NÁZORY: Trénerské remeslo dostáva na Slovensku facku za fackou

Vytlačené z https://www.trnavskyhlas.sk | 28.11.2022
https://www.trnavskyhlas.sk/c/15606-nazory-trenerske-remeslo-dostava-na-slovensku-facku-za-fackou/nazory-trenerske-remeslo-dostava-na-slovensku-facku-za-fackou/

Trénerské remeslo dostáva na Slovensku poriadne zabrať. Zaráža ma, ako sa niekedy zametá so šéfmi realizačných tímov jednotlivých klubov.

Dušan Radolský ako tréner. Foto: Peter Kollár


Stačí sa pozrieť na príklady v nie tak dávnej minulosti. Ladislav Hudec mal na Myjave solídne výsledky, zo dňa na deň však skončil. Ako odškodné (?) mu zaplatili cestu do Brazílie.


Eduarda Pagáča vytiahli v Senici na post hlavného trénera ako šikovného mládežníckeho kouča. Nedostal však dlhodobú podporu a napokon mu to viac ublížilo ako pomohlo.


Dušan Galis vyhral so Slovanom majstrovský titul, prišiel v lete na prípravu a ani nevedel, že už je hlavným koučom František Straka. A to je Galis pritom ikona belasých!


Za úplny vrchol považujem výmenu trénera počas prípravného obdobia. V Dunajskej Strede odvolali Mikuláša Radványiho, ktorý má v meste meno, je obľúbený medzi fanúšikmi, s klubom vytrval a robil úžasnú prácu aj v časoch, keď na štadióne netiekla teplá voda a v klube neboli žiadne financie.

 

Keby sa vedenie rozhodlo pre zmenu po sérii prehraných ligových zápasov, prosím, ale cez zimnú prípravu?!


Niečo podobné sa odohralo v Zlatých Moravciach, kde Branislava Mráza najprv degradovali na asistenta, neskôr opäť vymenovali za hlavného. To všetko v priebehu zimnej prípravy.


Ďalším príkladom je Podbrezová a odvolanie Jaroslava Kentoša, na ktorého nevedeli dopustiť, no zrazu vznikol pocit, že ho musia vymeniť dva týždne pred štartom ligy...


Na jednej strane tvrdíme, že chceme vychovávať trénerov, aby sme mali v ligových mužstvách najlepších so skúsenosťami. Na druhej strane svojím spôsobom obchádzame platné normy, keď reálne vedú mužstvá muži bez potrebnej licencie.


V Podbrezovej dosadili Jozefa Moresa, ktorý síce hrával ligu, ale chýba mu kvalifikácia. Netvrdím, že Martin Ševela v Trenčíne je zlý tréner, ale taktiež nemá licenciu. Svojho času podobne fungoval aj Samuel Slovák v Slovane. Všetkých museli zakrývať iní kolegovia s papiermi.


Ďalšou kapitolou je dianie v Košiciach. Dozvedeli by sme sa, že v klube nefungujú platobné pomery, nebyť trénerov z Českej republiky?


V minulosti mal tréner výsadné postavenie, bol skutočným šéfom. Keď niečo povedali Vičan či Ježek, tak ich slovo platilo pre všetkých. Dnes to vyzerá, že v kluboch rozhodujú esá na iných pozíciách.


Ak sa chceme posunúť s futbalom dopredu, treba začať brať trénerské remeslo vážne. A to už od najmladších kategórií, kde potrebujeme kvalitných trénerov.

 

Tých však treba zaplatiť tak, aby sa mohli naplno venovať iba trénovaniu a dokázali uživiť svoju rodinu. V tomto by mal prísť aj zásah zo strany štátu. A samozrejme, verejné financie treba kontrolovať, preto by bol aj na plnenie povinností zo strany trénerov ešte väčší tlak.


Smutný som aj z toho, že trénerská práca zostáva v úzadí v rôznych anketách. Vyhlasujeme futbalistu roka, kde pravidelne figurujú v top 10 najmä hráči pôsobiaci v zahraničných kluboch. Prečo nehodnotíme takto aj trénerov a oceňujeme iba domácich?


Vladimír Weiss urobil v zahraničí výraznú prácu, my sme si ho nevšimli. Jána Kociana vyhlásili za trénera roka v Poľsku, u nás o tom nepočuť... Hovoriť by som mohol aj o sebe, tiež som tento titul v Poľsku získal.

 

Aj toto sú detaily, ktoré našemu futbalu nesvedčia.

 

DUŠAN RADOLSKÝ

--------------------------------------------------------------------------------------------------

 

Autor je futbalovým trénerom, pôsobil vo viacerých slovenských kluboch, najvýznamnejšími štáciami boli 1.FC Košice, Slovan Bratislava, MŠK Žilina a Spartak Trnava.

 

Viedol úspešnú slovenskú dvadsaťjednotku, ktorá skončila na majstrovstvách Európy na štvrtom mieste a kvalifikovala sa na olympijské hry v Sydney.

 

Figuroval ako asistent pri poslednom federálnom výbere Československa.


Trénoval aj v Dubaji, výraznú stopu zanechal v tímoch z Českej republiky (Cheb, Olomouc, Hradec Králové, Slovácko) a v meno si urobil aj v Poľsku, kde viedol Dyskoboliu Grodzisk, Ruch Chorzów, Poloniu Varšava či LKS Nieciecza.


Rodený Trnavčan oslávil 13. novembra 64 rokov.

prispievatelia | 23.3.2015 | Dušan Radolský | https://www.trnavskyhlas.sk