Zomrel rodák z Voderád a bývalý tréner Spartaka Justín Javorek

Keď mu gratulovali fanúšikovia...

V decembri 2011 mu k 75. narodeninám pogratulovali na Predsilvestrovskej futbalovej šou v mene fanúšikov Spartaka, klubu a mesta Trnava pamätnou plaketou.

V rozhovore pre trnavskyhlas.sk sa vtedy rozrozprával aj o svojej kariére.

„Chytal som za Prešov, Trenčín, Červenú hviezdu a Inter Bratislava, no za Spartak nie. Mal o mňa záujem Toni-báči, aj som odchytal niekoľko priateľských medzinárodných zápasov. On takto skúšal talenty, keď bol reprezentačný termín a Stacho bol na reprezentačnom zraze. Vybavil súboje predovšetkým s poľskými klubmi, aj som ho presvedčil. Lenže ja som chcel chytávať a popri Stachovi by som veľkú šancu nemal. Dal som prednosť Prešovu, kde som cítil väčšiu šancu preraziť, čo sa mi aj podarilo,“ vravel Javorek.

„Sníval som však o tom, že raz oblečiem národný dres. Už som hrával za juniorské výbery a olympijský tím, no Prešov bol vzdialený od centra futbalu, tak som prestúpil do ČH Bratislava, tá však končila, a tak som inicioval príchod do Trnavy. Trúfal som si, že môžem preskočiť aj Stacha, s národným tímom som sa zúčastnil na ME 1960 vo Francúzsku, sebavedomie mi, prirodzene, nechýbalo. Prišiel som za Toni-báčim, ten ohrnul nos a vrátil mi, že som dal prednosť Prešovu v 57. roku. Dodnes ma to máta, vždy som chcel stáť v trnavskej bránke. Po odmietnutí ma lanárila pražská Slavia, no vtedy moja výkonnosť zastala vo vývoji, zanikla ČH, vytvoril sa z nej Inter, zmenil sa tréner i hráči a to mi nepridalo,“ pokračoval.

„Zostal som však v klube a dvere do reprezentácie sa nadobro zabuchli. To bolo pred tokijskou olympiádou 1964. Vrhol som sa na štúdium - maturita, potom telovýchovná fakulta a jazyky. Záver domácej kariéry som strávil v Baníku Ostrava a 33-ročný som odišiel do tureckej prvej ligy. S národným tímom som si nezachytal, bol som „len“ náhradníkom. MS v Chile 1962 mi ušlo pre zlomenú nohu a OH v Tokiu pre kľúčnu kosť. Nakoniec som sa dočkal satisfakcie v roku 1982, keď ma na tri sezóny angažovali za trénera prvého mužstva Spartaka. Neskôr som pomohol so záchranou na jar 1994, po mne nastúpil Karol Pecze. Do Trnavy sa vždy rád vraciam, vidím, ako sa mení k lepšiemu, je to zázrak, už aby bol aj ten futbalový,“ dodal vtedy Javorek.

Česť jeho pamiatke!