Kostolanský po odchode zo Spartaka: Bola to práca v ťažkých časoch, ale mala smer

Vytlačené z https://www.trnavskyhlas.sk | 20.4.2024
https://www.trnavskyhlas.sk/c/30744-kostolansky-po-odchode-zo-spartaka-bola-to-praca-v-tazkych-casoch-ale-mala-smer/kostolansky-po-odchode-zo-spartaka-bola-to-praca-v-tazkych-casoch-ale-mala-smer/

V trnavskom Spartaku prichádza k funkcionárskej zmene. Športový riaditeľ Andrej Kostolanský nebude pokračovať vo funkcii. Svoje pôsobenie v službách klubu ukončí k poslednému májovému dňu. V rozhovore s 39-ročným Trnavčanom sme sa obzreli za jeho dvojročným pôsobením na manažérskej pozícii v službách červeno-čiernych.

Andrej Kostolanský. Foto: Lukáš Grinaj

 

Vašu prvú sezónu pri klube poznačil koronavírus, napokon to klub dotiahol na štvrtú priečku, v podstate jeden zápas s Ružomberkom ho delil od účasti v pohárovej Európe. Ako sa pozeráte s odstupom času na túto sezónu?

- V prvom ročníku išlo všetko veľmi rýchlo - príchod do klubu, veľa nových ľudí, nový tréner, obmena hráčskeho kádra. Pri skladaní vtedajšieho tímu nešlo o prácu jedného človeka, robili sme tímovo. Veľa času nezostávalo, pretože sme štartovali v pohárovej Európe. Niektoré vstupy do kádra vyšli, niektoré nie. To nepopieram.

 

Vo futbale to tak býva, nie každému hráčovi daný klub sadne, niekedy sa jednoducho do hráča netrafíte. Najmä ak robíte veľa zmien v krátkom čase. Potrebovali sme obsadzovať aj posty náhradníkov, tzn. druhých hráčov na daný post. Tu si treba uvedomiť, že ste limitovaný rozpočtom. Nemôžete si dovoliť mať na jednom poste dvoch top platených hráčov. Z vlastnej mládeže nebolo toho veľa okamžite použiteľného pre A-tím. Až na Ivana Mesíka, ktorý si svoje miesto síce s chybičkami, no zastal. Nakoniec svojím transferom významne pomohol klubu po finančnej stránke.

 


Mnoho posíl v tejto sezóne nevyšlo. To je fakt.
- Za jedno či dve prestupové obdobia jednoducho nedokážete systematicky vyskladať vynikajúce a relatívne stabilné družstvo. To jednoducho nejde. Zvlášť, ak beriete voľných hráčov, tzn. že hráčov nevykupujete z iných klubov, kde majú ešte platnú zmluvu. To si môžu dovoliť bohaté kluby. Všetky zmeny v kádri i realizačnom tíme nás posúvali a je potrebné ich vnímať s ohľadom na situáciu a možnosti v danom období. Je to jednoducho vývoj.

 

Brali sme preto aj typy, o ktorých sme vedeli, že nebudú úplne strelou do čierneho, ale v pozícii alternatívy na danú pozíciu mohli prekvapiť. Priznávam, stalo sa aj, že isté príchody nám i mne nevyšli. Chyby sú však súčasťou každej jednej práce. Tú manažérsku nevynímajúc.

 

Na konci dňa je však dôležitý športový výsledok. Dnešná skladba hráčskeho tímu a realizačného tímu je výsledkom štyroch prestupových období. Plnú športovú zodpovednosť za skladbu tímu som však pociťoval až za posledné dve prestupové obdobia.

 


K veľkej obmene kádra prichádzalo v podstate v každom prestupovom období. Za rok a pol sa vystriedalo približne 60 hráčov. Takúto fluktuáciu ste si zrejme nepredstavovali.
- Ako som povedal, pôvodné mužstvo potrebovalo výraznú obmenu. Otázka neznela či prebudovať tím, ale kto tu vlastne ostane. O skladbe tímu sa diskutovalo denne. Niektorí hráči odísť chceli, s niektorými sme sa nedohodli na nových podmienkach, ďalší mali platné zmluvy na ďalšiu sezónu, iných sme jednoducho predlžovať nechceli.

 

Museli sme tím vystavať pod časovým tlakom, urobili sa dobré vstupy, no aj chyby. Potom prišla korona a tá zamávala s tímami aj v iných kluboch, či krajinách. Bolo to obdobie, kedy každý z nás musel niečo obetovať pre klub. Nie každý to bol ochotný urobiť. Toto obdobie odkrylo vzťah ľudí ku klubu.

