Osobnosti regiónu: Ján Ondruška si v živote nevyberal jednoduchšie cesty

Vytlačené z https://www.trnavskyhlas.sk | 28.3.2024
https://www.trnavskyhlas.sk/c/19147-osobnosti-regionu-jan-ondruska-si-v-zivote-nevyberal-jednoduchsie-cesty/osobnosti-regionu-jan-ondruska-si-v-zivote-nevyberal-jednoduchsie-cesty/

Na štadióne v Jaslovských Bohuniciach visia vo VIP miestnosti na stene medzi fotografiami najslávnejších hráčov klubu aj momentky brankára Jozefa Ondrušku, ktorý svojho času pôsobil v trnavskom Spartaku. V obci ho vyhlásili za najväčšiu futbalovú osobnosť dvadsiateho storočia. Ak sa raz rozhodnú urobiť sieň slávy tenisti z Trnavy, nemal by v nej chýbať portrét Jána Ondrušku, brata spomínaného gólmana.

Ján Ondruška. Foto: Ján Král

 

Kým starší z bratskej dvojice Jozef miloval futbal, Jána Ondrušku chytil za srdce najviac biely šport. Roky ho sám rekreačne hrával, založil a rozbiehal Trnavskú tenisovú ligu, svojho času najväčšiu súťaž v Československu.

 

Svoje skúsenosti neskôr odovzdával 35 rokov mladým talentom. Rástli pod ním tenisti trnavskej Slávie, Jaslovských Bohuníc, Leopoldova či Veľkých Kostolian.

 

V Trnave svojho času pomáhal budovať kurty, prednedávnom aktivitu oprášil a vyvinul snahu, aby pri VÚJE v areáli pri základnej škole na Atómovej ulici vybudovali ďalšie hracie plochy.

 

Viedol o tom diskusie s viacerými vplyvnými funkcionármi podniku, existovala už aj dokumentácia, napokon ale sľubný projekt dostal nateraz v podniku stopku.

 

S raketou Ondruška preháňal i bývalého primátora Vladimíra Butka. Partičku si z času na čas dajú i dnes, stretnutí na antuke však už býva menej.

 

Spojil ich nielen tenis. Zľava Ján Ondruška, Vladimír Butko, Pavol Láger a František Valachovič. Foto: archív JO

 

Ondruškoví známi, kam patrí aj Butko, chceli svojho priateľa za prínos pre život v meste dokonca navrhnúť aj na ocenenie Mesta Trnava.

 

Ondruška sa ale zachoval pre neho typickým spôsobom. V duchu svojho charakteru, ktorý mu hovorí, aby neprezentoval seba, ale nechal za seba hovoriť svoju prácu, im to skrátka zakázal.

 

Tak ako mne zakázal napísať tento článok. Hádam sa neurazí, že som si dovolil jeho veto svojvoľne prelomiť...

 

So skvelou slovenskou tenistkou Janette Husárovou. Foto: archív JO

 

K športovému životopisu tohto muža treba dodať, že sa v mládežníckom veku venoval aj atletike, ľadovému i pozemnému hokeju a tiež hádzanej.

 

Neskôr s kolegom Eduardom Čordášom funkcionársky spoluorganizoval Gymnaziádu (súťaže v rôznych disciplínach pre 800 študentov), Trnavské hry družby (súťažili tu študenti z piatich štátov) a robil aj klubového funkcionára basketbalistov Slávie.

 

Rodák z Jaslovských Bohuníc dnes žije na trnavskej Družbe. Príkladne sa stará o predzáhradku pri paneláku, kde sa červenajú krásne ruže a zelená ideálne pokosený trávnik.

 

V čase, keď vychovával talenty v Jaslovských Bohuniciach. Na fotografii zľava predseda tenisového klubu Junas, štyri mladé talenty a Dominika Cibulková (v oranžovom). Foto: archív JO

 

Málokto o ňom vie, že píše. V šuflíku schováva riadky s názvom "Petrolejka", v ktorých mapuje svoje názory a život. Nemal ho jednoduchý a to i preto, že patrí k čestným a hrdým ľuďom, ktorý sa nepodvolili praktikám bývalého režimu.

 

Neraz preto trpel a musel znášať perzekúcie či ľudskú zášť. Od prelomového roku 1989 a nástupu demokracie však očakával ďaleko viac. Z vývoja krajiny po revolúcii je sklamaný, no nerezignoval. 

 

Vitálny pán v apríli oslávil 80. narodeniny a svetu má stále čo povedať. Spoločnosť mu robí v živote manželka Erika, onedlho - 26. júla - oslávia krásne 58. výročie svadby.

 

"Oddávajúci kňaz nám povedal: Žite tak, aby nad vaším hnevom slnko nezapadlo. Tohto hesla sa držíme," prezradil recept na spokojný partnerský život Ján Ondruška.

 

Na balkóne vo svojom byte s kamarátom Janom Werichom. Foto: archív JO

 

Ako prišiel o tisíce eur

Ak už sme hovorili o tenisovej siene slávy, treba pripomenúť aj Ondruškove školské časy. Trnavskú priemyslovku viedol po novembri 1989 štyri roky z pozície riaditeľa, stredná škola pod jeho vedením napredovala. Až kým...

 

"Bolo to 12. septembra 1994, keď k nám prišiel riaditeľ školskej správy, ktorý moje riaditeľské kvality vysoko ocenil pred proferským zborom, radou rodičov a študentov či ostatnými zamestnancami školy. O skutočnom dôvode jeho návštevy však nevedel takmer nik! Ja som ale jeho zámer poznal. Rozhodol sa premiestniť dievčanskú polepšovňu z Trstína, do budovy nášho domova mládeže, ktorý sa vyprázdnil po odchode zahraničných študentom od nás! V snahe ochrániť našich študentov pred hroziacim nebezpečím, som utajene nechal cez prázdniny prebudovať internát na pedagogické priestory, kam sme presťahovali laboratóriá a odborné učebne. Keď pri svojej návšteve zbadal moju „zradu“, o dva dni na to ma odvolal z funkcie riaditeľa bez udania dôvodu! Tie dôvody však reálne existovali - bolo ich viac a toto bol jeden z hlavných," spomína Ondruška.

 

"Ak by som doslova poslúchal všetko, čo rozhodovala vrchnosť, nebola by škola výnimočne dobrá, ako sami tvrdili. Napokon som odišiel dobrovoľne do predčasného dôchodku, čo ma za 22 rokov stálo tisíce eur, pretože tým pádom poberám nižší dôchodok," vraví Ondruška.

 

"Myslím si však, že moja škola na moju likvidáciu doplatila podstatne viac. Už vtedy som mal reálne pripravené duálne vzdelávanie v podnikoch a úradoch mesta, kým poslední ministri školstva o tom až teraz začínajú rozmýšľať. Najslabších ministrov v celej histórii samostatnej republiky malo práve školstvo. Mali síce výborné vzdelanie, ale o riadení tohto sektoru nemali ani páru. Tvrdím, že na škole pod mojím vedením, by väčšina z nich nemohla robiť ani školníka," dodal natvrdo.

Ján Král | 23.6.2016 | Tí sú naši | https://www.trnavskyhlas.sk