Futbalová glosa: Naše jarné výsledky asi nebudú náhoda

Vytlačené z https://www.trnavskyhlas.sk | 24.4.2024
https://www.trnavskyhlas.sk/c/26309-futbalova-glosa-nase-jarne-vysledky-asi-nebudu-nahoda/futbalova-glosa-nase-jarne-vysledky-asi-nebudu-nahoda/

Futbalista Hrnčiaroviec Peter Vozár sa drží hesla, že šport aj život treba brať s nadhľadom. V tom duchu píše aj svoje glosy.

Ilustračné foto: archív trnavskyhlas.sk

 

Tentoraz písal o zápase Hrnčiarovce - Modranka 3:2.

 

Milí priatelia,

futbal je krásny v každom veku. Minule sme si napísali trochu o starších pánoch, dnes si zaslúžia pár písmeniek aj naši žiaci.

 

V súboji o čelo tabuľky vyleteli na lídra z Dechtíc doslova ako uragán. Ešte som nestihol ani bicyglo odparkovať a Samo Moncman spoza šestnástky priamym kopom v 8. minúte rozvlnil sieť.

 

Gólové vrece sa potom dokonale roztrhlo. Samo zavelil na 2:0 v 12. minúte, po peknej akcii zvýšil na 3:0 Roman Jakabovič.

 

Na tribúnach to vrelo.

 

Čo je treba oceniť, hralo sa čisto, s minimom faulov, na to, že sa hralo o čelo tabuľky, išlo o veľmi korektný zápas, a veľmi pekný moment asi v 20.minúte, kedy hosťujúci záložník po faule v súboji hneď protihráčovi podával ruku.

 

Internetom preletela výzva povzbudiť našu omladinu a najlepšiu pozvánku na ďalší zápas si napísali sami chalani.

 

Kompaktný výkon z každej strany, pri bránení vzorne zdvojovali, pri rozohrávke roztiahli hru do šírky a nesebecky si loptu posúvali.

 

Na 4:0 zvýšil razantnou strelou z priameho kopu Aďo Adámek, aby si dobrý výkon ešte v 29.minúte okorenil gólom z pokutového kopu.

 

Polčas 5:0.

 

Nečakaný výsledok, vzhľadom k priebehu hry, plne zaslúžený. Hosťujúcemu celku však slúži ku cti, že zápas nezabalili a v druhej polovici hrali, akoby bolo stále 0:0 a divákom ponúkli otvorený futbal.

 

Hra sa prelievala zo strany na stranu, Dechtičanom možno chýbal iba ten kontaktný gól, aby sa chytili, proti však bola skvele fungujúca defenzíva našich.

 

Výsledok spečatil krásnym angličákom Filip Kukučka, pochvalu si však zaslúži celé mužstvo aj tréner.

 

Naozaj kolektívny výkon, prihrať si lepšie postavenému spoluhráčovi, alebo zabojovať za kamaráta sa tak často nevidí ani v mužských kategóriách.

 

Po zápase sme našich vypredvadili zaslúženým standing ovations.

 

A potom sme nastúpili my.

 

Pokiaľ mi pamäť siaha, tak sme s Modranku neviem, či prezimovali.

 

A padla otázka na lavičke, že kolko má ten Jardo Mačák rokov? Já že, tak okolo Krista, len neviem, či pred, alebo tesne po narodení.

 

Ale minule mi kamarát spomínal, že ho zastavili policajti a doklady mal vyryté do kameňov. Hieroglyfmi.

 

Ale pán futbalista. V strede ihriska rozdával prihrávky jedna radosť.

 

Modranka ako favorit hneď od začiatku tvrdila muziku. Už v 2.minúte Marcelinho vykopával na čiare, následnú dorážku končekmi prstov vytiahol Matúš.

 

Velké nohy nám od začiatku robil agilný Gumbír, ktorý sa aj v 9.minúte zápasu po našom rohovom kope dostal za Marcelinha a zoči voči Matúšovi skóroval.

9. minúta, Gumbír, 0:1.

 

Ale to bolo posledný raz, čo sa niekto za Marcelinha dostal.

 

V 11. minúte poslal Luskáč padjúci list Paťkolóvi, ten využil chybnú malú domov modranského pošťáka a nezištne prihral Jeďovi do sklzu.

 

1:1.

 

Strašne riskuje ten chalan. Uvedomuje si vôbec, že z tej kĺzačky sa už nemusí dvihnúť?

 

V 15. minúte z 20 metrov napriahol Mačák a tiahla strela len tesne minula našu pravú žrď.

 

V 27. minúte potvrdil povesť kapokanoniera Sekera, kedy sa po menšom nedorozumení pri našom hlavičkovom súboji z prvej oprel do lopty a z osemnástich metrov Matúšovi dovolil zúčastniť sa tak na dva prsty. Protiľahlý kút bol vymetený.

 

27. minúta a 1:2.

 

Modrančanov vedenie upokojilo, ale to skôr na ich škodu, lebo aj keď sme do polčasu nevyrovnali, na ihrisku sme odohrávali vyrovnanú partiu.

 

Hneď po zmene strán Holo zamíchal míčem, posunul na Milanka, ten z prvej na nabiehajúceho Dudka, ktorý spätnou našiel naše živé striebro.

 

Jeďo, 2:2.

 

Už nech by to skončilo akokoľvek, nedeľné futbalové popoludnie rozhodne stálo za to. Oba tímy predvádzali solídny futbal, čo kvitovala aj početná návšteva hostí.

 

Možno remízový zápas, ale novopečený kapitán bol opäť raz proti. Normálne že predskočil obrancu, loptu potiahol až k tyči, skoro sa ňu postavil jak Barčík a vyzval Hola, ktorý nezadržateľne skóroval.

 

74. minúta a Peťo rozhodol.

 

3:2.

 

A z toho asi vyplýva, že tie jarné výsledky nebudú náhodou a máme na to, odohrať nielen vyrovnané, ale aj víťazné zápasy s lídrami tabuľky.

 

Chcel som dať aj niečo vtipné na záver, ale som vymetený jak masárstvo v sovietskom zväze.

 

Nazdáááár.

 

PETER VOZÁR

prispievatelia | 13.5.2019 | Futbalová glosa | https://www.trnavskyhlas.sk