Sťahovanie národov? Vraj ani náhodou!

Vytlačené z https://www.trnavskyhlas.sk | 25.4.2024
https://www.trnavskyhlas.sk/c/1800-stahovanie-narodov-vraj-ani-nahodou/stahovanie-narodov-vraj-ani-nahodou/

V Suchej nad Parnou sa už niekoľko týždňov nehovorí o inom, ako o Rómoch z Coburgovej, ktorých sem údajne majú presťahovať. Jedni vyhlasujú, že neslávne známu ulicu s lukratívnou polohou chce Vladimír Poór zrovnať so zemou a vybudovať namiesto nej novú štvrť. Iní tvrdia, že je to len fáma a zastrašovanie. Isté je, že súčasných obyvateľov Coburgovej sa nikto nič nepýtal. Kolóniu päťsto duší žerú jej vlastné problémy a potkany.

Vo vnútri to rozhodne nevyzerá ako na chodbe. FOTO: Vladimír Kampf

 

Hoci žijú v stiesnených, polorozpadnutých bytoch, v špine, medzi hmyzom a hlodavcami, väčšina z nich nechce o sťahovaní ani len počuť.
Vchádzame do smradľavých útrob kolónie. Na úvod nás vítajú hlasné pokriky miestnych obyvateľov. Vraj na to, aby sme medzi nich prišli s fotoaparátmi, potrebujeme povolenie a kopu ďalších súhlasov. Ktosi na naše zastrašenie zareve, že na nás zavolá políciu. Ďalší sa vyhrážajú kameňmi.
Trpezlivo vysvetľujeme, že sme im prišli dať priestor na verejné vyjadrenie. Ide predsa aj o nich. S prekvapením zisťujeme, že väčšina o prípadnom sťahovaní národov ani netuší.
Postupne si získavame ich dôveru. Veď sme prišli v mieri. O chvíľu nás jedna zo žien, vyzerajúcich z okna, pozýva k sebe domov. Prijímame aj napriek protestom miestnych chlapov, ktorí nechcú, aby sme národu ukazovali, v akom bodreli žijú.

 

Coburgova ulica. Zatiaľ len bábika zomrela v špine. FOTO: Vladimír Kampf

Veru žijú. Niektoré vchody sú na tom lepšie, iné sú devastované úplne. Najväčšie smetisko je za bývalou bytovkou, v ktorej pred pár rokmi horelo. Paradoxne, práve v tej vraj žijú najbohatší Olaši. „Všetok bodrel vyhadzujú von cez okno!“ nadáva na susedov jedna z obyvateliek.
Členov kolónií ako je táto volajú médiá aj orgány štátnej správy i samospráva neprispôsobiví občania. Takmer všetci sú Rómovia, sami si hovoria Cigáni. To je však ošemetné napísať, pretože sa môže ozvať niekoľko spasiteľských organizácií, ktoré majú jasno v tom, ako dať ľuďom a veciam ten správny názov. Žiaľ, len názov. To zatiaľ nikomu nepomohlo.

 

Deti sa tu hrajú po daždi aj v blate. FOTO: Vladimír Kampf

Na družstvo nie
Do Coburgovej už natieklo peňazí... Ťažko uveriť, že kedysi táto ulica patrila k najkrajším v Trnave. Nekontrolovateľná skládka odpadu a liaheň nákazy sa rozrastá a žiadny pokrok nevidno. Mesto vraj robí, čo môže, snaží sa situáciu zlepšiť aj pomocou komunitného centra. To, že tu sú sústredení nakope – domáci, olašskí Rómovia aj prisťahovalci z východu nerobí dobrotu. Navzájom sa nevedia zniesť. Sťažujú sa na to aj samotní obyvatelia, no vraj nemajú na výber. Kam by išli? Nové byty by prijali, viacerí by sa radi integrovali medzi bielych. Väčšinou hovoria: „Sú tu takí, ktorí aj normálne žijú. Takú možnosť však nemáme. Hlavne nemôžeme žiť všetci pokope. To by nám mohli aj miliónové vily postaviť a za rok to bude také isté!“ Zdá sa, že miestni majú odpoveď na riešenie čohosi, čomu sa hovorí rómska otázka. Prečo sú takí? „Nie je každý rovnaký. Ja sa tu predsa nebudem dohadovať s Cigánmi, aby tu nerobili špinu. Na to je správca, aby tu urobil poriadok. Nájmy chcú a smeti nevyvážajú,“ rozohní sa žena, ktorá nechce prezradiť svoje meno. Rovnako ako ostatní.

