma. Budú to ťažké zápasy.
Ako sa vám pracuje s vaším vnukom, ktorého máte v kádri?
- Na môj vkus začal s futbalom trochu neskoro, až v trinástich rokoch. Ale snaží sa. V prvom kole som ho postavil na dvadsať minút, v druhom hral od začiatku. A tak sa snažil, až bol pätnásť minút pred koncom vylúčený. Opýtal sa ma, či sa na neho hnevám... Povedal som, že nie. Čo už s ním.
Váš život je spätý s trnavským Spartakom. Ako hodnotíte trénersku výmenu, ktorá sa nedávno udiala v klube?
- Za ostatných jedenásť rokov sa na poste šéfa realizačného tímu vystriedalo plus mínus dvadsať trénerov. To znamená, že každý tréner mal životnosť v priemere len okolo pol roka. Je tu akási skrytá nálož, ktorá odpaľuje trénerov. Šuškanda o tom, kto to robí, sa šíri. Je jasné, že je to vo vedení. Zastávam však názor, že vinní sú i tí, čo trénera angažujú... Vyberiem trénersku osobnosť, ktorá niečo dokáže, a dám mu šancu, nech robí. Lenže dnes to funguje tak, že sú rôzni dohadzovači a manažéri hráčov, no rozhoduje sa na ihrisku. Tréner dostane pár týždňov na vybudovanie tímu. A to nejde. Keby prišli všetky svetové hviezdy, tréner by vedel, koho postaviť. Ale ak dostane takých hráčov, že nevie, či ho jednotlivec nesklame v zápase alebo nestratí výkonnosť, ťažko sa pracuje. Aby som sa vrátil k otázke. Vôbec ma to neprekvapuje. Zrejme sa hrajú s tým, že raz príde kouč, ktorý titul urobí. Ale zabúdajú, že k tomu musí byť vybudované mužstvo. Tím, ktorý po úspechu v lige nezhorí následne v pohárovej Európe s tímom z Arménska.
Váš syn Juraj Jarábek trénuje v Zlatých Moravciach. Ako vnímate jeho počínanie v lige?
- Občas sa zájdem pozrieť na ViOn. S jeho prácou sú v klube spokojní, obdivujem, že za podmienok, ktoré sú pre hráčov a realizačný tím možno len pätinovo ohodnotené oproti druhým klubom, stoja ako stoja. Je tam daný finančný strop, a hotovo. Tam si zahrá ten, kto chce hrať futbal a má srdce pre klub. V Zlatých Moravciach nemajú hviezdy, stále je tam príliv skromných chlapcov. Skromných na podmienky, nie však na trénovanie.
Spartak angažoval Petra Zelenského do konca aktuálnej sezóny. Od nového ročníka klub uvažuje nad novým trénerom. V kuloároch padajú rôzne tipy, zaznelo vraj i meno vášho syna. Odporučíte mu prípadný príchod do Trnavy?
- To je jeho vec. Tiež už som niečo počul, ale skôr to beriem ako reči fanúšikov. On sa musí rozhodnúť sám. Ale pokiaľ viem, do 1. apríla sa mal rozhodnúť, či predĺži zmluvu v Zlatých Moravciach alebo nie. Takto by to malo byť, tri mesiace pred koncom kontraktu by mal klub vedieť, s kým sa počíta. Až to v Trnave náhodou nevedia, čo je možné, môžu nastať problémy.
JÁN KRÁL
 

Ján Král | 2.4.2011 | Futbalové ligy | https://www.trnavskyhlas.sk