Dvadsať rokov v tmavomodrej

Vytlačené z https://www.trnavskyhlas.sk | 19.4.2024
https://www.trnavskyhlas.sk/c/1986-dvadsat-rokov-v-tmavomodrej/dvadsat-rokov-v-tmavomodrej/

Náčelník mestskej polície Igor Keleši oslavuje dvadsiatku. Nie však vlastné narodeniny, ale výročie Mestskej polície v Trnave. Na jej čele stojí od obnovenia činnosti v roku 1991.

Najmladší náčelník šéfuje mestským policajtom už dvadsať rokov. FOTO: Katarína Rosinová

 

Obnovenia preto, lebo z dostupných historických prameňov je známe, že už v roku 1239 existovala v Trnave mestská stráž a mala aj svojho kapitána pre poriadok a udržiavanie dobrých mravov. Jeho novodobý nasledovník má na starosti prozaickejšie záležitosti ako menovanie mestského kata, no i tak je jeho práca zaujímavá. „Keď niekomu poviem, že som služobne najstarší náčelník mestských polícií na Slovensku, znie to, ako by som mal aspoň šesťdesiat,“ smeje sa ešte len 46-ročný šéf tmavomodrých policajtov.

 

Trnávku splavoval v recesistickom kostýme. FOTO: Júlia Kampfová

Najmladší náčelník
Stať sa mužom zákona je častým snom malých chlapcov, no uňho to tak nebolo. Policajtom chcel byť až po skončení dopravnej priemyslovky. Štúdium na Vysokej škole poľnohospodárskej musel zanechať – ženil sa a na svet sa hlásil jeho starší syn Igor. Ten kráča v šľapajach otca a už päť rokov je štátnym policajtom. Až neskôr si náčelník Igor Keleši začal plniť svoj sen. Vojenskú službu si odkrútil u zložiek ministerstva vnútra ako prípravu na policajné povolenie, no z kádrových dôvodov ho vyradili. Oficiálnou príčinou bola kŕčová žila, ktorú má na nohe dodnes. Vyskúšal si povolanie učiteľa aj geodeta, kým nedostal ponuku zúčastniť sa na konkurze na policajného náčelníka. Len 26-ročný Igor uspel. „Nastúpil som ako najmladší náčelník. Myslím, že som prvý a zároveň jediný, ktorý v tejto funkcii ešte ostal.“ Aby získal prax, prvý rok strávil v uliciach. Dnes už tam zavíta, len keď chce vystrašiť podriadených a vyberie sa na kontrolu. „Pokutu som neudelil 19 rokov. Keď sa v práci naštvem, oblečiem si uniformu, vyjdem do ulíc a rozprávam sa s ľuďmi. Mám v pláne chodiť aj na mopede. Práve kontakt s ľuďmi ma na tom celom baví najviac.“

 

Obrázok z vojenskej služby má vystavený vo svojej kancelárii. Vždy rád recitoval. FOTO: archív Igora Kelešiho

Tí nenormálni
Od jeho začiatkov sa zmenilo všeličo. Pozitívne je, že ľudia prestali vnímať mestských policajtov ako tých nenormálnych, lebo nemajú zelené uniformy, a ako tých, ktorí im chcú len uškodiť a dostať z nich peniaze. „Niektorí už pochopili, že sme tu na to, aby sme v uliciach pomáhali. Hoci stále na nás za pokuty nadávajú a poďakovanie za pomoc počujeme len málokedy.“ Ako viceprezident Združenia náčelníkov obecných a mestských polícií Slovenska má prehľad o problémoch iných miest. „Všade je to rovnaké, najmä situácia s parkovaním na sídliskách. Vodiči sú veľmi vynaliezaví, ak nemajú voľné parkovacie miesto, auto strčia hocikam. Omnoho väčší efekt má vysvetlenie a poučenie, ako by sme mali všetkých na mieste pokutovať.“ V mestách rovnako bojujú s bezdomovcami, ktorí sa zdržiavajú v centre a budia verejné pohoršenie. Keďže nemajú žiadny príjem, polícia na nich nemá páky, lebo im nemôžu udeliť pokutu. „Môžeme ich z miesta vykázať, ale oni sa vrátia späť,“ vysvetľuje.
Aj Trnava má svoje špecifiká, či už problematických obyvateľov Coburgovej ulice a okolia, alebo opatrenia v súvislosti s futbalovými fanúšikmi. Náčelník je prítomný na každom zápase ako dozorný orgán mesta. Sám je ako „kocený“ Trnavčan veľkým fanúšikom. „Otec ma odmalička brával na štadión. Futbal mám v srdci, ale posledných dvadsať rokov ma štve, asi ako všetkých. Keby som nemusel, na zápasy už nechodím,“ priznáva Igor Keleši.
Trnavská mestská polícia má ešte jedno špecifikum – je najkrajšia na Slovensku. Môžu za to šarmantné policajtky. Zo šesťdesiatich príslušníkov je asi pätina nežného pohlavia. „Na každej zmene je jedna, dokonca máme aj veliteľku zmeny. Majú väčšinou na starosti parkovanie. Sú šikovné, pracovité, inteligentné a, samozrejme, pekné,“ hlási hrdo náčelník. Ženy v uniforme isto nie sú na zahodenie, ale ani muži. „Veru, keď si oblečiem sviatočnú uniformu, aj po mne sa nejaká sem-tam otočí, ale už to nie je ako kedysi,“ povzdychne si.