 

Keď sa po prvej vlne vírusu spustila dohrávka ligy, zostalo k dispozícii zúžené mužstvo. Aj tu však treba hľadať pozitíva. Šancu dostal aj druhý sled hráčov. Napríklad o Saymonovi Cabralovi vedel vo futbalovej verejnosti málokto.

 

 

Ten sa napokon vypracoval na zaujímavé hráča, ktorý už by mohol zaujímať aj zahraničné kluby. Ešte na jeseň však mal veľmi kolísavú výkonnosť. V čom nastal jeho prerod?
- Pamätám si, ako sme zistili, čo bolo základom Saymonovho jedálnička na internáte. S jedálničkom profesionálneho športovca to veľa spoločného nemalo... Aj napriek tomu bol Saymon nakoniec fixne preradený do prvého tímu a začala jeho premena. Začal naozaj intenzívne a individuálne pracovať na svojej fyzickej stránke pod dohľadom Dávida Moravca.

 

V tej dobe nebol schopný vydržať na ihrisku v ligovom zápase ani 55 minút. Tréner Šarmír držal Saymona v pozícii “fullbeka”, kde sa jednoducho “nabehal”. Vytvoril si kondičný základ a nabral veľmi dôležité ligové skúsenosti. Veľmi mu pomohla dôvera, ktorú dostával od trénerov počas celej sezóny.

 

 

Ako sa pozeráte na skúsenosti s legionármi z prvej sezóny?
- V klube majú mať kvalitní legionári vždy svoje miesto. Musia však byť súčasťou kostry mužstva a ozajstnými ťahúňmi, mali by dávať do tímu kvalitu, pridanú hodnotu a taktiež prvky profesionalizmu. Cudzinec, pokiaľ to nie je mladý perspektívny chlapec, by nemal sedieť na lavičke. V úvodnej sezóne sa nám však stávali aj takéto situácie.

 

Ako som už spomínal, spravili sme aj chyby. Samozrejme, ideálne by to bolo tak, ako to chce fanúšik – "mať mladé mužstvo, najlepšie slovenské mužstvo, ideálne z trnavských odchovancov, no a hrať o titul a samozrejme Európu." Aj tak som presvedčený, že kvalitný legionár do tímu patrí.

 

 

Žiline ale cesta postavená na práci s vlastnými hráčmi vychádza...
- K tomuto formátu nevedie ani krátka a ani ľahká cesta. Aby sa Spartak priblížil v budúcnosti na takúto úroveň potrebuje spraviť dôležité kroky v skvalitnení infraštruktúry pre mládež i prvý tím. Kľúčom je kvantita a kvalita ľudských zdrojov v podobe trénerov - špecialistov, skautov najmä pre žiacke kategórie, zriadenie vlastnej lekárskej starostlivosti a fyzioterapie a v neposlednej rade vlastného menšieho internátu pre deti od 15 rokov. Toto všetko nejde bez veľkého kapitálu. Ak chce klub vytvárať vlastný kvalitný produkt a ten neskôr predávať, je potrebné vybudovať ozajstnú akadémiu.

 

Tímová radosť po zápase so Žilinou, keď Spartak potvrdil tretiu priečku v tabuľke. Foto: Lukáš Grinaj

 

 

Vo vašej druhej sezóne v úlohe športového riaditeľa, ktorá sa skončila len pred pár dňami, vyznela úplne rozdielne jesenná a jarná časť. O tom, že zimné zmeny vyšli sa netreba baviť, ale v čom vidíte dôvody slabej jesene?
- V priebehu ročníka viedli tím traja tréneri, teda prišlo ku dvom trénerským výmenám, v tomto sa asi nie je čím chváliť. Do čierneho sme trafili až na tretí krát. Samozrejme, káder bol na začiatku sezóny iný. Každý jednotlivec v klube, najmä mladí hráči, prešli vývojom.

 

Každý vstup a zásah do tímu menil vývoj a dotváral mužstvo. Mužstvo v zimnej pauze opustili určití hráči, a naopak, podarilo sa ho kvalitne doskladať, Koštrna, Twardzik, Ristovski, Iglesias - ich príchodom stúpla enormne individuálna kvalita v tíme. Avšak na herný prejav tímu mala vplyv hlavne zmena trénerská.

