Raz budem aj tancovať!

Vytlačené z https://www.trnavskyhlas.sk | 20.4.2024
https://www.trnavskyhlas.sk/c/1370-raz-budem-aj-tancovat/raz-budem-aj-tancovat/

Je to zúfalstvo. Rehabilitácie na poliklinike v Trnave trvajú štvrťhodinu. To je pre mňa tragicky málo. Detská mozgová obrna je odporná diagnóza. Potrebujem sa hýbať a byť v dobrej kondícii.

Som rád, že som našiel oázu zdravia a pohody. Foto: Michal Hlavatovič

 

Cvičenie potrebujem ako soľ. Je to pre mňa náhrada za rehabilitácie. Dlho sme s mamou hľadali vhodné miesto, kde by som mohol dlhšie cvičiť. Mal som šťastie. Podarilo sa nám nájsť Gym štúdio Albert v priestoroch Strednej odbornej školy bl. Laury na Kalinčiakovej ulici v Trnave.

Pôjde to!
O tejto posilke som sa dozvedel cez kamaráta, tiež na vozíku. „Ja a posilňovňa?“ posmešne som sa spýtal sám seba a spomenul si na jednu starú múdrosť: Za opýtanie nič nedáš. Mama ma naložila do auta a išli sme. Naše prvé stretnutie s pánom Albertom a jeho synom, trénermi v tomto zariadení, bolo plné rozpakov. Zatiaľ mali len minimálne skúsenosti s telesne postihnutými a báli sa, aby mi viac neuškodili, ako pomohli.
Z ich správania som taktiež vypozoroval, že presne nevedia, ako ma majú vnímať. No aj napriek všetkým týmto počiatočným obavám sme odtiaľ odchádzali s dobrým pocitom a prísľubom, že do budúceho stretnutia sa mi pokúsia dať do kopy nejakú zostavu cvikov. Potom sa uvidí, čo ďalej.
Pri nasledujúcej návšteve som sa už riadne zapotil. S maminou a oboma trénermi sme si najprv ujasnili, čo by sme chceli cvičením dosiahnuť. Potom nastalo úmorné skúšanie rôznych prístrojov a cvikov. Po hodine tréner s úsmevom povedal: „Pôjde to!“ Veľmi ma tým potešil. Pri odchode mi mamina kúpila moju prvú permanentku a ja som sa nemohol dočkať, kedy sa ňou pochválim kamarátom. :-)

 

Je to riadna drina, ale stojí za to. Foto: Michal Hlavatovič

Vyťažiť maximum
S pribúdajúcimi vyškrtnutými okienkami na mojej permanentke tréneri zistili, že som úplne normálny chalan. Občas síce trochu lenivý a tvrdohlavý, no vždy odhodlaný dosiahnuť maximum. Zopár do nitky prepotených tričiek stačilo na to, aby som si na sebe všimol prvé úspechy. Hoci sú to často úplné maličkosti, ktoré si zdravý človek ani neuvedomí, pre mňa sú to veľké veci.
Dnes už je to rok, čo pravidelne navštevujem toto gym štúdio. Rástli mi svaly a okolo mňa pribúdali ďalší hendikepovaní borci. Naučil som sa aj pohyby, o ktorých som predtým ani len netušil, že by som ich mohol niekedy zvládnuť. Dúfam, že si raz zatancujem. Je to môj veľký sen.
Na poliklinike by to za veľa nestálo. Rehabilitoval by som dva týždne, a potom dovidenia až o pol roka. Možno. Viac poisťovňa nepreplatí.
Nie. V posilňovni nie je všetko dokonalé, ale tu mám istotu, že každý tréning som pod dozorom dvoch trénerov-fyzioterapeutov. Aktívne sa o mňa zaujímajú a sú vždy ochotní pomôcť, aby som zo svojho tela vyťažil maximum. A funguje to! Nemalo by to takto fungovať aj na poliklinike?

 

MATEJ UHLÁR

 

prispievatelia | 11.4.2011 | Reportáže | https://www.trnavskyhlas.sk