Súťaž o vibrátor sa takmer skončila bitkou

Vytlačené z https://www.trnavskyhlas.sk | 20.4.2024
https://www.trnavskyhlas.sk/c/2609-sutaz-o-vibrator-sa-takmer-skoncila-bitkou/sutaz-o-vibrator-sa-takmer-skoncila-bitkou/

Bol to odhodlaný boj na život a na smrť. Vyhrať v tejto súťaži vibrátor mohla však len jedna. Ktovie, či bude víťazkina sláva večná, tak ako asi nikdy nezanikne sláva motoriek Jawa, ktorým aj týmto prípitkom vzdali baby hold na festivale Jawarokec v Horných Orešanoch. Víťazka, ktorá nechce byť menovaná, si vraj dlho svoju cenu neužila. Hovorí sa, že jej ju ostatné závideli, a tak spôsobila konflikt. To sa tí motorkári s kopou silných rečí príliš nepochlapili.

Foto: Vladimír Kampf

 

Hovorí sa, že: Tieto stroje pochádzajú z čias boomu motorizácie československého národa v období po druhej svetovej vojne, keď bola na tom vtedajšia republika skoro tak mizerne, ako teraz. Dodnes im okrem ešpézetiek nič nechýba. Nadšenci si ich opravujú na kolene.
„Bývali časy, keď sa takáto motorka dala vymeniť za škatuľku cigariet alebo za chľast. „Dedkovi som priniesol fľašu tvrdého, vyliezol som s motorkou na ulicu a hneď mi narástli krídla,“ spomína Igor Blaško, jeden z motorkárskych fajnšmekrov, ktorý by dal tiež prednosť malému Pionierovi, keby ho ešte dnes udržal a nelámal sa pod ním. „A keď sa to niekomu podarilo pred prázdninami, nebolo väčšej frajeriny,“ dodáva rozžiarene.

Chudera motorka
O čo vlastne ide? Kto nevidel a nezažil, neuverí. Piaty, nepravidelný ročník mimoriadnej hornoorešianskej udalosti Jawarokec. „Chceli sme urobiť aj zimný Jawagulec, ale bolo nám málo snehu a bol slabý mráz,“ dodáva Rudo Brhel Prchola, ďalší z partie samozvaných organizátorov.
Nad Hornými Orešanmi sa stretli fanúšikovia motoriek Jawa, aby im vzdali hold a opili sa. Táto akcia sa niesla vo väčšom opojení a nadšení, ako štandardné motorkárske zrazy. Prišiel superman, mních, dôstojný pán, retrouniformy, poľovník, nedôstojný opilec a všelikto iný. Nikoho normálneho nebolo vidno. Snáď jedine koza v chlieviku oploteného areálu, ktorý sa časom menil na oranisko. Súťažilo sa v hode špáradlom, bola jazda pomalosti, tlačenie prázdneho suda, pitie piva, jazda zručnosti... Všetko, čo k motorkárskym stretnutiam patrí.
Okružná spanilá jazda sa končila prejazdom cez Orešiansky potok. Nižšie kubatúry zhasínali zaplavené vodou. Väčšie stroje nemali problém. Okúpal sa však len nejaký starší pán na dvestopäťdesiatke. Všetkým svorne zovrelo srdce: „Chudera motorka. Ešteže sa jej nič nestalo.“

 

Letecké dni alebo motorkárska súťaž – žiadny problém. Vraj pri Bukovej letel dvadsať centimetrov nad asfaltom. Vraj... FOTO: Vladimír Kampf

Veľká sláva
Aj k takýmto motorkám patrí okrem krásnych žien aj dobre mastná cigánska, sloboda, vietor vo vlasoch a olej do bezínu. Bez neho by im to drhlo.
„Máme veľmi dobré výsledky,“ chváli sa ďalší nadšený jawaúchyl Oto Parajka. „Odťahovka priviezla po neabsolvovaní náročnej trasy len šesť strojov z deväťdesiatich. Aj tie ich majitelia v pohode roztlačili počas súťaže na prekážkovej dráhe.“
Aj toto stretnutie sa začalo odvážnym nápadom: „Chceli sme prevetrať jawky a všetky staršie motorky, ktoré sa v dedine našli. Raz prišiel Juro Boledovič v hasičskej generálskej uniforme. Stáli sme v Smoleniciach, keď okolo nás prechádzali naozajstný ohňobijci. On zasalutoval a hasiči hneď odzdravili. To sa nám zapáčilo. Povedali sme si, že sa nabudúce aj my nejako vyobliekame a zamaskujeme,“ zalovil v spomienkach Oto Parajka.
Od roku 2009 sa táto akcia oficiálne volá Jawarokec. Postupne sa pridávali k úzkemu kruhu kamarátov aj kamaráti kamarátov. Dokonca prišli Moraváci. Sláva Jawarokecu sa rozšíla až za hranice. Odvtedy prichádzajú aj účastníci z Nemecka. Teda, aspoň jeden. Žiaľ, ďalší kamaráti z Chorvátska tento rok neprišli. Aj keď ich to sem lákalo, a odkedy o tomto podujatí počuli, nemôžu údajne spávať.

