Palica, laná, poi a fakle

Vytlačené z https://www.trnavskyhlas.sk | 29.9.2022
https://www.trnavskyhlas.sk/c/200-palica-lana-poi-a-fakle/palica-lana-poi-a-fakle/

Na prvý pohľad úplne obyčajní tínedžeri. Až na to, že sa vo voľnom čase radi hrajú s ohňom. Doslova. Trnavčania Adrián, Dan, Veronika a Matej tento živel milujú a vedia s ním narábať. Názorne to predvádzajú vo svojich ohňových šou.

Dan a jeho špeciálny ohnivý efekt, ktorému sa hovorí kométy. Foto: Michal Hlavatovič

 

Za efektnými špirálami a kruhmi svietiacimi v tme je kopa práce. Základom je nemať strach a plne sa sústrediť. Sedemnásťročná Veronika Fitošová, jediná žena v skupine Ohnivé duše, namáča do petroleja dve závažia obalené nehorľavou textíliou – kevlarom. Nechá ich trochu nasiaknuť. Dlhé vlasy si pre istotu skryje pod šatku. Potom stačí už len škrtnúť zápalkou a fire-show sa môže začať. Pri tanci reťaze s horiacimi závažiami obtáča okolo seba, no telom sa ohňu úspešne uhýba. Plamene kreslia do tmy úžasné obrazce.

Veronika je jediná žena v skupine, no nesťažuje sa. Foto: Michal Hlavatovič

 

Zapálení skauti
Jediná trnavská skupina ohňového žonglovania existuje už dva roky. Vekovým priemerom sú navyše najmladší na Slovensku. Ohnivé duše spojil skauting, ktorému sa venujú dodnes. Pôvodný názov Inner lume preložili do slovenčiny, keď sa ich počet znížil zo siedmych na štyroch. „Je nás menej, ale vyhovuje nám to. Aspoň sa nehádame,“ žartuje vedúci skupiny Adrián Kobetič (15). Najskôr im učarovalo žonglovanie. Venovali sa mu niekoľko mesiacov, kým sa ho poriadne naučili. Do tajov ohňovej šou ich zasvätili kolegovia z iného mesta, no odvtedy na sebe pracujú sami. Niekoľkokrát do týždňa sa stretávajú na tréningoch a neustále sa zdokonaľujú. Ľudia ich obdivujú, no nájdu sa aj takí, ktorí sa na nich pozerajú čudne. „Jeden pán ku mne raz po predstavení podišiel a spýtal, či nemám nejakú úchylku, či nie som pyroman,“ smeje sa Adrián. „Uistil som ho, že to robíme len čisto pre zábavu, pre umenie a do budúcnosti to berieme ako možnosť zarobiť si niečím, čo nás baví. Oheň je živel, ktorý ľudia vždy túžili ovládať. Keď človek pracuje s ohňom, je to aj o psychike - už len premôcť sa a odhodlať sa vyžaduje dávku odvahy. Práca s ohňom je veľmi uvoľňujúca a upokojujúca,“ priznáva.

„Nie sme pyromani,“ odkazujú Ohnivé duše. Foto: Michal Hlavatovič

 

Doma to neskúšajte
„Toto sú poi alebo tiež točky,“ ukazuje závažia na reťaziach Dan Ryška (16). V skupine je na poi odborníkom. „Pôvodne ich používali Maori na Novom Zélande. U nich to bola zbraň. S poikami muži točili aj pri obradoch, aby zapôsobili na ženy. Maori však závažia nezapaľovali, s tým prišli až Európania,“ vysvetľuje. Najťažšie na tanci s poi je vraj to, aby sa reťaze nezamotali a tiež skoordinovať všetky pohyby.
Maťo Tóth, alias Chilli, to zasa vie roztočiť s palicou, zapálenou na oboch koncoch. Okrem toho sa spolu s Adriánom venujú hltaniu a chrleniu ohňa. Zahasiť oheň ústami je len o zvyku. Chrlenie ohňa je však o niečo zložitejšie. „Do úst si dám petrolej alebo lampový olej, no v žiadnom prípade neprehĺtam. Potom ho vyfúknem, kvapôčky sa rozprášia do vzduchu a vznietia sa od zapálenej fakle,“ približuje Chilli. Výsledkom je, že vyšľahne obrovský plameň. Na zopár čísel takto „stiahnu“ celú fľašu petroleja. „Doma to však rozhodne neskúšajte, môže sa to skončiť zle. Vdýchnuť petrolej môže znamenať rozožratie pľúc a následne aj smrť. Prehltnutie tiež nie je nič príjemné, spôsobí nemalé zažívacie ťažkosti,“ prízvukuje Chilli. „Na prvý pohľad to vyzerá jednoducho. Stalo sa však veľa prípadov, kedy sa do toho ľudia pustili sami, pritom ani nevedeli, ako sa to robí. Základnou chybou je zamieňať si benzín s petrolejom. Benzín sa nepľuje, lebo je prudko vznetlivý, horí aj vo vode.“

