VIDEO: Futbalisti Modranky ďakovali Jaroslavovi Mačákovi za prínos pre klub

Vytlačené z https://www.trnavskyhlas.sk | 19.4.2024
https://www.trnavskyhlas.sk/c/28693-video-futbalisti-modranky-dakovali-jaroslavovi-macakovi-za-prinos-pre-klub/video-futbalisti-modranky-dakovali-jaroslavovi-macakovi-za-prinos-pre-klub/

Piatkový tréning futbalistov Modranky mal pre Jaroslava Mačáka (46) nečakaný úvod. Keď vychádzal z kabíny, začalo hrať Silenzio, futbalová hymna trnavského Spartaka, kde strávil veľkú časť kariéry. Čakal ho už nastúpený špalier spoluhráčov oblečených v jednotných tričkách Modranky a na ihrisku ho vítal transparent Jaro, ďakujeme! doplnený o znaky klubov, v ktorých pôsobil.

Jaroslava Mačáka zobrali spoluhráči na ruky a oslavne vyhadzovali do vzduchu. Foto (7x): Ján Král

Mačákovi, ktorý bol hrajúcim trénerom Modranky a nedávno ohlásil, že nateraz vo funkcii končí a pri futbale výrazne zvoľní, následne hráči odovzdali pamätný dres s jeho menom, tablo z fotografií a darčekový kôš.

Bývalý ligový futbalista bol dojatý a neubránil sa slzám. Poďakovanie za jeho prínos pre klub bolo dôstojné a hanbiť by sa zaň nemuseli ani v profesionálnych kluboch, nielen v trnavskej Modranke, ktorá hrá 7. ligu.

 

 

Vyzerá to tak, že vás spoluhráči poriadne prekvapili...
- Vôbec som to nečakal. O to viac ma to potešilo. Chalanom chcem poďakovať za milé prekvapenie. Dokonca ani v Spartaku som nezažil, že by si niekto aspoň spomenul. Keď si človeka vážia, ako predviedli moji zverenci a spoluhráči, dojme to.

 

Máte za sebou bohatú futbalovú kariéru. Čo však pre vás znamená klub z Modranky?
- Strašne veľa. Mám odtiaľto ženu, bývame tu, poznám veľa super ľudí. Trénoval som od maličkých prípravkárov po dospelých mnoho šikovných futbalistov.

 

Pri príchode na tréning čakala na Jara Mačáka ulička tlieskajúcich spoluhráčov.

 

 

Platí, že s futbalom definitívne nekončíte, iba trochu zvoľníte tempo?
- Za áčko už veľmi nebudem hrávať. Mám svoj vek. Samozrejme, keď nebude mať kto nastúpiť, pôjdem pomôcť, ale prednosť musia dostať ostatní. A trénovanie, to uvidíme neskôr, či sa k tejto činnosti vrátim.

 

Čo bol pre vás bod, keď ste sa rozhodli ubrať futbalový plyn?
- Každý víkend som bol preč, niekedy som mal pocit, že som obetoval pre futbal viac ako pre rodinu.

 

Podať ruku prišli aj hráči z dorastu, ktorých naposledy trénoval.

 

 

Koronavírusová vynútená prestávka vás tiež ovplyvnila v rozhodnutí?
- Nie. S tým to nemá nič spoločné. Rozhodnutý som bol už skôr.

 

Týždne strávené v domácom prostredí sa u niektorých ľudí odzrkadlili na váhe. Niekto z vašich spoluhráčov nemal problém s tým, že by sa mu záhadne "spralo" tričko?
- Nie, nie, sú po tejto stránke v pohode. Mám radosť, že mančaft zostal rovnaký, partia je tu výborná a je skvelé, že hráme pre radosť a nie pre peniaze. Máme chalanov v dorasteneckom veku cez skúsenejších až po najstaršieho Andreja Rakického, ktorý má 38 rokov. Napriek tomu je kolektív ako jednoliaty.

 

Gesto spoluhráčov priviedlo skúseného futbalistu k slzám dojatia.