 

Fotografia z čias začiatkov mestskej polície. Odvtedy sa rozrástli na približne 60 príslušníkov. FOTO: archív Igora Kelešiho

Odtiahli mu auto
Aj šéf mestskej polície je len človek. „Snažím sa žiť tak, aby si nikto na mňa nemohol ukázať prstom. Krátko po nástupe do funkcie som urobil priestupok, za ktorý som bol riešený na mestskom zastupiteľstve. Chytil som kapra, ktorý nemal mieru,“ spomína dnes s úsmevom. Predvolanie za priestupok dostal aj pred pár rokmi. Nevšimol si totiž, že mu skončila platnosť parkovacej karty na súkromnom aute. „S novým autom som raz počas jarmoku stál za mestským úradom. Nevedeli, že je moje, a tak ho dali odtiahnuť.“ Na podriadených sa však za to nenahneval, naopak. Dostali pochvalu, že si robia svoju prácu dobre.
Igor Keleši hovorí, že práci obetoval všetko. V jeho živote však pred tromi rokmi nastala zmena. „Mal som slabší infarkt, odvtedy sa môj život zmenil. Keď som sa prebudil napichaný hadičkami, prehodnotil som svoje priority a zmenil prístup k práci aj k životu. Keď ma niečo naštve, nedusím to v sebe ako kedysi. To je tu potom hneď ticho.“ Pracovný stres ventiluje relaxom v prírode. „Keď mám trochu voľna a je sezóna, idem na ryby. Voľný čas trávim na chalupe na Bukovej s manželkou a psom. Rád čítam a starám sa o záhradku. Športujem len príležitostne, hoci kedysi som hrával hokej za Trnavu.

 

Nepokazí žiadnu srandu! Vedia to aj kamaráti, ktorí z policajného náčelníka urobili indiánskeho. FOTO: archív Igora Kelešiho

Prvý apríl
Na prvý pohľad prísny náčelník miluje humor. Kolegovia a kamaráti o ňom vedia, že nepokazí žiadnu srandu. Presvedčila sa o tom aj verejnosť na podujatí Odomykanie Trnávky, kde bol jedným zo súťažiacich. Z recesie prišiel v uniforme z prvej republiky, ktorú si zapožičal v divadle. Dokonca sa v nej nechtiac aj vykúpal v hlbinách našej riečky. „Veľmi som sa na akciu tešil a užíval som si to. Uznávam aj prvoaprílové žartíky. V prvý aprílový deň v roku 2004 ma dokonca vyznamenal prezident za zásluhy o rozvoj mestských polícii Slovenska. Doteraz neviem, či to bolo myslené vážne, alebo išlo o recesiu,“ zažartuje. Nachytať sa mu podarilo minulý rok mladú novinárku, ktorá sa na prvého apríla prišla spýtať na šetriace opatrenia mestskej polície. Bez mihnutia oka jej povedal, že policajti budú nosiť namiesto dlhých nohavíc krátke, aby ušetrili na látke, že presedlajú na bicykle a za ušetrené peniaze kúpia čln, pomocou ktorého budú monitorovať situáciu na rybníkoch a Trnávke. Až keď bola na odchode, priznal, že išlo len o žart.
Vtipné príhody ho neminú ani v práci. „Spomínam si, ako sme pred piatimi rokmi predvolali muža s podobným menom ako vrah Winnetoua - Santer. S veľkým krikom vtrhol veliteľovi zmeny do kancelárie a pýtal sa, čo urobil. Veliteľ mu s ľadovým kľudom odpovedal: Zabili ste Winnetoua. Bez slova zaplatil a odišiel. Zažili sme tu už všeličo, veselé aj smutné. Stokrát som mal chuť praštiť s tým a zmeniť zamestnanie, ale ťažko by sa mi po tých rokoch odchádzalo.“

Katarína Rosinová | 8.6.2011 | Tí sú naši | https://www.trnavskyhlas.sk