Vytlačené z https://www.trnavskyhlas.sk | 19.4.2024
https://www.trnavskyhlas.sk/c/30298-komunisti-ho-chceli-vymazat-z-historie-napokon-sa-stal-cestnym-obcanom-trnavy/komunisti-ho-chceli-vymazat-z-historie-napokon-sa-stal-cestnym-obcanom-trnavy/
Pripomíname si 110. výročie narodenia objavovateľa zabudnutých Slovákov a čestného občana Trnavy Cela Radványiho (1911 – 1978).
Celestín A. Radványi mal bohatú tvorbu. Foto: archív Petra Radványiho
V týchto dňoch si pripomíname 110. výročie narodenia spisovateľa, historika, novinára, dramatika, publicistu a ilustrátora Celestína A. Radványiho.
Nepochádzal síce z Trnavy, narodil sa 20. marca 1911 v Leviciach, no podobne ako jeho mladší bratia – známy historik, bibliograf a publicista Hadrián a herec Lotár, sa nezmazateľne zapísal do dejín nášho mesta.
S Trnavou ho spája nielen množstvo článkov, ktoré napísal o jej histórii a význačných osobnostiach, ale aj roky v nej prežité.
Jeho otec, ktorý bol poštovým úradníkom, prišiel s celou rodinou do Trnavy v polovici 30. rokov. To už Celo Radványi pôsobil v Bratislave ako redaktor Slovenskej pravdy a do Trnavy prichádzal iba na návštevu k rodine.
Naturalizovaným Trnavčanom sa stal až začiatkom 50. rokov, keď sa sem prisťahoval a strávil tu posledných 25 rokov svojho života.
Celý jeho život bol spojený so spisovateľskou, novinárskou a redaktorskou prácou. Prvé literárne pokusy mu zverejnili už ako 11-ročnému.
V roku 1932 debutoval zbierkou noviel Bieda. Popularitu u čitateľov si získal o tri roky neskôr knihou Mám sa výborne s úsmevnými poviedkami zo študentského života, ktoré si aj sám ilustroval.
Ich pokračovanie pod názvom Z náhod a nehôd Maťa Babráka sa potom pravidelne objavovalo v časopise Plameň, vydávaného pre mládež Spolkom sv. Vojtecha v Trnave.
Ako neúnavný pripomínateľ minulosti Slovenska a jeho zabúdaných historických osobností sa zapísal do histórie najmä lexikografickou prácou Slovenská krv, ktorú zostavil a vydal pred 80 rokmi.
Bola to prvá encyklopedická práca svojho druhu na Slovensku a Radványi sa ňou zaradil k zakladateľom slovenskej životopisnej lexikografie.
Slovenská krv však autorovi šťastie nepriniesla. V časoch, ktoré prišli po tzv. víťaznom februári dostala nálepku nežiadúcej nacionálno - buržoáznej publikácie, musela zmiznúť dokonca aj z knižníc a mlčalo sa o nej až do 90. rokov.
Pripravené doplnené a opravené druhé vydanie tohto jedinečného diela už nikdy nevyšlo.
Svoje slovenské povedomie Celo Radványi nezaprel ani ako autor libreta operety Gejzu Dusíka Pod cudzou vlajkou.
Opereta aj napriek obrovskému úspechu zdieľala osud Slovenskej krvi.
Prispela k tomu, že Celo Radványi patril k tým, ktorí mali byť po roku 1948 zabudnutí a úplné vymazaní z našej histórie.
Obdobie neoficiálneho zákazu publikovania a ťažké časy „nejestvovania“ prežil len vďaka pomoci priateľov, ktorí mu umožnili písať a kresliť anonymne pod mnohými autorskými značkami a pseudonymami.
Situácia sa zmenila k lepšiemu až v 60. rokoch, keď pracoval ako vedúci propagačného oddelenia a šéfredaktor závodného časopisu v trenčianskej Merine a následne v redakcii Katolíckych novín v Bratislave, kde zotrval až do svojho odchodu do dôchodku.
V oboch prípadoch patril k tým stovkám trnavských „vlakárov“, čo každodenne cestovali vlakom za prácou alebo štúdiom.
No nebola to len Slovenská krv a spomínané operetné libreto.
Záber tvorby Cela Radványiho, známeho najmä pod pseudonymom Ercé, bol oveľa širší.
Napísal niekoľko historických románov z čias tureckého panstva na Slovensku, bol autorom divadelných hier, redigoval edíciu populárnych zošitových Moderných románov, vydával prvý slovenský obrázkový týždenník pre ženy Úsmev slovenských žien a dievčat, ako znalec sakrálneho umenia napísal aj knihu Umelecko-historické pamätné kostoly na Slovensku a takisto venoval svoju pozornosť aj v tom čase ešte len sa rozvíjajúcemu fenoménu - rozhlasu a pripravil preň viacero hier, dramatizácií, kabaretných pásiem, skečov atď.
V neposlednom rade treba spomenúť aj neobyčajne veľký počet novinových článkov, veď jeho bibliografia obsahuje vyše 4000 položiek. Medzi nimi aj celý rad článkov a kresieb v mesačníku Kultúra a život Trnavy.
Umrel pomerne mladý pri tragickej nehode v auguste roku 1978 v Trenčíne. Pochovaný je v Trnave na Novom cintoríne.
Meno Cela Radványiho sa začalo postupne vracať do všeobecného povedomia až po roku 1989, keď sa jeho heslo objavilo v Slovenskom biografickom slovníku, v Encyklopédii dramatického umenia či v Reprezentačnom biografickom lexikóne Slovenska.
K znovaobjaveniu „objavovateľa zabudnutých Slovákov“ prispela aj Trnava.
Roku 1991 sa pri príležitosti jeho nedožitých 80. narodenín uskutočnil v Západoslovenskom múzeu spomienkový seminár a v marci roku 1998 mu mesto Trnava udelilo symbolické Čestné občianstvo in memoriam za publikačnú a umeleckú činnosť.
(B)
prispievatelia | 20.3.2021 | Tí sú naši | https://www.trnavskyhlas.sk