 

 

Máte trénerskú licenciu C. Neuvažovali ste si zvýšiť kvalifikáciu a okúsiť vyššie súťaže?
- Nie. Na Slovensku nevidím v trénerstve veľkú perspektívu.

 

Vaši spoluhráči nám hovorili, že si vás vážia nielen pre to, aká ste osobnosť, ale aj preto, že ste po predošlej funkcionárskej skupine zobrali futbal v Modranke a znova ste ho začali ťahať dopredu...
- V Modranke boli nastavené vysoké ciele, hrali tu cudzí hráči, klub mal svoju filozofiu. Začali sme to robiť  inak, s domácimi, ktorí sa dovtedy cítili ukrivdene, že nemôžu hrať za svoj klub. Bolo ich ťažké presvedčiť, aby sa vrátili, ale podarilo sa nám to nastoleným systémom. Chceli sme to robiť ako pravý amatérsky futbal. Všetci v tíme vedia, že každý hrá zadarmo a len pre radosť. A samozrejme, chceme vždy vyhrať. To je dôležité. Stretli sa tu správne typy hráčov, iba vtedy môže mužstvo fungovať.

 

Medzi darčekmi bolo aj tablo z fotografií spájajúcich Mačáka s Modrankou.

 

 

Bude si túto filozofiu držať Modranka aj naďalej?
- Samozrejme. Pamätám si z mojej éry v Spartaku, že mužstvo muselo k sebe sadnúť, aby dosiahlo úspechy. A to povahovo aj na ihrisku. Nemôžu byť všetci len technickí hráči, potrebujete aj brúsičov. Treba vedieť, koho osloviť a kto zapasuje do mužstva. Tréner musí mať v sebe kus psychológa.

 

Na ktoré momenty z vašej profesionálnej kariéry najradšej spomínate?
- Najkrajšie spomienky mám na príchod do Trnavy. V Poprade dominoval hokej, ligový futbal sa tam nehral. Prišiel som na skúšku, v modelovanom zápase som zaujal trénera Peczeho a ponechal si ma v mužstve. Na Spartaku mi vždy imponovali fanúšikovia. Prvých päť kôl síce chodilo do hľadiska možno len štyritisíc divákov, postupne to ale ožilo. Na tribúnach bývalo viac ako desať tisíc, niekedy aj 15-tisíc a viac ľudí. Trnavský fanúšik je neskutočne náročný, na tribúne je každý trénerom. Keď sa však darí, hráča majú za Boha. Trnava mi z futbalového hľadiska pripadá ako Južná Amerika. Futbal je tu posvätný. Môže si na Slovensku, kto chce rozprávať, že má lepších fanúšikov. Nikto v krajine ich nemá lepších ako Trnava. Stopercentne nie!

 

Spoločná tímová.

 

Z Trnavy ste neskôr odišli do nemeckého treťoligového Paderbornu. Bola to veľká zmena?
- Nebol to skok, všetci hráči sme boli profesionáli. V tíme sa nás zišlo sedemnásť cudzincov. Nemecký futbal mal vyššie zabezpečenie ako slovenský. Aj treťoligový tím mal lepší rozpočet ako slovenský mančaft.

 

Čo ste si z nemeckého pôsobenia zobrali do života?
- Iný pohľad na trénovanie. V Trnave sme museli bojovať o svoje miesta, v Paderborne som ale zažil, že na tréningu sa išlo na maximum. Tréner povedal, hráme naplno a v momente sa nekompromisne jazdilo. Nikoho nezaujímalo, že je to "len" tréning. V súbojoch boli niektorí schopní nohy lámať. Bol to väčší boj než zápas. Každý súperil o svoj post, aby cez víkend hral. Prístup to bol správny, pretože ak ide človek naplno v tréningu, automaticky to robí aj v zápase.

 

Ruku prišiel podať aj dlhoročný vedúci B-mužstva Spartaka Stanislav Šimko. Mačáka označil za jedného z mála hráčov, ktorí hrávali naplno nielen za áčko ale aj v rezervnom tíme.

Ján Král | 23.6.2020 | Futbalové ligy | https://www.trnavskyhlas.sk