Toto je žena snov: Nehu rozdáva na kilá

Vytlačené z https://www.trnavskyhlas.sk | 29.3.2024
https://www.trnavskyhlas.sk/c/2269-toto-je-zena-snov-nehu-rozdava-na-kila/toto-je-zena-snov-nehu-rozdava-na-kila/

Bonsaje mi vždy pripadali ako chlapská záležitosť. Predstavoval som si nadšencov, ktorým zakázali lekári chodiť po krčmách, a preto si našli inú zábavku, ako zabiť čas.

Malému stromčeku treba k tvaru pomôcť. Foto: Vladimír Kampf

 

Jarmila Oravcová z trnavského Bonsai klubu ma vyviedla z omylu: „Je to predsa príroda, ku ktorej majú ženy veľmi blízko. S kvetmi si ich dokážete spojiť, a s bonsajmi nie? Aj v našom štyridsaťčlennom klube je približne polovica žien.
Aktívnych členov je dvadsaťpäť. Ostatní nám pomáhajú pri akciách. Možno nemajú zbierky, ale zaujíma ich to. Často už na pohľad vidno, ktoré bonsaje tvarovali ženy a ktoré muži. Ženské bonsaje sú jemnejšie, s menej ostrými zásahmi. Návštevník výstavy to však len tak ľahko nespozná.“
Vypestovať atraktívny bonsaj je piplačka. Chce to trpezlivosť. Rýchlo to nikdy nepôjde. Výsledok je vidno najskôr o niekoľko rokov. „Treba vedieť čakať,“ hovorí Jarmila. „Treba si tiež vedieť predstaviť, ako bude rastlina vyzerať o rok či dva.“
Najlepší pestovatelia majú svoj rukopis. „My už vieme, čo ktorý kolega robí a ako to robí. Dá sa to spoznať podľa štýlu, spôsobu tvarovania či skombinovania mŕtveho a živého dreva.“
To je zo všetkého najzaujímavejšie. Je to ako v prírode. Aj veľké stromy majú niektoré konáre po smrti. Napríklad po zásahu blesku či polome. Miniatúrne stromčeky v črepníkoch môžu vyzerať úplne rovnako. Môžu sa zdať aj poškodené prírodnými katastrofami. Úmyselne.
Na to, ako má bonsaj vyzerať, nie sú žiadne striktné pravidlá, ale niekoľko ich je: „Tie najzásadnejšie sú pomer kmeňa a výšky stromčeka, aby vyzeral ako naozajstný veľký starý strom. Kmeň by mal byť aj dostatočne hrubý. Treba dbať na to, aby nebol vytiahnutý, štíhly a zbytočne veľký s tenkým kmeňom. Nič vážne sa však nestane, ak niekto vytvorí vysoký stromček s malou korunkou. Fantázii sa medze nekladú. Každý si tvaruje podľa tej svojej.“

 

Živá miniatúra prírody nie je žiadnou rýchlou zábavkou. Foto: Vladimír Kampf

 


Jarmila Oravcová začínala kaskádami, keď stromček v črepníku či miske klesá až pod ich úroveň. „Dnes už rozhoduje potenciál stromu a možnosti, čo sa z neho bude dať vytvoriť, aby vyzeral čo najlepšie.“
Ako bonsaj sa dá vypestovať akýkoľvek druh stromu či kríka, ktorý sa dá vytvarovať do stromčeka bez obmedzenia. „Nie sú žiadne limity. Samozrejme, horšie sa pracuje so stromami, ktoré majú prirodzene veľké listy, napríklad gaštan. Ak sú listy prirodzene veľké, tak ich zmenšovanie trvá veľmi dlho. Je to pomalý proces a výsledok nie je až taký efektný.“
Vek bonsajov je prekvapujúci. Tie najstaršie majú viac ako tisíc rokov. „Mohlo sa stať, že po päťsto rokoch ho niekto preniesol z prírody do misky a jeho potomkovia ho potom pestujú ďalších päťsto rokov. To nie je nič mimoriadne. V Japonsku je takých stromčekov veľa. Samozrejme, v Trnave zatiaľ také nemáme,“ usmieva sa.
Tvarovať bonsaje začali Číňania. Legenda hovorí, že za to môže nejaká veľmi tučná princezná, ktorá milovala prírodu, a tak sa do nej nechala nosiť. Denne. Bola nočnou morou všetkých nosičov a služobníctva. Nosiť ju bolo nad ľudské sily. Jeden z nevoľníkov však dostal skvelý nápad vypestovať tlstej princeznej malé stromčeky, aby ju nemuseli nosiť do hory. Bolo jednoduchšie pchať jej stromy pod nos.
 

Vladimír Kampf | 4.7.2011 | Reportáže | https://www.trnavskyhlas.sk