Tento muž založil pôvodný Trnavský hlas, nevyzreli na neho ani komunisti

Vytlačené z https://www.trnavskyhlas.sk | 19.4.2024
https://www.trnavskyhlas.sk/c/16004-tento-muz-zalozil-povodny-trnavsky-hlas-nevyzreli-na-neho-ani-komunisti/tento-muz-zalozil-povodny-trnavsky-hlas-nevyzreli-na-neho-ani-komunisti/

Regionálna žurnalistika má mnohých velikánov. V Trnave tiež. Na dvoch z nich nám prichodí zaspomínať si v týchto májových dňoch už iba v minulom čase.

Futbalovo-zábavné popoludnia pri príležitosti septembrového Dňa tlače, rozhlasu a televízie hrával All stars team Trnavského hlasu po okolitých dedinách od roku 1972. Táto snímka výberu TH bola zhotovená na prahu jesene 1973 v Dolnej Krupej. Nehrajúceho šéftrénera Milana Jurinu vidno v hornom rade druhého sprava. Brankársky šoumen Alino Matejkovič leží voľne pohodený na vypĺznutom dolnokrupskom trávniku. Mimochodom, vtedy nás posilnili aj dvaja spartakovskí bílí andeli, obranca Vojtech Varadin a útočník Dušan Kabát.

 

Pôvodný okresný týždenník Trnavský hlas vznikol v roku 1960. Zakladateľom bol Milan Jurina, rodák z Gáňu, dediny v Galantskom okrese.

Pod jeho vedením sa TH postupne prepracoval z celoslovenského pohľadu na pozíciu najväčších regionálnych novín.

Periodikum neskôr zaniklo, v októbri 2009 obnovila značku spoločnosť WebHouse, s. r. o.

 

Od septembra 2012 noviny v tlačenej podobe nevychádzajú, čitatelia však môžu sledovať spravodajstvo a zaujímavosti z Trnavy, regiónu a športu na portáli trnavskyhlas.sk

Nakrátko prelaďme na úsmevnú strunu. Pri povolenom 17-tisícovom náklade mal v šesťdesiatych rokoch TH nulovú remitendu.

 

Ďalších niekoľko tisíc výtlačkov však dodávali trnavskí polygrafi načierno, keďže svojvoľné navýšenie oficiálne schváleného nákladu bolo nemožné.

A na svoje si prišli aj tlačiari na čele s Alinom Matejkovičom, populárnym zabávačom pri redakčných futbalových dueloch na vidieku vtedajšieho veľkého okresu.

Ten už v pondelok večer stačil rozniesť po trnavských krčmách nešpecifikované množstvo nového vydania TH.

 

Predajná cena? Pivo a poldeci.

 

Redakčný kolektív Trnavského hlasu z roku 1973, dole sprava: šéfredaktor Milan Jurina, sekretárka Filoména Varačková, zástupca šéfredaktora Jozef Lopatka; hore sprava: redaktori Marián Kramár, Benjamín Škreko a Jaroslav Lieskovský.

Mne sa po skončení pedagogickej fakulty núkalo s aprobáciou slovenčina - angličtina zopár zaujímavých profesií, no napokon zavážilo pozvanie šéfredaktora Milana Jurinu, keďže už počas vysokoškolského štúdia som pravidelne prispieval do športovej rubriky TH.

Od 2. januára 1972 ma prijali na redaktorský post. Pobudol som v ňom rovné dve desaťročia. A po celý čas vedno s pánom Jurinom, ľudsky a kolegiálne vzácnym človekom.

Dlhé roky pracoval náš šéfredaktor v predsedníckom výbore Slovenského zväzu novinárov. Tiež v tomto strešnom orgáne pracovníkov masmédií z celej krajiny pod Tatrami sa medzi kolegami tešil úcte a obľube.

Všestranný žurnalista, manažér a publicista ukončil svoju pozemskú púť 9. mája 2000, teda pred pätnástimi rokmi.

 

Jediný nevymenený šéfredaktor v celej ČSSR Od 1. mája 2013 nie je medzi nami ani iný známy trnavský protagonista siedmej veľmoci, Marián „Makar“ Mrva.   V archíve mestského periodika som si nalistoval jeho nevšednú spomienku na pána Jurinu: Trnava sa zaslúžila o jedno geniálne celoštátne prvenstvo. Po auguste 1968 boli postupne, okrem jedného, vymenení všetci šéfredaktori médií v ČSSR.   Ten jediný nevymenený bol šéfredaktor týždenníka Trnavský hlas Milan Jurina. Robil som uňho redaktora v regionálnom týždenníku TH Extra, ktorý bol poprevratovým pokračovateľom Trnavského hlasu. Bol to najlepší šéfredaktor, pod ktorým som kedy pracoval. Raz, v slabej chvíli, som sa ho spýtal, ako je možné, že počas tvrdej normalizácie, previerok a výmen straníckych legitimácií zostal ako reformný straník na šéfredaktorskom poste. „V šesťdesiatom deviatom prišla za mnou do redakcie Trnavského hlasu previerková komisia Trnavského okresu, do ktorého vtedy patrili aj dnešné okresy Hlohovca a Piešťan,“ rozhovoril sa Milan a pokračoval: „Vraj, aké protisovietske články som v roku 1968 uverejňoval... Otvoril som zásuvku na stole, vytiahol hŕbu materiálov a začal ich rozkladať pred členov previerkovej komisie: „Pozri, súdruh, toto je tvoj článok do Trnavského hlasu, dolu si podpísaný, tento príspevok je zasa od súdruha predsedu previerkovej komisie...“ Členovia komisie zúrili: „Čo nám to tu ukazuješ, veď sú to sprosté kópie! Súdruh Jurina, kde sú originály?“ „Veľmi dobre schované,“ odvetil nevzrušene. „A kde???“ šalela komisia. Milan neodpovedal. A tak zostal jediným šéfredaktorom v ČSSR, ktorý prežil normalizáciu na svojom poste. V tých ťažkých časoch by ste však zviazaný ročník Trnavského hlasu z roku 1968 v tamojších knižniciach márne hľadali. Bol dobre ukrytý, ako aj Koniarkova socha M. R. Štefánika. Objavili sa až po novembri 1989.

Obaja trnavskí kolegovia, Milan Jurina aj Marián Mrva, sa teda pobrali do novinárskeho neba začiatkom mája.

Nezabudnuteľný žurnalistický tandem však v spomienkach naďalej zostáva medzi nami.

Text: Jaroslav LIESKOVSKÝ
Foto: archív Mariána KRAMÁRA

prispievatelia | 12.5.2015 | Príbehy | https://www.trnavskyhlas.sk