Chilli to vie roztočiť s ohnivou palicou. Foto: Michal Hlavatovič

 

So zdvihnutým prstom
Chrlenie a hltanie ohňa patria do fakírskej šou. Umeniu znášať bolesť sa najviac venuje Adrián. „Fakírstvo je najmä o psychike. Dôležité je byť sústredený, trpezlivý a nebáť sa. Prah bolesti sa takto dá posunúť,“ približuje. „Keď sa človek nesústredí dostatočne, môže si ublížiť,“ dodáva a ukazuje na ľavé predlaktie s veľkou chrastou. „Popálenina druhého stupňa. Bolo mi zima a na chvíľu som sa prestal koncentrovať. To sa mi vypomstilo. Je to žiaľ riziko povolania. Našťastie už je to takmer zahojené.“ Aj ostatní si užili množstvo drobných popálenín, bez nich sa to vraj robiť nedá. „Pri takýchto šou treba mať vždy poruke hasiaci prístroj alebo dostatok vody, navyše pri tom musí byť prítomný hasič alebo niekto s hasičským kurzom. Oheň počas celej šou je totiž reálny. Nejde o žiadne triky či chémiu, ako si ľudia niekedy myslia.“ Publikum nesmie nič spoznať, ani keby nastali pri šou nejaké problémy. „Našťastie, ešte nám nikdy nič nevyletelo medzi ľudí, ale raz sa mi vyšmykla palica. Automaticky som ju chytil. Síce som sa popálil na horiacej guli na konci, ale vyzeralo to ako efekt, ktorý bol súčasťou programu. Na ruke mi ostal vypálený krížik,“ ukazuje Adrián.

Adrián sa špecializuje na fakírsku šou. Foto: Michal Hlavatovič


A čo na to hovoria rodičia? „Nie sú tým príliš nadšení,“ povzdychne si. „Podporujú ma, ale so zdvihnutým prstom. Samozrejme, že sa o nás boja,“ pridáva sa Dan. Štvorica však napriek tomu rozvíja svoju netradičnú záľubu naďalej. „V ohňovej šou nie sú dôležité len plamene, ale aj samotná šou. Je to niečo ako divadlo, celé vystúpenie musíme aj herecky podať. Nie každý do toho vie dať dušu.“ Svoje umenie predvádzajú najčastejšie na plesoch a rôznych firemných a školských akciách, spolupracujú aj s trnavskou šermiarskou skupinou. „Samozrejme, nevyhnutnou súčasťou je hudba, či už živá alebo reprodukovaná. Vieme ju prispôsobiť akcii, na ktorú nás zavolajú. Žonglovali sme už do rytmu afrických bubnov, na stredovekú hudbu, ale napríklad aj na techno. Snažíme sa vždy prísť s niečím novým. Zatiaľ nás to neživí, lebo všetko, čo zarobíme investujeme do vybavenia a nedávno sme si dávali šiť nové kostýmy. V budúcnosti by sme sa tým však chceli živiť. Aspoň čiastočne. Plánujeme zájsť ešte ďalej a vyskúšať aj svetelnú či UV šou. Radi by sme sa vyrovnali majstrom nášho remesla v zahraničí.“

Ohnivé duše už čoskoro chystajú vlastnú webovú stránku. Dovtedy ich môžete kontaktovať na mailovej adrese ohniveduse@gmail.com.

Katarína Rosinová | 4.1.2011 | Tí sú naši | https://www.trnavskyhlas.sk