Hojiví zabijaci spoza kopca

Vytlačené z https://www.trnavskyhlas.sk | 20.4.2024
https://www.trnavskyhlas.sk/c/1546-hojivi-zabijaci-spoza-kopca/hojivi-zabijaci-spoza-kopca/

Uštipnutia mláďatami už Peter Motus nepočíta. Po nich si zájde len na pár hodín do nemocnice, a hotovo. Nuda. Môže sa opäť vrátiť k svojim miláčikom, ich rodičom v teráriách a k nebezpečnej práci.

Uprostred novej technológie a výrobných zariadení. Foto: Vladimír Kampf

 

Chovať zvieratá, o ktorých si ľudia myslia, že by mohli byť mimoriadne nebezpečné, je pre niektorých nielen zábava, ale aj živobytie. Ich chovné stanice sú väčšinou nedostupné. Nehovoria o nich. Farma jedovatých hadov Petra Motusa v Jablonici má v súčasnosti približne sto hadov. Sťahoval sa s ňou najprv zo Senice na Dobrú Vodu. „S chovom sme začali v roku 1992. Na Dobrú Vodu sme prišli v roku 1997. Zostali sme dva roky.“ Tam mu miestni nehovorili inak, ako hadár. Trochu rozpačito reagovali na to, že kdesi za dedinou v laboratórnych priestoroch niekto chová také strašné zvieratá. Mnohým táto aktivita nevoňala a utečené hady videli všelikde. Potom sa chovateľ presťahoval opäť do Senice a neskôr už do vlastného v Jablonici. Jeho podnik funguje aj napriek kríze. Sám hovorí, že sa stále iba rozbiehajú. „V súčasnosti dokončujeme novú linku. Už len dolaďujeme nedostatky, ktoré sa, prirodzene, vyskytli. Pre hady chystáme úplne nové, moderné teráriá. Tie súčasné sú už morálne zastarané. Najstaršie majú dvadsať rokov. Boli to lacné varianty. Niečo sme kúpili od iných chovateľov. Teraz chcem všetko zjednotiť a dosiahnuť lepší komfort pre zvieratá, prístup k nim, ich zatváraniu a k starostlivosti o ne. Rozšírime chov vreteníc gabunských. V nových priestoroch by sme chceli chovať stopäťdesiat hadov.“

 

Psohlavec vodný má veľmi prudký jed. Foto: Vladimír Kampf

Sliznicu nedráždi
„Ešte ako vojak z povolania som často rozmýšľal, ako by som svoju záľubu komerčne využil,“ spomína majiteľ. Z hadieho jedu začal vyrábať liečivé masti. Dnes ich už pripravuje štyri druhy vrátane mastičky na opar a vyvíja ďalšie kozmetické prípravky. Bude medzi nimi aj mastička na vrásky. „Zameriavame sa na regeneráciu pleti,“ hovorí.
Využíva pritom jed štrkáčov, psohlavcov a vreteníc. Zásobuje nimi slovenský a český trh. Predáva ich aj rakúsky internetový obchod a kamarát preveruje aj možnosti uplatnenia týchto výrobkov na poľskom trhu, kam by sa chceli dostať. Jed v jednom balení by mohol človeku spôsobiť vážne zdravotné problémy, keby mu ho vpichli priamo do žily. Vo forme masti je tento výrobok bezpečný, sliznicu nedráždi a môže sa použiť aj na otvorené rany. Väčšia koncentrácia jedu by už pôsobila opačne. O účinkoch prípravkov s prímesou hadieho jedu klienti píšu aj na stránkach jeho firmy.