 

Mladík s kopou peňazí. Máme napísať, že tento exot nie je z Trnavy, ale z Bratislavy. FOTO: Vladimír Kampf

Platí – neplatí
„Plesne, špina, šváby a potkany. V takých podmienkach musíme žiť,“ ponosujú sa. V bytoch prekvapuje poriadok. Vo vnútri to rozhodne nevyzerá ako na chodbe. Gauč, obývačková stena, nejaké to vybavenie, televízor nesmie chýbať. V hrnci sa varí fazuľová polievka. Druhé vraj budú bryndzové halušky. „Len nemôžem odísť od sporáka, lebo hrozí, že vybuchne,“ poučí nás obyvateľka jedného z bytov. Niektoré obydlia sú na tom lepšie, iné horšie. Najviac v šoku ostávame v jednej z unimobuniek. Je tu čisto, teplučko a napriek, alebo možno práve vďaka solídnej zbierke gýčov aj útulne. Veď na malom prietore prespáva až deväť ľudí. V inej zase visí niekoľko obrazov Ježiša a Panenky Márie. Vonku je to však hrôza. Kto za ňu môže? Ženy rozčuľuje, že všetkých obyvateľov zničených bytoviek hádžu do jedného vreca. „Ja tu bývam už tridsaťosem rokov a nikto mi nič nedal,“ hovorí jedna z nich.

 

Najnechutnejšie a hygienicky najnebezpečnejšie miesto kolónie. FOTO: Vladimír Kampf

Nové bývanie by prijali, ale do osem kilometrov vzdialenej Suchej sa im nechce: „Radšej si zaplatím ubytovňu a pôjdem bývať tam,“ hovorí ďalšia zo žien na smradľavej chodbe. Rozhovorili sa aj ostatné. „Prečo by som mala ísť na nejaké družstvo, keď si tu riadne platím? Čo sme zvieratá? Chlapca mám chorého na psoriázu. Hádam sa nebudeme kúpať len v nejakej malej vaničke? Nikto sa o nás nestará. Keby to boli bytovky ako sa patrí, tak nepoviem nič.“ Druhá sa k nej pridáva: „Ja ani neplatím. Nemám z čoho.“
„Chcú tam presťahovať neprispôsobivých a kam dajú nás prispôsobivých?“ prerušuje druhá tretiu, na čo sa štvrtá pýta: „A ako budú vedieť, kto je neprispôsobivý?“ Do rečí skáče druhá: „Povedzme si otvorene, tu nikto neplatí, aj keď Cigáni platia, dlžoby majú. O čom to rozpráva bytové družstvo? Veď tu nie je taký človek, ktorý by nemal dlžobu. A oni to dobre vedia.“

 

Vyrastajú v hrozných podmienkach zničených bytoviek. FOTO: Vladimír Kampf

Komunikácia začína byť osobná. Pýtajú sa, koľko za byt platíme my a ako vyzerá v porovnaní s ich. „Pýtajú od nás také nájmy, o akých sa ľuďom ani nesníva. Napríklad ja s mužom máme platiť stodvadsať eur. Bez elektriny! Veď sa nemám ani kde okúpať. A záchod máme taký, že sa o chvíľu rozpadne,“ dozvedáme sa.
„Ja som zasa počula, že to Poór len nami starší obyvateľov Suchej nad Parnou,“ hovorí prvá. „Na to sme dobrí. Ľudia sa však nedajú. Aj v Suchej a aj vo Zvončíne predsa už spisujú petície, aby nás tam nedávali. Podpisujú všetci.“

 

Muchy sú tie najmenej nepríjemné tvory. Potkany sú horšie. FOTO: Vladimír Kampf

Neďaleko župana
Dosť bolo nárekov a obviňovania správcov a úradníkov, že sa o nič nestarajú. Neriešiteľný problém. Teda vlastne, ak sa Coburgova vyčistí a spomínaný podnikateľ na jej mieste postaví nové budovy, môže znova nadobudnúť svoju niekdajšiu povesť. V Suchej nad Parnou sa však zbláznia. Už teraz tam ľudia horekujú, ako si budú musieť postaviť ploty a ako sa budú brániť. Niektorí dúfajú, že to je naozaj len nejaká strašidelná fáma a že papaláši by predsa nedopustili, aby mali za svojimi humnami tých neborákov z Coburgovej. Napríklad dom krajského župana Tibora Mikuša nie je od areálu družstva ďaleko.

 

VLADIMÍR KAMPF, KATARÍNA ROSINOVÁ

 

 

 

 

Vladimír Kampf | 22.5.2011 | Reportáže | https://www.trnavskyhlas.sk