V šoku zo Šošoku

Vytlačené z https://www.trnavskyhlas.sk | 20.4.2024
https://www.trnavskyhlas.sk/c/2096-v-soku-zo-sosoku/v-soku-zo-sosoku/

V novembri to budú tri roky, čo známy džezmen zomrel po ťažkej chorobe. Svet si ho pamätá ako vynikajúceho bubeníka, perkusionistu, milovníka a propagátora džezu. Piešťany ako človeka, ktorý tu našiel svoj druhý domov a zaslúžil sa o to, aby sa z nich stalo slovenské centrum džezovej hudby.

Portréty džezmena dodnes zdobia steny Art Jazz Gallery v piešťanskom Kursalone. Foto: Ivan Čaniga

 

Na mojej práci je skvelé to, že si môžem sama vyberať ľudí, s ktorými by som chcela urobiť rozhovor. Vďaka tomu som mala možnosť zoznámiť sa s mnohými osobnosťami z regiónu. Žiaľ, s niektorými sa už stretnúť nedá. Asi najviac ma mrzí, že je medzi nimi aj Jozef Dodo Šošoka.

Nečakaná svadba
Narodil sa v Hronských Kosihách pri Leviciach, neskôr sa presťahoval do Bratislavy, no doma sa cítil kdekoľvek na svete. Bol svetobežníkom, obľúbil si najmä USA a Afriku.
Do kúpeľného mestečka chodieval hrávať do dnes už neexistujúceho klubu Grand Café Jána Tataru. V 90. rokoch sa tu zoznámil aj s výtvarníčkou Yvetou Schwarzbacherovou. Padli si do oka. Ona bola tým hlavným dôvodom, prečo sa v Piešťanoch usadil. „Bola to láska na prvý pohľad. Dodo ma uchvátil tým, aký bol a čo robil. Keď hral, nevnímal nič iné, mysľou bol niekde inde,“ spomína si Yveta, dnes s priezviskom Šošoková. Vzali sa po trinástich rokoch spoločného života, celkom nečakane. „Išli sme na festival do Banskej Štiavnice. Ja som nič netušila, že sa idem vydávať, som sa dozvedela až deň pred svadbou. Bola som v šoku,“ usmieva sa. Vydávala sa v obyčajných šatách a neštandardné boli aj obrúčky. „Všetky klenotníctva boli zavreté, tak sme si prstene kúpili v predajni suvenírov. Každý iný.“
Yveta s Dodom mali krásny vzťah. V Piešťanoch žili v starom dome, spolu s jej dcérou Karin. Chodievali ich sem navštevovať aj džezmenovi dvaja synovia z predchádzajúcich vzťahov – Peter Gábor a Andrej Šošoka. „Karin bral ako vlastnú, videl sa v nej, možno preto, že dcéru nemal. Ona jediná ho dokázala ukočírovať, keď sa rozohnil a nevedel prestať alebo sa nad niečím rozčuľoval.“ Dodo Šošoka bol energický muž – v hudbe aj v živote. Ako malý objavil v rádiu džezovú stanicu. Táto hudba ho uchvátila, nevedel ju prestať počúvať. Snažil sa o džeze dozvedieť čo najviac. Keď mal dvadsať, stal sa členom skupiny Istropolitana. V roku 1967 získali 2. cenu na súťaži mladých interpretov Medzinárodného jazzového festivalu v Prahe. V tom čase založil bigbítovú skupinu Gentlemen. Na prvom bítovom festivale v Prahe v roku 1969 získali 1. miesto v súťaži skupín a Dodo ocenenie najlepší inštrumentalista. Neskôr pôsobil v skupine Braňa Hronca, bol lídrom Slovenského džezového kvinteta i kvarteta, Boston Jazz Quartet, Česko-Slovensko-Amerického Jazzového kvarteta a ďalších.
Ako malý hrával aj na husliach a na klavíri, ale nikdy ho to príliš nechytilo. Zato ho bavili všetky druhy bicích nástrojov, ktoré zbieral, kade chodil. „V podstate všetko, čo dostal za koncerty, investoval do nástrojov a hudby,“ hovorí Yveta. Rád experimentoval. Okrem viacerých skupinových projektov si vytvoril aj sólový, pri ktorom zvládol všetky nástroje sám počas hodinového vystúpenia.
Aký bol život po boku osobnosti, akou bol Dodo Šošoka? „Krásny, zaujímavý, bohatý na nové miesta a ľudí. Možno trochu hektický ako on sám. Tým, že toho chcel robiť veľa naraz, pozabúdal kopec vecí. Keď spal v hoteli, vždy tam niečo nechal,“ spomína s úsmevom Yveta a pridáva zážitok, ako raz takto nechali odomknuté auto s kufrom dokorán a kľúčmi v štartéri. Našťastie, nič sa nestalo.
 

