Tréner Špačiniec Peter Mrva: Klub chce vytiahnuť až do tretej ligy

Vytlačené z https://www.trnavskyhlas.sk | 20.4.2024
https://www.trnavskyhlas.sk/c/21551-trener-spaciniec-peter-mrva-klub-chce-vytiahnut-az-do-tretej-ligy/trener-spaciniec-peter-mrva-klub-chce-vytiahnut-az-do-tretej-ligy/

Za bývalého režimu plánoval emigráciu do Španielska, napokon hral za Spartak Trnava a získal s ním doteraz posledný klubový titul. Peter Mrva má zaujímavý ľudský aj futbalový príbeh. Dnes trénuje Špačince, ktoré si cez víkend po víťazstve 8:0 nad Suchou nad Parnou zaistili postup do vyššej súťaže.

Peter Mrva (vpravo) v spoločnosti Tomáša Sedláka, hráčskej opory Špačiniec. Foto (7x): Ján Král

 

Pri tejto príležitosti sme spolu hovorili nielen o špačinskom futbale.

 

 

Dve kolá pred koncom majú Špačince istý postup, to vás musí tešiť.

- Verili sem od začiatku. Už do súťaže sme išli s cieľom postúpiť. Mali sme smolu, že rok predtým sa vypadlo do osmičky. Zvažovali sme príčiny a dospeli sme k tomu, že bolo málo hráčov, na zápas sme niekedy nezložili ani jedenástku. Sadli sme si aj so starostom Júliusom Zemkom, stanovili si pravidlá a dotiahli hráčov. V prvom rade išlo o našich hráčov, ktorí boli v Jaslovských Bohuniciach ako Izakovič, Palšovič či Hrebenár. Nevyzeralo reálne, že by tam hrali za áčko, v béčku to nemalo význam. Vrátili sa, dali sme dokopy partiu a vyhrali ôsmu ligu. S jedlom rastie chuť, tak sme hneď začali kuť plány na siedmu ligu.

 

Evidentne to boli úspešné plány...

- Prišli chalani so skúsenosťami z vyšších súťaží ako Sedlák, Hornák, Mrva. Skĺbili sme to s mladými, spravili dobrý tím a pridali sa k nim aj starší ako napr. Juran, ktorý bol proti Suchej nad Parnou najlepším hráčom na ihrisku, hoci má 42 rokov. Má pre klub srdiečko, nechýba na žiadnom tréningu hoci asi ako jediní v súťaži trénujeme trikrát do týždňa.

 

Váš priamy konkurent Biely Kostol hral o dve hodiny skôr na ihrisku béčka Jaslovských Bohuníc. Boli ste sa pozrieť na zápase, ktorý rozhodol o tom, že ak následne zdoláte Suchú, postúpite?

- Pre zdravotné problémy som ten duel vynechal. Asi pred dvadsiatimi rokmi som bol päť rokov v Afrike a chytil som ťažkú maláriu. Teraz sa mi to asi usadilo na kĺboch a po dvadsiatich rokoch objavilo. Mám problémy s kĺbmi. Biely Kostol prehral, čo nám pomohlo, ale nespoliehali sme sa na ich zaváhanie. Mali sme pred sebou tri zápasy, ktoré sme chceli vyhrať.

 

Peter Mrva (v červenom) počas zápasu so Suchou nad Parnou.

 

 

Na čom sa sezóna lámala? Úvod mal lepší Biely Kostol a vyzeralo to, že sezóna bude patriť tomuto klubu.

- V treťom zápase sme doma prehrali s Pavlicami, kde sme zistili, že aj ostatní vedia hrať futbal a musíme si dávať pozor na kľúčových hráčov súpera. V sedmičke sú dvaja - traja futbalisti, ktorých by som rád získal aj do kádra pre budúcu sezónu. Potom sme prehrali aj s Hrnčiarovcami, ktoré dovtedy nemali ani bod, remizovali sme v Bohdanovciach a v Suchej. Tieto štyri zápasy spravili to, že Biely Kostol nám unikol takmer o desať bodov. Zlomilo sa to až v našom vzájomnom zápase na pôde súpera.

 

Ten zápas mal napokon dohru aj za zeleným stolom, napokon so šťastnejším koncom pre Špačince...

- Keby sme ho prehrali, bol by rozdiel trinásť bodov, čo už by si asi protivník nenechal ujsť. My sme tam ale vyhrali, hoci s tým boli administratívne problémy, no tvrdím, že sme za to nemohli. Cez prestávku sme strácali štyri body, príprave sme dali veľa a na jar nám pomohlo rýchle zaváhanie Bieleho Kostola v Dolných Orešanoch. Keď potom prehrali v Kátlovciach, dostali sme sa na prvé miesto a už sme si vedenie postrážili.

 

Po zápase priniesol hráčom vychladené šampanské starosta Július Zemko priamo na trávnik. Za ním kráča hráč Peter Hornák, ktorý si pre spoluhráčov pripravil vedro studenej vody.

 

 

Máte v tíme viacero dobrých hráčov, kto bol hlavnou oporou?

