Derby Trnava - Slovan s číslom 154. Prečo sú spartakovci nazývaní Bíli andeli?

Vytlačené z https://www.trnavskyhlas.sk | 29.3.2024
https://www.trnavskyhlas.sk/c/27952/derby-trnava--slovan-s-cislom-154-preco-su-spartakovci-nazyvani-bili-andeli/

Najlepší prehľad o Spartaku má nepochybne Mikuláš Rožňák, autor i spoluautor troch publikácií mapujúcich futbal v trnavskom klube. V rozhovore s neoficiálnym kronikárom sa dozviete, prečo v celoštátnych novinách uvádzajú nepresné informácie o počte odohraných derby medzi Trnavou a Slovanom. Tiež o tom ako vznikla prezývka Bíli andeli a prečo je lepší zážitok zo štadióna a nie z televízora v obývačke.

Mikuláš Rožňák (vľavo) na fotografii so svojou knihou a Tomasom Castellanim, ktorý sa preslávil kreslením fanúšikovských ultras. Foto: Štefan Horváth

 

S Mikim, ako ho prezývajú trnavskí fanúšikovia, sme sa stretli najprv na záhrade jeho domu. Slnečné popoludnie bolo príležitosťou, aby zo skrine prvý raz v roku vytiahol klubovú vlajku.

 

„Šila ju moja mama v šesťdesiatych rokoch minulého storočia. Potreboval som ju na výjazdy do Prahy, na Spartu, či Sláviu. Do Ostravy, do Brna, do Zlína, plus na slovenské štadióny v Košiciach, Prešove, Banskej Bystrici, Žiline, Nitre. V Bratislave na Inter a hlavne na Slovan. Bola to domáca vlajka, za hranicami som s ňou nebol. Bola aj na zápase s Ajaxom, stál som s ňou na južnej tribúne. Po zápase ju veľmi chceli na výmenu Holanďania za plášte vo farbách Ajaxu. Ja som ju však potreboval na nedeľný zápas, vlajku som nemohol dať preč. Vždy viala z okna autobusu, aby každý videl, že idú trnavskí fanúšikovia na ligu,“ objasnil jej genézu Rožňák.

 

Už v teple pracovne neoficiálneho kronikára Spartaka sme pokračovali v rozhovore. Miki Rožňák sa podieľal na troch publikáciách o trnavskom futbale.

 

Titul prvej z nich „Zlatý vek trnavského futbalu“ napovedá o ktorom období sa v nej dočítame. Napísal ju spolu s Kamilom „Bubukinom“ Majerníkom a Annou Varadínovou, manželkou futbalistu Vojtecha.

 

V druhej bol spoluautorom s renomovanými novinármi Jozefom Kšiňanom a Stanislavom Hlaváčkom. Tá sa volá „Biblia Spartaka“ a sú v nej štatistiky všetkých prvoligových ročníkov Trnavy.

 

Treťou knihou je monografia dokumentujúce 78 zápasov „bílich andelóf“ v európskych pohároch „Od Lausanne po Zürich“.

 

Tlačené slová doplnil Rožňák a z pamäte vylovil svoje osobné zážitky: „Na Spartak som začal chodiť na jeseň 1959 so starým otcom. Bol to zápas s Jednotou Košice, vyhrali sme 3:0. Pamätám si to ako dnes, stáli sme na severnom ovále.“

 

Na otázku, či boli roky kedy na Spartak zanevrel, bez zaváhania odpovedal:

 

„Nebolo také obdobie, len ako vysokoškolák v Žiline som sa na každý zápas nedostal. No nevynechal som ani jeden európsky pohárový zápas. Od spomínaný Lausanne až po doteraz posledný s Lokomotiv Plovdiv.“

 

Ďalej vyslovil svedectvo súčasníka o tom, ako sa vyvíjala fanúšikovská scéna v rokoch éry Malatinského zlatých chlapcov.

 

Práve na tieto roky sa odvoláva aj občianske združenie Bíli Andeli vo svojom štatúte:

 

„S pocitom hrdosti na úspechy trnavského futbalu doma i v zahraničí ctíme si tradície „Spartakclubu - klubu priateľov TJ Spartak Kovosmalt Trnava“ založeného 10. apríla 1966, po vynútenom zániku obnoveného 18. februára 1988 ako „Klub priaznivcov Spartaka TAZ Trnava“, neskôr premenovaného na „Fan-klub Spartaka Trnava“, ktorý získal právnu subjektivitu dňa 23. decembra 2005 ako „Fanklub Spartak Trnava“.

 

Miki k tomu dodáva: „V šesťdesiatom šiestom vedenie Spartaka pod vedením Františka Nováka založilo klub priateľov TJ Spartak Kovosmalt, ten fungoval pár rokov. Nebol som jeho členom, ale bol som členom Futbalového oddielu TJ Spartak. V roku 1988 sme ho obnovili  ako Odbor priateľov TJ Spartak TAZ. Bol pri tom Janko Valentovič, Ferko Pecháček a ja. Po zmene spoločenských pomerov v roku 1989 to zostalo na mne, pokračoval som ako tajomník a pokladník. Posielal som suveníry Spartaka našim záujemcom na východ Slovenska, najviac  do Humenného, tam mala Trnava veľa fanúšikov. To bolo až do roku 2005, keď vzniklo združenie Bíli Andeli, čo trvá až dodnes.“

 

Dôležitou časťou rozhovoru s Mikulášom Rožňákom bolo jeho vysvetlenie pojmu Bíli andeli.

