Málokto vyšiel z obávanej Krvavej krčmy živý

Vytlačené z https://www.trnavskyhlas.sk | 26.4.2024
https://www.trnavskyhlas.sk/c/3025-malokto-vysiel-z-obavanej-krvavej-krcmy-zivy/malokto-vysiel-z-obavanej-krvavej-krcmy-zivy/

Leto v tohtoročnom podaní bolo ešte pred pár dňami samý dážď. Prázdniny bez slnka a kúpaliska znamenali iba nudu za počítačom.

Klzké schody dovedú návštevníka nikam.

 

Aj keď musím priznať, že práve na internete sme našli nápad, ako tú nudu rozohnať. Rozhodli sme sa previezť a pozrieť si zaujímavosti nášho kraja. Na webe bolo napísané, že väčšina z nich chátra. No pamiatka sa hádam časom nestratí. Mraky viseli nad cestou a zase to vyzeralo, že sa vyleje nebo. V aute to ale neprekáža. Cesta sa kľukatila, čierna asfaltka nás doviedla tesne za maličkú obec Očkov. Tam sme hľadali mohylu náčelníka z doby velatickej kultúry. Nebyť ochotných dedinčanov, pamiatku by sme ani nenašli. Pri ceste síce je tabuľa, ktorá na ňu upozorňuje, no je na nej viac hrdze, ako písmeniek, a pripomína skôr oporu pre popínavé rastliny, než orientačný bod. Oproti cintorínu stojí malý domček, v ktorom vraj býval sprievodca.
Po jeho smrti miesto spustlo. Areál hneď vedľa bol kedysi stálou expozíciou Trenčianskeho múzea, sprístupnili ho v roku 1966. Veľmož, ktorý tu žil pred tromi tisíckami rokov, mal kráľovský pohreb. Mohylový hrob mal priemer dvadsaťpäť a hĺbku osem metrov. Pri archeologických vykopávkach našli aj unikátnu alabastrovú urnu. K hrobu na nízky kopec vedú kamenné schody, ktoré sú dnes obrastené šmykľavým machom. Rekonštrukcia je zakrytá vlnitým prístreškom a cez dieru v špinavom skle vidieť iba jamu. Vo zvyškoch múrov kaštieľa sú priestory krčmy zo 17. storočia. V nej si mohli návštevníci pozrieť expozíciu s nálezmi z mohyly a pohrebísk. Mohli.
V súčasnosti je na dverách len množstvo pavučín. Krčma bola neslávne známa ako Krvavá krčma. Máloktorý pocestný vraj z nej vyšiel živý. Škoda. Celkom zaujímavé miesto so zaujímavým príbehom. Ako všetko v našej republike, aj toto dopláca na nedostatok peňazí.

 

Rekonštrukcia hrobu náčelníka v Očkove.

Súobcie
Je to divné slovo, ale iné mi nenapadlo. Pretože ak dve mestá pri sebe tvoria súmestie, obce musia tvoriť súobcie. Borovce, Rakovice a Veselé sú tri dedinky za sebou tak tesne, že jedna tabuľa oznamuje koniec Boroviec a zároveň začiatok Rakovíc. S Veselým je to podobne. Úplne prvý dojem je, že všetky tri tvoria jeden celok. Rovnako upravené domy, chodníky, okolie...
Dedinky vyzerajú udržiavane, čisto a takpovediac malebne. Prekvapilo ma, že v každej obci nájdete väčšie či menšie záhradníctvo. Pravdepodobne kvôli Strednej odbornej škole v Rakoviciach, kde žiaci študujú floristiku, bioenergetiku, učia sa za záhradníka či aranžéra. Škola sídli v bývalom kaštieli a ten je uprostred anglického parku. Park vybudoval rakúsky lekár a botanik Anton Rochel v roku 1812. Dominantou je prekrásna storočná lipa, ktorú stráži socha
sv. Floriána. Za vstupnou kovanou bránou nás upútal okrúhly strážny domček, v ktorom je umiestnená drevená plastika. V Rakoviciach tiež stojí za zhliadnutie zvonica neďaleko obecného úradu. Zvon v nej odlial Kajetán Zadl, zvonolejár z Trnavy, v roku 1857. Zaujímavá je kalvária s tromi drevenými krížmi na svahu pri starom cintoríne. Pred Kostolom sv. Cyrila a Metoda, ktorý postavili v roku 2005, stojí socha sv. Cyrila a Metoda z roku 1924.

 

Murovaná zvonica v strede Rakovíc.

Štúr za striedmosť
Nebude to náhoda. Práve v ďalšej obci, Veselom, sa v roku 1797 narodil Štefan Moyzes. Pri kostolíku sme našli pamätník s jeho bustou. Bol to biskup, vzdelanec a prvý predseda Matice slovenskej. Zaslúžil sa o to, aby sa sviatok sv. Cyrila a Metoda slávil 5. júla. Osud chcel, že Moyzes aj 5. júla v roku 1869 zomrel. Na fare oproti kostolu je pamätná tabuľa, ktorá pripomína boj proti alkoholu. Zišli sa tu zakladatelia spolku striedmosti Štefan Závodník, Ľudovít Štúr, Michal Miloslav Hodža, Jozef Miloslav Hurban, Jozef Ščasný, Eugen Gerometta. Veselé je známe aj protibúrkovým delom, ktoré chráni úrodu v ovocných sadoch vo Veselom a jahodových plantážach v Borovciach pred krupobitím. Je jediné na Slovensku.

TEXT A FOTO: Julka

prispievatelia | 11.9.2011 | Reportáže | https://www.trnavskyhlas.sk