- Nielen futbalovou ale i ľudskou oporou je Tomáš Sedlák. Chodí na každý tréning, hoci má pracovné povinnosti. Vyzdvihnúť musím kapitána Dušana Chudého, ktorý hral s nami aj ôsmu ligu. Teraz či hrá ľavého obrancu alebo záložníka, je jedným z najlepších hráčov v súťaži. Veľkým plusom je aj náš brankár Tomáš Píš. Vo väčšine zápasov síce takmer nemal robotu, podržal nás ale v dôležitých zápasoch v Pavliciach, s Bielym Kostolom či Kátlovcami. Dôležitý je aj kvôli organizácii obrany. Nechcem však znížiť ani kvalitu ostatných, mám dobrý celý mančaft, na takmer každý post máme dvoch hráčov. Pre zranenie nám teraz napr. vypadol Bunček, dokázali sme ho ale nahradiť.

 

Postup z ôsmej ligy, po roku hneď zo siedmej. Kde sa až plánujete so Špačincami zastaviť?

- V tretej lige. To je môj cieľ, hovoril som aj starostovi, že hrať dedinskú súťaž v strede tabuľky nechcem. Verím, že budeme mať na to ekonomicky aj v ďalších sezónach, náš cieľ v šiestej lige bude opäť postup.

 

A oslavy sa môžu začať.

 

Každá futbalovo úspešná obec väčšinou má mecenáša, ktorý klub dotuje. Kto vlastne stojí za financovaním futbalu v Špačinciach?
- Máme nemenovaného sponzora, ktorý nechce byť menovaný. Je to človek, ktorého futbal baví, pozná Špačince a praje tejto obci. Osobne som presvedčený, že chlapci sú tu spokojní.

 

Aké zmeny plánujete počas leta v kádri?
- Určite chceme dotiahnuť dvoch až troch hráčov. Vytypovali sme si asi šiestich z vyšších súťaží, rozhodneme sa určite pre tých správnych.

 

Prezradíte aspoň, či ide o hráčov do ofenzívy alebo defenzívy?
- Budeme radi, ak sa uzdraví Dominik Jánoš, ktorý hrá libera výborne. Filip Zemko tam nehrá zle, ale počítame s ním na štít defenzívneho záložníka. Samozrejme, jedného hroťáka určite budeme zháňať. Tomáš Mrva je môj synovec, je to chalan do partie, je s ním zábava, ale potrebuje konkurenciu. Okrem toho sme už takmer dohodnutý s jedným stredopoliarom.

 

Šampanské tieklo potokom.

 

 

Pred príchodom do Špačiniec ste v nižších súťažiach netrénovali. Aké boli vaše začiatky pri mužstve?
- Bol som dlho preč. Po konci aktívnej kariéry som žil v Afrike, potom podnikal v Španielsku, na Slovensko som chodil sporadicky. Stratil som kontakt, nepoznal som nových vyrastajúcich dorastencov a dedinský futbal bol pre mňa neznámou. Keď ma oslovil starosta na spoluprácu, v prvom rade som sa spojil s Michalom Gašparíkom starším, ktorý chalanov ako tréner vychovával v Spartaku. Dal mi informácie o hráčoch a usmernil ma, ktorý je v čom dobrý. Radami pomohli aj ďalší moji bývalí spoluhráči.

 

Počas hráčskej kariéry ste hrávali za Spartak Trnava. Aké spomienky vám zostali?
- Krásne. Som jeden z mála odchovancov Spartaka, ktorý nikde inde nehral, iba za Trnavu. V klube som bol od svojich desiatich rokov, v osemnástich som sa prepracoval do áčka, keď sme boli poslednýkrát majstri. Do zostavy bolo ťažké sa dostať, museli sme čakať na šancu. I preto som mal 203 ligových zápasov. Neskôr som ešte bol v Rakúsku hrajúcim trénerom na dedinách, to však už bolo iba o tom, aby som si privyrobil.

 

Víťazný pokrik má pod palcom Dušan Chudý.

 

Potlesk od hráčov za podporu smerom k fanúšikom.

 

 

Vidíte sa dnes v niektorom zo svojich zverencov?
- Hrával som libera alebo predstopéra, niekedy aj na kraji obrany. Keď som videl štýl, akým hrá Dominik Jánoš, pripomenulo mi to moje hráčske časy.

 

Zájdete občas ešte na zápasy ligového Spartaka?
- Nie. Niežeby som zanevrel, ale po návrate zo Španielska som videl niektoré zápasy a ten futbal ma nevie nadchnúť. Pravda je i tá, že dnes máte v televízii veľký prebytok kvalitných zápasov. Okrem toho, že trénujem Špačince si rád v televízii pozriem zápasy španielskej La Ligy. Odmalička fandím Realu Madrid.

 

Peter Mrva ešte za hráčskej kariéry.

 

 

Vraj ste chceli za bývalého režimu emigrovať. Je to pravda?
- Keď som hral za mládežnícky výber našej krajiny v roku 1972, v kľúčovom dvojzápase o postup do Španielska, sme hrali v Splite s Juhosláviou. O postupujúcom rozhodovali penalty, ja som nepremenil poslednú rozhodujúcu. Tým pádom sme sa nedostali do Španielska, kde som chcel vtedy emigrovať a zostať v krajine. Keď som môjmu otcovi príbeh vyrozprával po dvadsiatich rokoch, chytil sa za hlavu... Toni Báči Malatinský ma po tomto zápase zobral do áčka a už sa nič podobné nerealizovalo. Lanárila ma aj pražská Sparta, kde som mal vybavenú vysokú školu, ale Toni báči povedal, že hocikde, ale nie do Čiech. Tak som zostal v Trnave a čakal na šancu hrávať, až prišla.

Ján Král | 1.6.2017 | Futbalové ligy | https://www.trnavskyhlas.sk