Čerstvý päťdesiatnik Ondrej Sakar sa dva razy tešil z hádzanárskeho titulu

Vytlačené z https://www.trnavskyhlas.sk | 29.3.2024
https://www.trnavskyhlas.sk/c/25659-cerstvy-patdesiatnik-ondrej-sakar-sa-dva-razy-tesil-z-hadzanarskeho-titulu/cerstvy-patdesiatnik-ondrej-sakar-sa-dva-razy-tesil-z-hadzanarskeho-titulu/

Rodák z Malaciek rád spomína najmä na zlatú prvoligovú sezónu 1993/94 v Lokomotíve ŽOS Trnava.

Spontánna radosť hádzanárov Lokomotívy Trnava po poslednom kole víťaznej prvoligovej sezóny 1993/94.

 

Trnavské polstoročné paberky - 1. časť:

Do športového prostredia Trnavy som vhupol pred päťdesiatimi rokmi. V septembri 1968 sa totiž začalo v tomto starobylom kráľovskom meste moje glancovanie vysokoškolských lavíc.

 

Síce do priestorov Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského (Ulica armádneho generála Ludvíka Svobodu, dnes Ulica Jána Bottu) ma zvábilo štúdium učiteľskej aprobácie slovenčina – angličtina, no počas chvíľ voľna nezostalo bokom ani žurnalistické mapovanie a organizovanie telovýchovného života.

 

Čoskoro som sa stal spolupracovníkom Trnavského hlasu, ba po skončení vysokej školy viedla moja pracovná cesta do redakcie tohto okresného týždenníka. Profesijne som v nej pobudol rovné dve desaťročia.

 

Keď je človek mladý, stihne toho dosť. Popri externom učiteľovaní anglického jazyka som prežil nezabudnuteľné chvíle aj v podmanivom virvare telesnej kultúry.

 

A tak mi napadlo poprehŕňať sa vo svojich polstoročných paberkoch z bohatého športového diania v Trnave a jej širokom regióne.

 

 

Hádzanársky ošiaľ spred štvrťstoročia

V prvej časti môjho oprašovania zašlých okamihov dostáva priestor trnavská hádzaná. Nie náhodou som si na úvod vybral jej excelentného služobníka a aktuálneho päťdesiatnika Ondreja Sakara.

 

Súperova brániaca zóna sa pred lišiakom Sakarom (vo výskoku) musela mať stále na pozore.

 

 

Rodák z Malaciek (* 29. december 1968) slabikoval prvé litery hádzanárskej abecedy ako desaťročný. V hre medzi sedmičkami začal na Záhorí vynikať už v mládežníckom veku.

 

Až natoľko, že koncom júla 1990 prestúpil do prvoligovej Lokomotívy ŽOS Trnava. „S takouto ponukou prišli za mnou kamaráti Peťo Dávid a Rišo Matúšek,“ prezradil.

 

Sakar sa v žlto-modrom drese trnavských mužov udomácnil veľmi skoro. Už o tri roky neskôr, v sezóne 1993/94, patril do menoslovu, ktorý získal pre slovenský Rím majstrovský titul.

 

Na trénerskom stolci agilnej železničiarskej TJ rozbehol dominantnú trnavskú sezónu František Šulc a dokončil ju Marián Hirner.

 

Pripomeňme si zlatý hráčsky kolektív: Alexander Voroncov, Miloš Hačko, Tomáš Just, Peter Hátaš, Rastislav Jedinák, Ľubomír Ivanovič, Ondrej Sakar, Peter Dávid, Igor Gregůrek, Alexander Georgievský, Ján Belanec, Marián Šupík, Peter Žgančík a Ján Hruščák.

 

Nezabudnuteľný kolektív trnavskej Lokomotívy ŽOS. Majstrovská medaila zdobí aj Sakarovu hruď (hore druhý sprava).

 

 

Trnava vtedy zažívala pravý hádzanársky ošiaľ. Pri majstrovských a medzinárodných dueloch mužského tímu Lokomotívy pravidelne bývalo plné hľadisko športového stánku na Rybníkovej.