 

Pod týmto menom pozná verejnosť trnavských hráčov aj ich fanúšikov už od čias majstrov Československa.

 

„Pôvodcom je Dežko Rašla, masér spartakovcov. Jeho predzápasové sny boli Valérom Švecom, či Stankom Jarábkom nazvané bosoráctvom. Raz spomenul svoj sen, ako trnavskí futbalisti celí v bielom lietali nad ihriskom „jak bíli andeli“. Najprv sa tomu smiali, no keď to preniklo na verejnosť, stala sa z toho naša prezývka. S Rašlom som sa stretával aj osobne. Môj otec sa s ním dobre poznal a dával mu pri medzinárodných pohároch podpisovať do zošita hráčov cudzích klubov. Ja som otcovi pre ten zošit po zápase chodil. Bol som Dežkovi vďačný, lebo ja by som sa k hráčom nedostal.“

 

Spartak čakal na ďalší domáci titul od roku 1973, túžba fanúšikov sa splnila až v sezóne 2017/2018.

 

Dlho sa priaznivci utešovali po výhrach nad odvekým rivalom z Bratislavy, že výhra v derby je viac ako titul.

 

Každá futbalová krajina má svoje derby. Bývajú to najmä zápasy klubov z jedného mesta.

 

Keď hrá AC Milan proti Internazzionale Milano, Austria proti Rapidu, Crvena zvezda vs. Partizan, či FC Liverpool s Evertonom alebo Sparta so Slaviou.

 

U nás to bývalo v bratislavskom dueli najskôr Inter, potom Artmedia proti Slovanu. No najväčším zápasom s visačkou derby bývajú súboje najslávnejších klubov krajiny, ako Real proti CF Barcelona, či Bayern kontra Dortmund.

 

Najviac očakávaným a najslávnejším derby na Slovensku je súboj Trnavy so Slovanom.

 

Slovenské médiá sídliace v hlavnom meste často uvádzajú iné číslo, ako tie naše lokálne. Pýtame sa Mikiho na vysvetlenie tohto javu.

 

„Moje prvé derby, ktoré som zažil na štadióne bolo na jeseň 1964, keď sa Trnava vrátila z druhej ligy do najvyššej súťaže. Skončilo to remízou, keď v polčase viedol Slovan gólom Adamca, vtom čase bol rok slovanistom. V druhom polčase vyrovnal krásnymi nožničkami Valér Švec,“ vrátil sa v spomienkach Rožňák.

 

V ďalšom prejave sa však oprel o čísla zaznamenané v jeho bohatom a presnom archíve.

 

„Keď nepočítame župné zápasy medzi vojnami, ale až od celoštátnej ligy, nesmieme vynechať rok 1938. Vtedy bol Slovenský futbalový zväz uznaný medzinárodnou organizáciou FIFA. Viacerí bratislavskí novinári uznávajú, že treba rátať od sezóny 1939/1940, keď sa hrala slovenská liga. No významné osobnosti ako Stanislav Hlaváček zaznávali túto ligu, že nehrali v nej Košice, ktoré pripadli Maďarsku. No o majstra sa hralo päť sezón, teda 10 zápasov a to skresľuje ten počet. K tomu bolo v československej lige  74 zápasov, od roku 1993 v slovenskej lige 69 derby stretnutí. V nedeľu to bude 70. derby v novodobej ére. Spočítaval som to najmenej trikrát. Vychádza to na derby č. 154. Nerátam 21 zápasov v Slovenskom pohári,“ argumentoval skúsený Rožňák.

 

Na záver odpovedal aj na otázku jeho prítomnosti na štadióne: „Rád by som sa zúčastnil aj tohto derby, ale mal som tri týždne zdravotné problémy, bude záležať na počasí. Atmosféra priamo na štadióne je iná ako v televízii, tá potláča zvuk tribún, to skreslí celkový dojem. Vždy je futbal krajší a človeka viac zaujme, ak sa zúčastní osobne. Ak by všetci zostali pri televízii, bolo by tam možno 500 ľudí, čo by nebolo dôstojné derby a bez očakávanej šťavy,“ ukončil rozhovor Mikuláš Rožňák.

 

V zostávajúcom čase, ktorý si pre nás vyhradil tento zaujímavý fanúšik, nám ukázal niektoré memorabílie zo svojej zbierky.

 

Značnú časť venuje chystanej siene slávy na Štadióne Antona Malatinského.

 

Viac sa dozviete v tomto videu:

 

Štefan Horváth

športový publicista

prispievatelia | 14.2.2020 | Spartak | https://www.trnavskyhlas.sk