 

 

Je reálne, aby Ristovski zostal v Spartaku aj v ďalšej sezóne?
- Vedeli sme, že sa asi nominácii na európsky šampionát nevyhne. Podľa mojich posledných informácií tu chce Milan zostať, v meste a klube sa mu páči, vie, že v slovenskej lige môže vyniknúť a predať sa do zahraničia. Postup do Konferenčnej ligy je ďalším lákadlom pre jeho zotrvanie.

 

Spartak má na hráča predkupné právo, ale musí dať na stôl ponuku, ktorá chorvátsku stranu presvedčí. Bude to teda o financiách. Karty drží v rukách Rijeka. V každom prípade som vďačný, že v tak náročnej situácii, sme tu vôbec mali hráča jeho kvalít. Aj tie totiž výraznou mierou stoja za jarným ťažením a dosiahnutím na bronzovú priečku zaručujúcu pohárovú Európu.

 

 

Má Spartak šancu presadiť sa na medzinárodnom poli?
- Myslím si, že áno. Máme výborného trénera, realizačný tím a skvelé mužstvo, ktoré treba len citlivo doplniť a udržať kľúčových hráčov. Všetko je však o financiách. Som presvedčený, že ľudia v klube urobia maximum preto, aby tím do novej sezóny čo najviac udržali pokope, či dokonca posilnili. Z môjho pohľadu je však dôležité myslieť v prestupovej a hráčskej politike ešte ďalej, a to do ďalšej sezóny v ktorej klub oslávi svoju storočnicu.

 

Andrej Kostolanský v objatí s asistentom trénera Tomášom Prisztácsom. Foto: Lukáš Grinaj

 

 

Kto bol pre vás kľúčový futbalista tímu tejto sezóny?
- To je veľmi ťažké povedať. Konečný výsledok bol zásluhou celého tímu – skvelej partie. Mužstvo je len tak silné, ako jeho najslabšia súčasť. Dlhodobo však svojimi výkonmi v mojich očiach vyčnievali Twardzik, Koštrna, Savvidis, Ristovski, či Cabral. Zápasy sa rozhodujú v šestnástkach a ak máte hráčov ako Twardzik a Ristovski, musí to byť cítiť.

 

Filipa som sledoval s obdivom už v Ružomberku, má skvelé čítanie hry, defenzívny súboj vo vzduchu aj na zemi a na Slovensku bezkonkurenčnú rozohrávku, či vyvedenie lopty v ofenzívnej fáze. Považujem ho za úplnú stopérsku špičku slovenskej ligy. Po uzdravení išiel výkonnostne hore Martin Bukata. Jeho nabehané kilometre v zápasoch atakujú európsku špičku. 

 

 

Aké máte ďalšie plány po odchode zo Spartaka?
- Nenahraditeľných sú plné cintoríny... Každý koniec je začiatok niečoho nového. Som vďačný, že som túto prácu mohol vyskúšať. Veľa som sa naučil, spoznal som nových a zaujímavých ľudí. Druhou stranou mince bolo neustále riešenie futbalu, nekončiace telefonáty. Trošku som zanedbal čas s deťmi. To ma vnútorne škrie najviac.

 

Ak budem o pár rokov spomínať na túto prácu, tak spájať si ju budem najmä s telefónom na uchu a sledovaním kvanta hráčov. Teraz budem potrebovať trochu oddychu, ktorý venujem najmä svojej rodine, deťom a cestovaniu. Staršiu dcérku naučím konečne bicyklovať a vrhnem sa na vlastné rozrobené projekty.

 

 

Pred manažérskym postom ste boli trénerom brankárov. Viete si predstaviť návrat k tomuto remeslu?
- Stále mám „platný vodičák“ na trénerstvo, najvyššiu trénerskú PRO licenciu i brankársku licenciu. Platí, nikdy nehovor nikdy, nerád pálim mosty. Nejaké ponuky už sú, ale musím ich dobre zvážiť. Určite mi trénerstvo chýba. Kontakt s hráčmi na ihrisku, emócie po víťazstvách, vstrelených gólov, či naopak sklamania z prehier. To sú silné a návykové momenty, ktoré neprežijete vo veľa iných zamestnaniach.

 

V skratke

Najhorší okamih?
- Dva. Zranenia Doba Rusova a Sama Benoviča.

 

Najkrajší okamih?
- Slovan doma, 3:0. Debuty našich odchovancov.

 

Na čo ste najviac hrdý?
- Postupné vyskladanie realizačného tímu z vlastných mládežníckych zdrojov.

 

Hráč, ktorý už nie je v tíme a radi by ste ho mali späť?
- Malkolm Moenza.

 

Najdlhšie rodiaci sa prestup hráča?
- Martin Bukata. V príjemnom slova zmysle.