 

 

Priama reportáž v regionálnom rádiu

Rozhodujúci prvoligový zápas Trnava – VSŽ Košice (21:18) sledovala beznádejne vypredaná hala. Celé stretnutie sme s kolegom Miroslavom Šuchterom reportovali pre trnavské Rádio Forte.

 

Moderátorský post mi hádzanárski činovníci Lokomotívy ŽOS zverili aj pri nadväzujúcom slávnostnom večere v odborárskom Dome kultúry na Trojičnom námestí.

 

Spomienky? Nezabudnuteľné, výnimočné. Keď sa bujará oslava historického titulu trnavských hádzanárov v rámci SR skončila, slnko už bolo na rannej oblohe poriadne vysoko.

 

A ďalšia medailová pocta do Sakarovej hráčskej zbierky (stojí štvrtý zľava).

 

 

Lenže potom prišli krušnejšie roky. Koruniek v domácom hádzanárskom mešci nebolo po istom čase nadostač a oddiel Lokomotívy začal stagnovať.

 

Ondrej Sakar, člen slovenského reprezentačného A-družstva, vtedy prijal pozvanie od topoľčianskych funkcionárov. Tiež v novom prostredí sa v ročníku 1997/98 pričinil o klubový primát na ligovej scéne, svoj druhý.

 

V hádzanárskej Trnave si našiel veľa športových kamarátov. Predsa mu len nedá nespomenúť jedného z nich, M. Hirnera – svetoznámeho brankára, neskôr kouča, manažéra, prezidenta klubu, ba i víťaza diváckej ankety Trnavský hádzanár storočia.

 

„Na Mariána mám tie najkrajšie spomienky. Bol skvelým športovcom a človekom. Je mi ľúto, že nás navždy opustil tak priskoro,“ dodal Sakar so smútkom v hlase.

 

Súboj útočiaceho Sakara s brankárom Pramukom.

 

 

Hral aj v Rakúsku

V lete 1998 opäť prišiel Sakarov návrat do trnavského celku. Na prelome storočí však už hral za druholigový Pertoldsdorf aj s patričným gólovým apetítom.

 

K celkovej štvrtej priečke tohto rakúskeho tímu v súťažnom kolotoči 2000/01 prispel kanonier z Trnavy mierou vrchovatou, veď sa stal jeho najlepším strelcom.

 

Z ďalších úspešných pôsobísk neobíďme Ondrejove účinkovanie v novozámockej zostave, ktorej pomohol počas dvoch sezón ku konečnému bronzovému stupienku na palubovkách populárnej HIL-ky.

 

Odchovanec malackej hádzanej mal po zápase neraz dôvod na úsmev.

 

 

Rovnakú česko-slovenskú súťaž si rodák z Malaciek odkrútil v priebehu dvoch rokov v Hlohovci. Potom ho na tri roky zvábila Trnava, kde pre HK 47 vybojoval so spoluhráčmi extraligovú miestenku.

 

Hráčska dlhovekosť známeho hádzanára mala medzitým ešte ďalšie zastávky. Góly napríklad súkal zo svojej pravačky pri štvorročnom cykle (s prestávkou) v treťoligovom Eggenburgu.

 

U našich rakúskych susedov istý čas účinkoval pod trénerským dohľadom Trnavčana Ernesta Gubrického.

 

Sakar (v páde) bol platným zakončovateľom.

 

 

Ondro Sakar napokon hral prvú ligu SR v Šali. Tiež tam sa pričinil o oslavný triumf favorizovaného kolektívu po záverečnom majstrovskom zvonení, ba aj o úspešné meranie síl v baráži o extraligu proti Levoči.

 

Vskutku obdivuhodná športová kariéra čerstvého päťdesiatnika z Trnavy.

 

Trnavský tank tentoraz prekabátil tandem Tatrana Prešov.

 

JAROSLAV LIESKOVSKÝ

Snímky sú z osobného archívu Ondreja Sakara

prispievatelia | 2.2.2019 | Hádzaná | https://www.trnavskyhlas.sk