 

Jeho jed spoľahlivo zabije, ale sérum z jedu lieči. Foto: Vladimír Kampf

Nepríjemnosti lekárom
Raz sa pri kŕmení kolegovi Petra Motusa zahryzol had do ruky. „Našťastie ho len rýchlo pohryzol. Bolo to v piatok. Víkend sa preňho skončil a musel okamžite do nemocnice. Rana mu opúchala. Lekárka, ktorá mala na myjavskom áre službu, v minulosti už ošetrovala mňa, takže má skúsenosti. Vedela, ako zvládnuť protišokovú terapiu. Nakoniec sa nič vážne nestalo a kolegu prepustili z nemocnice v pondelok dopoludnia.“
Sám chovateľ skončil v nemocnici niekoľkokrát. Naposledy, keď predvádzal kolegom novinárom jedného zo svojich nebezpečných miláčikov. Pretože pracuje s jedom, stáva sa proti nemu imúnny. „Človek je stresovaný už len z toho, že všetko, čo mal na ten deň naplánované, sa skončilo,“ hovorí. To však nie je najväčší problém. „Ten, kto má s tým skúsenosti, sa už o život až tak nebojí. Skôr myslí na to, že rodina bude v strese a lekárom spôsobí nepríjemnosti. V podstate ľutuje všetkých okolo a je mu ľúto problémov, ktoré jeho stav spôsobuje. Ja som mal naposledy triašku, bolesť v mieste vpichu a cestou na pohotovosť som videl záblesky.“
Horšie je to, čo človek nevníma. „Po jednom z prvých uhryznutí lekári z môjho krvného obrazu zistili, že fibrinogén ovplyvňujúci zrážanlivosť (či skôr nezrážanlivosť) krvi u mňa klesol na nulu a hrozilo mi vnútorné vykrvácanie. Dodávali mi vysoké dávky umelého. Minuli všetok, ktorý mali v nemocnici k dispozícii, a stále mi bolo málo. Museli poslať sanitku do Bratislavy po ďalší.“

 

Hady sa čochvíľa dočkajú nových chovných priestorov. Foto: Vladimír Kampf

Zbytočné
Peter Motus sa istý čas ešte na Dobrej Vode snažil vyrábať aj sérum – protijed. Bolo to však zbytočné. Jeho výrobok by si žiadny lekár nedovolil použiť. Protijed musí byť riadne registrovaný. „Sérovú banku by mal mať štát. Teraz nemyslím len na seba ako chovateľa. Do kontaktu s nebezpečnými hadmi môžu predsa prísť aj naši vojaci, policajti, pašeráci, colníci, hasiči aj záchranári. Sérum sa podáva, až keď je stav mimoriadne kritický.“
Sérum ani nepredajú súkromníkovi. O jeho podaní rozhoduje jedine lekár. „Keby si ho chovateľ pichol len tak sám, keď uzná za vhodné, mohol by dostať aj anafilaktický šok. Protijed je vyrobený z konského séra. Zviera si ho postupne vytvára po tom, ako mu vstreknú do žily kontrolovanú dávku jedu. Niekto na túto látku môže reagovať alergicky. Štát sa zbavuje povinnosti. Nikomu neprikazuje mať séra a sám ich nemá. Zákon o zdravotnej starostlivosti hovorí, že ju zabezpečuje práve on. Štát sa predsa stará aj o alkoholikov a narkomanov a ich liečbu. Tak by to malo byť aj so živnostníkmi. O ich zamestnancoch ani nehovorím. Veď kdesi som už čítal o vyhrážkach al-Káidy, že budú ohrozovať ľudí na palubách lietadiel jedovatými hadmi či škorpiónmi. V prípade, že by k tomu prišlo, tak čo? Štát by hľadal séra u mňa.“ To asi nie je lukratívny biznis ako napríklad nákup vakcíny proti prasacej chrípke. To sa ľahko odôvodňuje, prečo jej kupujú také množstvá, ktoré ani nevyužijú. Dôvod je jasný: Keby niečo... Protijedu na hadie a iné exotické uštipnutia sa nedá kúpiť toľko, aby to bolo pre sprostredkovateľov a podpisovateľov zaujímavé. Štát sa zvyčajne preberie, iba keď sa na niečom môžu jeho funkcionári nabaliť.
 

 

Vretenica, ktorá má najdlhšie zuby zo všetkých jedovatých hadov. Foto: Vladimír Kampf

Vladimír Kampf | 27.4.2011 | Reportáže | https://www.trnavskyhlas.sk