Futbalová glosa: Plán znel jasne, ale napokon to bola radosť iná, bol to smútok

Vytlačené z https://www.trnavskyhlas.sk | 20.4.2024
https://www.trnavskyhlas.sk/c/32618-futbalova-glosa-plan-znel-jasne-ale-napokon-to-bola-radost-ina-bol-to-smutok/futbalova-glosa-plan-znel-jasne-ale-napokon-to-bola-radost-ina-bol-to-smutok/

Futbalista Hrnčiaroviec Peter Vozár sa drží hesla, že šport aj život treba brať s nadhľadom. V tom duchu píše aj svoje glosy.

Košolná si udržala čisté konto aj vďaka výkonu obrancu Petra Greguša. Foto: Ján Král

 

Tentoraz písal o zápase Košolná – Hrnčiarovce 3:0 (2:0).

 

Milí priatelia,
v nedeľu sme docestovali k šťuke súťaže a môj plán bol, že dvakrát gólovo uderím, vyhráme 2:1 a v pondelok sa trénerského kolegu opýtam, ako hrali.


Plán sa začal napĺňať už v prvej minúte, kedy si hĺbkovú prihrávku zo stredu poľa nabehol Matovič a na dvakrát prekonal nášho Majka.


1:0. Takže už bolo len na mne buchnúť tie dva góly. 


Ale.


V 12. minúte po peknom centri som si zle za stopérom prebral loptu a tá sa pohodlne dokotúľala do rúk domáceho gólmana.

 

Hra sa medzitým odohrávala v strede poľa, trénerko stavil na defenzívnu taktiku s piatimi stredovými hráčmi a štyrmi obrancami.


Do karát mu nenahralo ani zranenie Marcelinha, ktorý v sprievode statných ošetrovateľov odkríval z rozcvičky, takisto ako aj choroba, ktorá pre zmenu sklátila Sedla.


A do tretice všetko dobré, tak sa Luskáčovi obnovilo staršie zranenie a do polčasu bol jak Jofré de Peyrac v Barcelone.


Aj napriek vynúteným zmenám v zostave sme hrali vyrovnaný part s ašpirantom na postup, ale zase ale, ale to by mi musel domáci brankár v 25. minúte lepšie prihrať.

 

Takto som síce vystihol jeho rozohrávku v šestnástke, ale nestihol som ju poriadne spracovať a svoju minelu stihol napraviť.


Nedáš, dostaneš, platilo opäť. V 28.minúte napriahol k strele spoza šestnástky Bačík a prudkou strelou k žrdi zvýšil na 2:0.


Potom sa upískol inak dobre pískajúci rozhodca a nepustil Paťkolá do samostatného nájazdu, aj sa ospravedlnil, že sa unáhlil, nie jak jeho prvoligový náprotivok, čo si vyžiadal záznam do uška a vyzeralo to, jak keby pred obrazovkou VAR sedel povolaním syn a najväčší odberateľ kolumbijských banánov a skrze čiaru fúkol do slúchadla, že má dať Škrtelovi červenú.


Naspátek do Košolnej.


Až do konca polčasu sa hra opäť vyrovnala, vďaka prehustému stredu to bol medzišestnástkový súboj.


Polčas.


Luskáč dole, nastúpil Zákon a pořádek, chytili sme vítr do zad, domáci sa uspokojili s náskokom, prvopolčasového brankára poslali na vyrovnávacé, domácim sme sa zase vyrovnali my a častejšie začali ohrozovať domácu svätyňu.


Laxným prístupom vzadu mi dokonca umožnili nábeh za podbehnutú loptu, na polovičke som mal síce 10 metrový náskok, ten sa však po šestnástku domácich skresal na jeden, tak som zvolil kľučku, na prvého hráča vyšla, druhý stopér mi však loptu zobral.

 

Kto by to bol povedal, že sa vrátia obaja.


Hrušo, teda tréner domácich a kolega z U13 sa mi potom smial, že som sa zvalil, ale nepamatám si, asi z nedostatku kyslíka.


O tri minúty si loptu preberal do dobrej pozície Paťkoló, loptu si však predkopol, a to bol signál, že by už zase mali zabrať domáci.


V 70. minúte si po ľahkej strate lopty pomohol nedovolene Simeon, od rozhodcu si vyslúžil oranžovú kartu. Odtieň do žlta si však zaslúžil za to, že unikajúceho protihráča stiahol rukami veľmi jemne, naozaj tak citlivo, ako asi keď stiahnete dieťa od klietky s tigrami.


Trochu to však rozhodilo domácich ultras, tak som s nimi ešte z posledných síl hodil debatu, ktorú skončilo pozvaním na poldeci.

 

To mi ešte ide.


Potom Andy Q. obetoval zvyšok polčasu trnavského Spartaka a miesto dohodnutého striedania mi zachránil život, že zostal na ihrisku a miesto mňa nastúpil žolík Para.


Ibaže to bola radosť iná, bol to smútok ako vraveli náš Iško Blatník a z kopačky Homoľu sme inkasovali tretí direkt.


77. minúta a vymaľované, 3:0.


Samozrejme, nešťastiam nebol koniec a kalich horkosti sme si dopili v druhom polčase na ŠAM-e. 


A mňa si ešte k tomu v pondelok vychutnal trénerský kolega, ktorý pred našimi vlastným zverencami nešetril superlatívmi na môj výkon, tak som s deťmi nacvičoval samostatné nájazdy na brankára.


Nazdááár.

 

PETER VOZÁR

prispievatelia | 6.4.2022 | Futbalová glosa | https://www.trnavskyhlas.sk