Blog Šoková terapia: Súboj pohlaví

Vytlačené z https://www.trnavskyhlas.sk | 20.4.2024
https://www.trnavskyhlas.sk/c/1482-blog-sokova-terapia-suboj-pohlavi/blog-sokova-terapia-suboj-pohlavi/

Pred pár dňami som prekonala zápal priedušiek. Nepríjemná choroba, najmä keď človek žije sám a znamená to, že každá šálka čaju alebo jedlo ho vyženie z postele. Pripomenulo mi to situáciu spred pár rokov, keď som žila so svojím priateľom.

Začalo sa to u neho obyčajnou nádchou. Čo ale podľa neho znamenalo chorobu štvrtého stupňa ochrany. V posteli stonal, nariekal, nechal sa obsluhovať a každú minútu mi dával najavo, ako veľmi trpí. Liezol mi na nervy. Pretože keď sa neskôr jeho choroba prehupla do chrípky a bolestí chrbta, ležal pod perinou ako na katafalku, bál sa zakašľať a ticho trpel. Svoju obvodnú lekárku mal v úplne inom meste a kým som ho prehovorila, aby sme išli na pohotovosť, prežila som ďalšiu noc vedľa potiaceho sa milého. Na pohotovosti čakali aj iní ľudia a asi po piatich minútach sedenia v čakárni sa zodvihol, že jemu vlastne nič nie je, cíti sa lepšie a žiadneho lekára nepotrebuje. Chlapi sú zvláštni. Na jednej strane hypochondri, na druhej hrdinovia. Keď som následne ochorela ja, a napriek tomu som musela chodiť do práce, poklepal ma po pleci ako štamgasta z piatej cenovej a povedal mi, že obdivuje, ako to zvládam aj bez jeho pomoci. Nuž, bol to charakter.

Ako som tak teraz ležala so zápalom priedušiek vo svojej posteli vo svojom byte a starala sa o seba sama, začala som byť skutočne povďačná za to, že som žena. A to hneď z niekoľkých dôvodov:

1. Keď som chorá, riešim to so svojím lekárom a nepredstieram ožiarenie rádioaktivitou, smrteľnú chorobu alebo maláriu, keď mám len nádchu.

2. Nemyslím si, že musím mať pravdu aj vtedy, keď ju nemám. Dokážem zložiť zbrane a priznať chybu bez toho, aby utrpelo moje ťažko vybudované ego.

3. Keď som v neznámom meste a neviem si rady, opýtam sa na cestu. Nepredstieram so žilou navretou na krku a zaťatými sánkami, že mám všetko pod kontrolou a poradím si sama.

4. Keď prehrá môj obľúbený tím, decentne nadávam vyberanými slovami. Nepotrebujem zdemolovať mantinely, vytrhnúť sedačky aj s konštrukciou a vyhrážať sa súperovi smrťou.

5. Keď montujem nábytok, držím sa návodu. Netvárim sa, že som prevtelený konštruktér z NASA s nadpriemerným IQ.

Na druhej strane, nechcem pánom tvorstva nijako škodiť. Veď ako sa hovorí: ťažko s nimi, ešte ťažšie bez nich.

Tatiana Čuperková | 21.4.2011 | Šoková terapia | https://www.trnavskyhlas.sk