Traja poslanci navrhli zníženie dane pre krajské inštitúcie, primátor Bročka nesúhlasí

Vytlačené z https://www.trnavskyhlas.sk | 28.3.2024
https://www.trnavskyhlas.sk/c/28747-traja-poslanci-navrhli-znizenie-dane-pre-krajske-institucie-primator-brocka-nesuhlasi/traja-poslanci-navrhli-znizenie-dane-pre-krajske-institucie-primator-brocka-nesuhlasi/

Kultúrne inštitúcie sú v Trnave zdaňované rovnako, ako obchodné reťazce alebo výrobné podniky. Napríklad Západoslovenské múzeum v Trnave má zaplatiť mestu daň 29 tisíc eur, jeho ročné tržby od návštevníkov sú o 20 tisíc nižšie.

O návrhu trojice poslancov, ktorý prezentoval Rastislav Mráz (pri mikrofóne) sa napokon nehlasovalo. Archívne foto: Ján Král

 

Návrh na zníženie dane z nehnuteľností pre školy, kultúrne inštitúcie a zdravotníctvo o 98 percent predložili na utorkovom rokovaní Mestského zastupiteľstva v Trnave poslanci Rastislav Mráz, Matej Lančarič a Marián Galbavý.

 

Všetci traja sú zároveň poslancami mesta Trnava aj kraja.


Podarilo sa im tak otvoriť otázku „astronomického zvýšenia dane z nehnuteľností pre subjekty verejnej správy, ktoré pôsobia na území nášho mesta za účelom zabezpečovania zdravotníckych služieb, kultúry, vzdelávania či záchranného servisu“.


Primátor Trnavy Peter Bročka v reakcii na túto iniciatívu oznámil, že bola zriadená pracovná skupina, ktorá sa má situáciou a dopadmi zvýšenej dane zaoberať.  


Výrazné zníženie dane však odmietol s tým, že navrhované zľavy na úrovni 98 percent sú vlastne dotovaním organizácií, ktoré sú napojené na úplne iný rozpočet.


„Nevidím najmenší dôvod na to, aby sme pokračovali v dotovaní inštitúcií, nad ktorých financiami, ani činnosťou nemáme žiadnu kontrolu. V prípade inštitúcií napojených na štátny rozpočet je to úplne scestné,“ argumentoval Bročka.


Napríklad trnavskú nemocnicu podľa neho štát pravidelne oddlžuje, preto nie je dôvod v tomto prípade znižovať jej daň.


Fakultná nemocnica v Trnave má za svoje nehnuteľnosti v tomto roku zaplatiť namiesto doterajších zhruba 5000 eur v tomto roku daň až 117 tisíc eur.


Podľa Mariána Galbavého je postup mesta v rozpore s úmyslom zákonodarcu.

 

"Myslím si, že ide o krivenie systému, na základe nástrojov, ktoré má mesto k dispozícii. V konečnom efekte to však nie je na prospech týchto inštitúcií ani občanov. Neexistuje žiadna cesta, ako by mohlo mať mesto "pod kontrolou" organizácie, ktoré má pod správou VÚC," uviedol Galbavý.


Rastislav Mráz v diskusii upozornil na potrebu spolupráce oboch stupňov samospráv.


"Mesto Trnava sa ide uchádzať o titul Európske mesto kultúry. Na akej infraštruktúre? Jediné, čo máme, je naše kino a úbohý amfiteáter. Ak toto budeme riešiť, tak jedine v spolupráci so župou a na jej infraštruktúre, ktorú sme zdanili," vyjadril sa Mráz.


Poslanec Matej Lančarič zasa pripomenul, že divadlo, galéria alebo osvetové stredisko nie sú ziskové inštitúcie ale fungujú vo verejnom záujme.

 


Členom pracovnej skupiny je aj Marek Neštický, ktorý je mestským poslancom, ale zároveň  vicežupanom.


Ako poslanec hlasoval koncom minulého roka za zvýšenie dane z nehnuteľností v Trnave, ako vicežupan musí riešiť dopad týchto daní na župné kultúrne inštitúcie.


Ako povedal, na župu išiel preto, aby existovalo prepojenie medzi ňou a mestom.


Viceprimátor Trnavy Tibor Pekarčík je tiež členom krajského zastupiteľstva, nestotožňuje sa však s navrhovanou výškou na udelenie zľavy pre inštitúcie. Ako povedal, odmieta, aby mesto bolo v tomto smere "dojnou kravou", keďže ani Trnava nedostáva od štátu zásadné úľavy.


"Viem si predstaviť určité korekcie z našej strany, ísť od budúceho roku na úroveň krajských miest, ktoré tiež zaviedli úľavy, ale nie vo výške 98 percent," poznamenal Pekarčík.


"Mesto Trnava nikto nemôže obviniť z toho, že by sa nesnažilo o kvalitnú spoluprácu," reagoval Bročka na rozpravu.


Podľa primátora Trnavy rovnako pri zdaňovaní postupuje aj Žilina. "Keď nezvládam svoje inštitúcie, asi sa musím zamyslieť, o čo tu ide. Keď je nedostatok na strane štátu, treba, aby to dofinancoval, alebo nech nám štát zakáže zdaňovať tieto inštitúcie. Štát nám na krk hodil nejakú guľu a ešte povedal, zoberte na seba politické riziko zvyšovania daní, ale ešte budete dotovať samosprávne inštitúcie na úrovni VUC-ky. To mi nepríde vôbec logické ani rozumné."


Po minuloročnom zvyšovaní daní majú v Trnave rovnakú sadzbu dane z nehnuteľností obchodné reťazce, výrobné podniky, kultúrne inštitúcie či nemocnica.


Divadlo Jána Palárika v Trnave v minulosti platilo daň z nehnuteľností nižšiu ako 400 eur, v tomto roku má zaplatiť o 11 tisíc eur viac, čo je nárast o 2900 percent.


Galéria Jána Koniarka platila daň 156 eur, teraz má platiť o 10 tisíc eur viac.


Západoslovenskému múzeu mesto Trnava zvýšilo daň z 1 600 eur na takmer 29 tisíc eur.


Podobne sú na tom aj ďalšie kultúrne inštitúcie v zriaďovateľskej pôsobnosti Trnavského samosprávneho kraja.


Múzeum, ktoré má platiť daň 29 tisíc eur, podľa poslanca Lančariča vyberie od návštevníkov na vstupnom vyberie len 8 tisíc eur za rok.


(pm, krj)

prispievatelia | 3.7.2020 | Trnava | https://www.trnavskyhlas.sk