 

Dlhoročnú priateľku Yvetu (vľavo) požiadal o ruku celkom nečakane. FOTO: album Yvety Šošokovej

 

Viac ako klub
Džez a Piešťany k sebe patria už desaťročia, no prekvitať vo veľkom začal až v októbri 1999, keď si Dodo a Yveta splnili spoločný sen a otvorili si tu džezový klub, podobný tým, ktoré navštívili na svojich cestách po svete. Art Jazz Gallery na Winterovej ulici bola centrom kvalitného džezu, zázemím pre muzikantov aj poslucháčov, priestorom pre koncerty a jam sessions – improvizované stretnutia hudobníkov. Rýchlo si získala meno aj v zahraničí. Výhodou boli Dodove početné kontakty. Mnohé z nich získal v Amerike počas štipendijného pobytu na Berklee College of Music v Bostone. Hudobníci z celého sveta ho poznali a mali radi ako človeka.
V charizmatických priestoroch zariadených starožitným nábytkom, vyzdobených suvenírmi a hudobnými nástrojmi z Dodovej zbierky a množstvom plagátov a fotografií, sám trávieval veľa času. „Často sa stalo, že do klubu prišla väčšia spoločnosť a on bol schopný začať pre nich hrať. Bol veľmi spontánny,“ hovorí jeho kamarát, džezový gitarista Ondrej Botek. „Bol úžasným rozprávačom. Mnohé koncerty končili tak, že sme spolu sedeli do rána a počúvali jeho zážitky z turné po Európe. Bol schopný rozprávať príbehy dve – tri hodiny v kuse. Skrátka, vedel ľudí zaujať.“ Art Jazz Gallery na pôvodnom mieste dnes už nefunguje. Pred necelým rokom ju spolu so zariadením presťahovali do nových priestorov Kursalonu. Ondrej Botek, ktorý spoluorganizoval koncerty aj v pôvodných priestoroch, však ubezpečuje, že všetko sa deje tak ako predtým. I keď... bez Doda to už nikdy nebude rovnaké.

 

Džezová hudba mu učarovala ešte v detstve a celý jeho život sa točil okolo nej. FOTO: album Yvety Šošokovej

Pocta Dodovi
Ondrej Botek si spomína, ako asi rok pred smrťou Dodo Šošoka hovoril, že raz v Piešťanoch urobí džezový festival, na ktorom budú hrať najväčšie svetové hviezdy. Bol to sen, ktorého splnenia sa už nedožil. Kamaráti z neziskovky International Jazz Piešťany na čele s Viktorom Nižňanským v roku 2009 usporiadali prvý ročník Festivalu Doda Šošošku. Vzdali mu tým poctu, no nechcú z neho robiť ikonu. „On by si to tak neželal. Toto podujatie je predovšetkým o kvalitnej džezovej hudbe, každý rok chceme pritiahnuť zvučné mená. Tento rok sú to napríklad Robert Glasper Trio či The Kenny Garrett Quartet z USA, ktorí zahrajú v sobotu 11. júna,“ približuje Ondrej Botek tretí ročník festivalu.
Osobností, akou bol Dodo Šošoka, je už na svete málo. Žil džezom a za viac ako 45 rokov svojej kariéry preň urobil veľmi veľa. Vymenovať všetkých hudobníkov, s ktorými v živote hral, je asi nemožné. Boli ich desiatky, ak nie stovky. Rozsiahly je aj zoznam koncertov, ktoré odohral, či ocenení, ktoré dostal. Asi najvýznamnejším bola Cena za celoživotné dielo a propagáciu džezu v roku 1992. Napriek chorobe, ktorá mu skrížila životné plány, hral až do poslednej chvíle. A niekde tam hore nad nami hrá určite doteraz.
 

Katarína Rosinová | 11.6.2011 | Tí sú naši | https://www.trnavskyhlas.sk