Vytlačené z https://www.trnavskyhlas.sk | 18.4.2024
https://www.trnavskyhlas.sk/c/28174-retro-epidemie-zasahovali-do-zivotov-trnavcanov-aj-v-minulosti/retro-epidemie-zasahovali-do-zivotov-trnavcanov-aj-v-minulosti/
Obchodný život v meste ustrnul, nebolo ani trhov a jarmokov. Ceny stúpali, obyvateľstvo sa stávalo nespokojným, lebo rozličné opatrenia pokladalo za neodôvodnené. Tak opísal epidémiu z roku 1831 historik Hadrián Radványi.
Trnavčania si tragické udalosti z roku 1831 príležitostne pripomínajú pri cholerovej kaplnke na okraji Kopánky. Archívne foto: Pavol Machovič
Aj keď aktuálna epidémia zaskočila asi všetkých, v histórii Trnavy je zaznamenaných viacero nákaz s hroznými následkami.
Známa je napríklad tá zo začiatku 18. storočia, ktorá je dodnes spájaná s uctievaním Panny Márie Trnavskej. Mimoriadne ničivá však bola aj celosvetová cholera, ktorá Trnavu zasiahla v lete 1831 a trvala takmer tri mesiace.
Dodnes nám ju pripomína kaplnka na niekdajšom cholerovom cintoríne.
Ponúkame vám stručný opis diania z tých čias z pera známeho trnavského historika Hadriána Radvániho.
„Šíreniu cholery, ktorú označovali aj slovom „mor“ a ktorá „prišla“ v lete 1831 k nám z poľských krajov, mali zabrániť rôzne opatrenia, nariadené vládou už 1. júla. O šesť dní sa i v Trnave, na okolí ktorej sa cholera objavila, zriadil osobitný zdravotný výbor, podľa ktorého stráže pri mestských bránach nesmeli vpustiť do mesta cudzincov, aby nedoniesli nákazu. Cudzieho človeka vpustili iba po predchádzajúcom kúpeli a lekárskej prehliadke,“ napísal pred desaťročiami v týždenníku Trnavský hlas Radváni.
„Obchodný život v meste ustrnul, nebolo ani trhov a jarmokov. Ceny stúpali, obyvateľstvo sa stávalo nespokojným, lebo rozličné opatrenia pokladalo za neodôvodnené. Magistrát však ostával neústupným. No aj napriek zosilnenej kontrole napokon cholera predsa vnikla do Trnavy. Prvou obeťou epidémie bol obuvník Michal Holúbek,“ pokračoval Radváni.
Tu treba pripomenúť, že možnosti zdravotníctva v tom čase boli úplne iné ako sú dnes. Ako najúčinnejšie opatrenie sa javilo prevážanie podozrivých z nákazy za hradby mesta, do krčmy pri Bučianskom mýte.
V polovici augusta už ochorelo viacero Trnavčanov naraz, hospitalizovali ich v nemocnici i lazarete.
Po 20. auguste v Trnave denne umieralo na choleru 10 – 14 Trnavčanov, ku koncu mesiaca až okolo dvadsať.
„Najviac obetí epidémie bolo začiatkom septembra 1831, kedy umieralo denne v priemere 56 ľudí. Predtým rušné mesto bolo sťa vymreté. A zachvátené strachom. Nik nevedel ani dňa, ani hodiny,“ napísal Hadrián Radváni.
Mesto zhromažďovalo potraviny, dávalo páliť infikované šatstvo, deti dávalo do provizórne zriadeného mestského sirotinca.
Fara a všetky kláštory sa starali o stravovanie tých, ktorí už nemali nikoho. Koncom septembra cholera ustávala, okolo 10. októbra celkom prestala.
Úradná správa však zaznamenala viac ako tisíc obetí z radov Trnavčanov...
Jednu z najväčších tragédií v histórii Trnavy dodnes pripomína kaplnka sv. Kríža na okraji mesta, ktorá bola postavená na mieste niekdajšieho cintorína, kde pochovávali obete.
V ťažkých časoch ju dal postaviť arcibiskupský námestník Ján Iványi, ktorý ju aj posvätil. Sám sa stal obeťou cholery, na tomto pre Trnavu výnimočnom mieste je aj pochovaný.
Na záver treba k tomuto nazretiu do minulosti dodať, že tak ako sú súčasťou histórie Trnavy tragické a smutné chvíle, tak sú jej súčasťou aj pozitívne a radostné udalosti.
A tých je, našťastie, oveľa viac.
(pm)
prispievatelia | 19.3.2020 | Retro | https://www.trnavskyhlas.sk