 

Majiteľ nešťastného pozemku Miroslav Niedel. FOTO: Mirka Parajková

 

Lubo Hanic so svojím strojom Temný rytier vyhral súťaž Jawa rebel. Foto: Vladimír Kampf

Svetlo Božie
Motorkári z Orešian a okolia tvrdia, že japonské a americké motorky, ktorým oni hovoria posmešne motyky, sú len imperialistické sračky. Momochodom: Každý z nich má nejakú takú v garáži. Vraj aby mali na čo nadávať. Jawky sú iné. Preto ich opäť vytiahli na svetlo Božie. Je to o jedinečnosti a zábave.
Po prvých ročníkoch v užšom kruhu sa pridávali aj ostatní. Veď trebárs Pionierov je po dedinách dosť. „Jawky sú väčšinou dvojtakty, charakteristické svojím smradom a hlukom prevyšujúcim ich výkon,“ vysvetľuje odborne Igor Blaško.
„Strašne po nás idú ženské,“ chváli sa Oto. „Harleyáci nám závidia. Nám kýva každý. Ani japonské haraburdy si už nikto nevšimne. Keď ideme po dedine my, všetci vybiehajú na ulicu, lebo si myslia, že sa vrátili ruské vojská, ako keď prišli v roku 1968.“
Nad Hornými Orešanmi hneď na začiatku prázdnin kvílili motorky. K tomu sa do rána vraj strhla metelica. A nebolo to počasím. „Bola to skôr motometelica,“ vysvetľuje Brhel Prchola a zdôrazňuje a podčiarkuje dôležité body programu: „Akciu moderoval Jozef Loj, preoblečený za Freda Flinstona, a asistovala mu Vilma z trnavskej mestskej polície, ktorá aj zabezpečovala poriadok. Najmä striehla na svojho muža Loja, ktorý neustále poškuľoval po koze v chlieviku...“
Na začiatku podujatia bola spanilá jazda, pri ktorej sa motorkári vybrali smerom na Bukovú so zastávkou v Smoleniciach na námestí. Aj napriek dezorientácii a hustému dymu z ich vlastných strojov sa nestratili. Po cestách sa rútili tridsiatkou. Dolu kopcom aj štyridsiatkou. „To je rýchlosť, pri ktorej stĺpy pri ceste vytvárajú nepriehľadnú stenu,“ vysvetľuje zasvätene Oto, majiteľ dvestopäťdesiatky menom Ľudovít.

 

Superman na dvestopäťdesiatke. FOTO: Vladimír Kampf

 

Bez značky sa vraj po cestách nedá jazdiť. FOTO: Vladimír Kampf

Na červenú nestál

„Objavil sa medzi nami okrem jawiek aj jeden Puch Daimler v leteckej dvojplošníkovej úprave. Keď zbadáte na nebi zelené lietadlo, je to on,“ vysvetľuje Oto. A naozaj. Na súťaži taká motorka bola. Zlé jazyky však tvrdia, že tá somarina nikdy nemohla vzlietnuť. Pravoverní jawkári však vedia svoje.
Tieto stroje majú svoj vrchol za sebou. Kopa ich je ešte poschovávaných v stodolách. To je príležitosť pre ďalších. Do súťaže Jawa rebel sa mohol prihlásiť každý, kto mal tú silu vziať do ruky karbobrúsku a mal doma pár elektród. Dôležitá bola aj odvaha prerobiť svoju motorečku podľa vlastného vkusu. Raritou bola trojkolka BMW Patrika Mahaja. To už bola druhá, ktorú stvoril.
Väčšina strojov znamená pre ich majiteľov kus histórie, na ktorej vyrastali. „Keď tomu dáte to, čo to potrebuje, tak vás to dovezie kamkoľvek. Jarko Mosný sa na tristopäťdesiatke dostal až do Švajčiarska. Neskôr sa na nej vybral do Juhoslávie. Maďarsko prešiel jedným vrzom. Traduje sa, že nestál ani na semaforoch.

 

Za takýto kus by dal znalec aj záhradnú chatku s bazénom. FOTO: Vladimír Kampf

 

Veliteľ uniformovaného tieňového policajného zboru Marián Maco Danihel. Foto: Vladimír Kampf

Vyžrali fazuľovú
Dôležitou súčasťou podujatia bola aj kapela Rampage z Trstína, ktorá organizátorom vyžrala všetku fazuľovú polievku. „Aj napriek tomu, že popŕdali, dobre hrali,“ dozvedel som sa.
Do vychytenej súťaže sa zapojili aj dve dievčatá. „Žiaľ, zabudli sme si na nich vypýtať telefónne čísla,“ hovoria chlapci sklamane. „Nedalo sa. Všetci sme ženatí.“
Usporiadatelia sú sami na seba nahnevaní, že sa im nepodarilo zabezpečiť striptérku. „Tyč na pódiu sme mali pripravenú,“ hovoria na svoju obranu. „Skúšal to len Juraj Boledovič starší, ale dva razy sa zrúbal.“
Vďaka všetkých patrí podnikateľovi Miroslavovi Niedelovi, ktorý ochotne poskytol na zhumpľovanie svoj pozemok. Dnes už nikto neuverí, že mal na ňom anglický trávnik. Všetci sa ospravedlňujú aj koze Róze (Možno Líze... Nikto nevie, ako sa volá naozaj.), ktorá utrpela niekoľko šokov. Najväčší bol ten, že sa po nočnej metelici ráno zobudila v prítomnosti neznámeho jazdca. „Inak, tie dolámané stĺpiky na ohrade boli už aj tak hnilé,“ dodávajú na svoju obranu niektorí súťažiaci. VLADIMÍR KAMPF
 

Vladimír Kampf | 23.7.2011 | Reportáže | https://www.trnavskyhlas.sk