Preslávili trnavskú hádzanú: Kopecký a Schmidtová-Ilavská boli na majstrovstvách sveta

Vytlačené z https://www.trnavskyhlas.sk | 18.4.2024
https://www.trnavskyhlas.sk/c/20703-preslavili-trnavsku-hadzanu-kopecky-a-schmidtova-ilavska-boli-na-majstrovstvach-sveta/preslavili-trnavsku-hadzanu-kopecky-a-schmidtova-ilavska-boli-na-majstrovstvach-sveta/

V päťdesiatych rokoch 20. storočia zaradili oboch do úspešných reprezentačných družstiev mužov a žien ČSR, v ktorých bolo slovenské zastúpenie dovedna iba trojčlenné!

Takýto divácky nával býval kedysi v Trnave na prvoligovej hádzanej mužov. Snímka zvečnila aktérov majstrovského stretnutia Spartak Trnava – ZJŠ Brno (1953). Hralo sa na škvarovom ihrisku, ktoré bolo situované na mieste bývalého zimného štadióna a neskôr tréningového ihriska futbalistov v areáli hlavného štadióna bílích andelov. Štvrtý zľava striehne na odrazenú loptu Anton Kopecký, v ďalšej sezóne už bronzový účastník 2. hádzanárskych majstrovstiev sveta. Foto: archív Milana Fandla

 

Trnavská hádzaná má mimoriadne bohatú tradíciu, no smutnú prítomnosť. V tomto príspevku oprášime jej krajšie kapitoly.

 

Spomienkovú optiku nastavíme na päťdesiate roky dvadsiateho storočia, keď dvojica Anton Kopecký a Veronika Schmidtová sa z malého Ríma prepracovala do reprezentačných tímov Československa s medailovými zásahmi v majstrovstvách sveta.

 

 

V Škandinávii jediný zo Slovenska

O prvú poctu, bronzovú, sa pričinil Anton Kopecký (12.3.1928 Senec – 17.12.1981 Trnava). Bol jediným Slovákom, ktorého vybrali do reprezentácie ČSR pre MS vo Švédsku.

 

V poradí druhý svetový šampionát so siedmimi hráčmi dostal zelenú od 13. do 17. januára 1954 v siedmich škandinávskych mestách a mladý lekár z Trnavy patril medzi opory úspešného čs. výberu.

 

Mimochodom, v tomto vrcholnom podujatí sa predstavilo iba šesť najlepších hádzanárskych reprezentácií. Zlaté medaily získali domáci muži, striebornú priečku si odniesla Nemecká spolková republika.

 

A. Kopecký mal na sebe reprezentačný dres ČSR vo všetkých troch dueloch medailových MS ´54: v základnej A-skupine s Dánskom (18:13) a Švédskom (14:23), či v súboji o 3. miesto so Švajčiarskom (24:11).

 

S Antonom Kopeckým hrával v Trnave za ligových hádzanárov Spartaka i Milan Fandl. Jeho spomienka na oddielové ľavé krídlo: „Bol rýchly, výbušný aj parádny zakončovateľ.“

 

Fandl po krátkej odmlke s úsmevom ešte dodal na adresu Kopeckého: „Tiež nesmierne ľúbil loptu. Ak ju Tónko mal v moci, už sme vedeli, že spätnej prihrávky sa nedočkáme.“

 

Mimochodom, trnavský medailista zo Štokholmu 1954 bol známy svojou pohybovou všestrannosťou. Rovnako excelentné výkony dosahoval v atletike – behal šprinty, skákal do diaľky a obľuboval i vrhačské disciplíny.

 

 

Majsterka sveta z Belehradu 1957

O tri roky neskôr usporiadali v Juhoslávii ouvertúru hádzanárskych MS žien. Tiež v nich sa Trnava dočkala svojej zástupkyne, v osobe Veroniky Schmidtovej (po vydaji Ilavskej), narodenej 29.1.1937 v gemerskom Lubeníku.

 

Veronika Schmidtová (po vydaji Ilavská) takto kedysi premieňala za Spartak Trnava pokutové hody. Populárna športovkyňa z dnešnej Coburgovej ulice sa pred týždňom zaradila medzi osemdesiatničky. Majsterke sveta z roku 1957 blahoželá k vzácnemu životnému jubileu aj portál trnavskyhlas.sk. Foto: archív Marty Országhovej

 

 

Keď mala šesť mesiacov, Veronikin otec získal prácu v Trnave. A tak odvtedy sa z nej stala obyvateľka najstaršieho slobodného kráľovského mesta na Slovensku.

Pre zaujímavosť: do rodného listu jej uviedli krstné meno Veronika, do občianskeho ju zapísali ako Veronu a kamarátky si vybrali familiárne oslovenie Viera.

 

Pohybovo nadanej dievčine spočiatku učarila športová gymnastika, no napokon sa upísala populárnej loptovej hre medzi sedmičkami.

 

Urobila dobre, veď v tomto odvetví dosiahla životný úspech. Titul majsterky sveta z juhoslovanskej metropoly spred rovných šesťdesiatich rokov.

 

Takto sme Veroniku zachytili v roku 2011 potom ako ju uviedli do siene slávy slovenskej hádzanej. Foto: Ján Král

 

 

Ani pri určovaní nominačných kritérií na MS 1957 neboli reprezentační kormidelníci ČSR príliš naklonení zaradeniu slovenských hádzanárok.

 

V nominácii figurovali dve. Okrem mladej trnavskej krídelníčky Veroniky Schmidtovej cestovala do Belehradu už iba bratislavská brankárka Ríšová, neskôr, po vydaji, známa v hádzanárskej komunite pod priezviskom Čápová.

 

V. Schmidtová nastrieľala súperkám v belehradských MS päť gólov, z toho dva vo víťaznom finále proti Maďarkám (7:1).

 

„A pritom pred majstrovstvami sveta som neodohrala za Československo ani jediný medzištátny zápas,“ uviedla perličku naša zlatá športovkyňa.

 

V. Ilavskú-Schmidtovú zapísali 4. januára 2011 do Siene slávy slovenskej hádzanej. Tohto vysokého ocenenia sa pred šiestimi rokmi dostalo v Hlohovci prvému tuctu hádzanárskych osobností v celej krajine pod Tatrami.

 

JAROSLAV LIESKOVSKÝ

prispievatelia | 5.2.2017 | Hádzaná | https://www.trnavskyhlas.sk