 

Najväčší klubový pracant?
- Tomáš Prisztács.

 

Kľúčová postava sezóny?
- Tréner Michal Gašparík.

 

Hráč s veľkou budúcnosťou?
- Sebastián Kóša.

 

Najväčší profík z hráčov?
- Jakub Grič, Dobo Rusov.

 

Najpoužitelnejší hráč na rôzne pozície?
- Jakub Grič.

 

Pozitívne prekvapenie sezóny?
- Úprimne, Dominik Takáč.

 

Čo Vám bude najviac chýbať?
- Funkcia… Nie robím si srandu. Skvelí kolegovia.


Namiesto Facebooku podcasty

"Na Facebooku sa čoraz viac vyjadrujú k rôznym témam ľudia, ktorí nemajú odborné a často ani morálne právo na to, aby ich verejne komentovali. A ďalšia početná skupina ľudí im slepo drukuje bez potreby spoznať problém hlbšie, či z iných strán. Možno to vychádza z určitej nespokojnosti s vlastným životom, či prebytkom voľného času. Hádam raz aj na vstup do diskusií bude musieť osoba spĺňať aspoň isté minimálne kritériá. A to teraz nehovorím o futbale. Na ten sa má právo vyjadrovať každý. Každopádne, necítil som sa v tomto virtuálnom prostredí už dlhšie komfortne, preto už kontakt s touto sociálnou sieťou minimalizujem. Mojím najväčším favoritom sú v poslednej dobe podcasty na rôzne témy. Dajú sa totiž počúvať v pohybe a majú hĺbku," vraví Andrej Kostolanský.

 

Úvaha Andreja Kostolanského

„Spartak síce sídli na nádhernom štadióne, no nedisponuje žiadnym vlastným ihriskom, či tréningovým centrom. Všade sme hosťami, čo v podstate nevadí, ale často to veci komplikuje. Na hlavnom štadióne sa smie trénovať jeden tréning do týždňa počas ligy. S výnimkou, dva tréningy. Je to však pochopiteľné, ide o zápasovú plochu.

 

Ani prvý tím však nemá vlastné tréningové miesto a funguje v podstate v areáli Slávie. Aj z tohto dôvodu je spolupráca s mestom jednoducho kľúčová. Mesto Trnava je spoľahlivým partnerom, no aj napriek tomu nie je ľahké komfortne fungovať v areáli, o ktorý sa prirodzene musí deliť veľký počet tímov. Pri nepriaznivom počasí to je absolútna “kalamita”.

 

Prvý tím má, čo sa týka zázemia na štadióne vytvorené výborné podmienky, no mládeži chýba aspoň štandard. Ešte na jeseň minulej sezóny sa dostala na papier nová budova akadémie aj s alternatívami jej umiestnenia. Vôľa aj cesta boli. Proti bola však pandémia a zastavenie činnosti hlavného biznisu majiteľov. Prioritou sa stal chod klubu, pochopiteľne nie rozvoj.

 

Pandémia zastavila mnohé ďalšie projekty v našom klube - napr. rozvoj Top skupiny mladých hráčov. Padla nám plánovaná spolupráca so svetovou špičkou v oblasti kondičného tréningu. O mentálnom tréningu nehovoriac.


Po športovej stránke bolo mojím osobným cieľom spoluvytvárať v klube podmienky umožňujúce v budúcnosti kreovať prvý tím najmä z vlastnej mládežníckej produkcie, slovenského skautingu s doplnením o naozaj rozdielových zahraničných hráčov.

 

Tento stav však nedosiahnete lusknutím prstov. Je to proces. Finančne náročný proces, no neviem si predstaviť väčšiu radosť, ako vidieť behať na ŠAM-e v zápasoch na najvyššej úrovni našich chlapcov. Chlapec z Linčianskej, Zátvora, Prednádražia, či Kopánky…


Práve v týchto prípadoch vzniká to správne puto hráč - klub - fanúšik. O dôležitosti tohto modelu pre reprezentácie Slovenska ani nechcem rozprávať. Sú to spojené nádoby. 


Štýl hry mal byť od začiatku náročný, útočný futbal vo vysokom tempe, v útočnej fáze založený na hĺbkových prihrávkach, rýchlom vedení útokov a v obrannej fáze charakteristickým vysokým pressingom s výraznou, no povolenou mierou agresivity.


Takto som vždy chcel vidieť Spartak ja a myslím si, že nie som sám.“

 

Ján Král | 31.5.2021 | Spartak | https://www.trnavskyhlas.sk